Případ komisaře Maigreta

Reziser Jean Delannoy natocil vskutku posobivy, vynimocny film a v podstate aj nadcasovu kriminalku, kde druhy Maigret je este lepsi nez prvy. Co je u trilogii zvlastny pripad : vacsinou je najlepsia jednotka, potom nasleduje podstatne slabsia dvojka a ukoncena byva slabou / a vacsinou dementnou trojkou/. Tato trilogia je vynimka, a ja som tomu len rad. Reziser Delannoy rovnako ako v 1. dieli opat vladne skusenou rukou, kazda scena je prepracovana, a z kazdej sceny vidno, ze sa reziser do filmu vyzna. Kym vo filme Maigret klade past slo o vraha, ktory na Montmartri desil damy, v dvojke ide o vrazdu starej grofky. Paci sa mi, ze vsetko je inak, dej nie je ani nahodou priamociary, ma kopu zvratov a nejasnych situacii, ktore musi Jean Gabin ako komisar Maigret vyriesit. A riesi ich bravurne a aj s prislusnym nadhladom. Dialogy su prepracovane a na urovni. Plus nadherne herecke vykony, ktore si ako divak nehorazne vazim. Slo o moj prvy cisto francuzsky hovoreny film, takze moja francuzstina dostala zaber na maximum. Ale dobre, rozumel som, len ked sa spustili rychle rozhovory alebo nedajboze nejaka rychla slovna hadka, stratil som sa. Nevadi, lebo potom sa mi nit a dejova linia opat obnovila. Mimohollywoodska filmarska produkcia v plnej krase a nadhere. 100 % (30.08.2014)

Řekl bych, že druhý díl je i o chlup lepší než první. Případ má rozumnější stopáž, takže se obejde bez hluchých míst a je skutečně čistokrevnou kvalitní detektivkou. Opět má podivné postavy, z nichž snad každá pro mě mohla být vrahem. O to víc mě bavilo grandiózní finále, které je ještě lepší než v jedničce. Takové dopadení viníka, ve kterém do sebe všechno zaklapne mám nejradši. Komisař Jean Gabin Maigret je zkrátka třída, který zde dokáže i donutit zločince, aby se své oběti omluvil.:-))) Spokojenost se zkrátka dostavila. Už se těším na třetí díl. (08.08.2017)

Ačkoli Simenonovy zápletky nezřídka kulhají na jednu až čtyři nohy a nejinak tomu je i v případu ze St. Fiacre, tak je tenhle film nadmíru zdařilou detektivkou, a to nejen díky skvělýmu a v roli Maigreta navěky nepřekonatelnýmu Gabinovi, ale taky díky propracovaný (nebojím se říct Hitchcockovský) režii Jeana Dellanoya a zapomenout nejde ani na výbornou hudbu.. mimořádný zážitek.. čekal jsem, že se budu u padesát let starýho filmu nudit, ale to opravdu ani na chvíli nehrozilo.. (27.04.2007)

Určite je dobre, že Prípad komisára Maigreta je tak odlišný od Maigret kladie pascu. Nie je potom repetetívny. Čaká nás však znova typ príbehu, akých sme už videli stovky, začo ale Maigret roku 1959 objektívne nemôže. Zločin tak ani nie je o prekvapeniach, ale neprekvapivo o ľudskej hamyždnosti. No ak sa zo začiatku spomína niečo ako závet a dedičstvo, o čom inom by to tak asi mohlo byť. Vražda je tu spáchaná nepriamo, zaujímal by ma samotný proces s osnovateľom a jeho trest v ako vo filme, tak v realite. (30.07.2015)

„Udrela hodina trestu. Zomrieš na popolcovú stredu.” • Do vskutku ozaj malého, ospalého, francúzskeho mestečka: Moulins, resp. na priestranný zámok v Saint Fiacre, následne prichádza i sám komisár: Jules Maigret, a to teda konkrétne na akýsi priamy popud od istej, starej grófky [jeho dávnej priateľky], aby sa povedzme pozrel priamo na zúbok týmto »smrtonosným slovám« od neznámeho odosielateľa, ktoré u tejto dotknutej osoby, rozhodne právom vzbudzujú snáď tie úplne najväčšie obavy, nakoľko zrovna táto pani určite nepatrí medzi naprosto chudobné postavy; ba práve celkom naopak, že sa skrátka neskoršie bude daným, a v podstate i vrátane všetkých nasledovných súvislostí, vzťahujúcich sa na danú príhodu, dokonca možno čudovať i tento konkrétny vyšetrovateľ s neustále prítomnou fajkou v ústach, kedy zrejme popritom všetkom bafkaní, mu to i náramne kvalitne myslí...•  A apropo, ešte by som rád podotkol i to, že sprvoti sa tváril, ako nejaký «starožitník z Paríža», a to iba kvôli tomu, aby ihneď nevzbudzoval prílišnú pozornosť, ale čochvíľa sa veci dali takým extrémnym spôsobom do pohybu, že si väčšina z postáv veľmi rýchlo spomenula, odkiaľ vlastne tohto chlapíka pozná? • Bohužiaľ musím s následným poľutovaním skonštatovať, že barónka zomrela na infarkt, čo by malo naostatok vyzerať, ako normálna príčina úmrtia, no zdanie môže klamať, čo si vari hneď uvedomuje i ústredný protagonista v podaní Jeana Gabina, ktorý mi s nevídaným umom, predviedol ďalší zo svojich »hereckých koncertov«, a to najmä vtedy, keď si strhol «falošnú masku» starožitníka na vyšetrovateľa, kedy by sa mal mať každý podozrivý páchateľ na veľkom pozore, keďže sa tým pádom otvára i nový prípad! A vylúštiť tentohľa prefíkaný hlavolam, azda nie je nič pre začiatočníkov, čo si doslova presne vyžaduje niekoho špecifického, kto by mohol zrovna predstavovať J. Maigreta! • Skoro ani neviem, ako mám teraz vyjadriť svoje mimoriadne nadšené dojmy z prichádzajúceho detektívneho titulu: Maigret a aféra Saint Fiacre, keď ten predchádzajúci na mňa zapôsobil sotva iba tak priemerne, pričom tentoraz sa znovu jednalo i o akési pokračovanie z príhod komisára Julesa Maigreta s identickým tvorcom na režisérskej stoličke, ktorý musel vyhodiť výhybku na kvalitnejšiu koľaj, vďaka čomu si ma dokázal podmaniť na totálne maximum. Aha, už hádam tomu správne rozumiem, lebo aj zadumaná hlavná postava, veruže dorazila na dané miesto prostredníctvom vlakového spojenia, čo ju asi primälo počas cesty intenzívne premýšľať, ako naloží s dostupnými informáciami, ktoré sa budú potom čoraz viacej nabaľovať... • Mimoriadna kinematografická krása, akú neustále vyhľadávam, a ktorú občasne i nájdem, no nie vždy sa automaticky plne zadarí. • A finále pri okrúhlom stole, tak v tom čase už brilantný scenár dávno išiel na plné obrátky. (14.01.2024)