Nemilovaní

Film je založený na pomerne jednoduchej téme- skrachovanie manželstva a dopad či už na jednotlivých partnerov, či ich syna. Zároveň rieši lásku v živote človeka resp. život človeka bez lásky. Toto všetko sa Zvjagincevovi podarilo zobraziť veľmi chladným, minimalistickým spôsobom a zároveň neupadnúť do klišé. -„Páčilo sa mu v tábore, bude sa mu páčiť aj v internátnej škole.“ Chladnými sú nie len hlavné postavy a ich dialogy, ale takisto aj atmosféra tvorená najmä pomocou obrazu. Dlhé statické zábery kamery, pochmúrna zimná príroda, les, tma, padanie snehu, kvapky dažda na okne, stará schátraná budova- toto všetko a mnoho dalších detailov vytvára skvelú atmosféru, ktorá však práve týmto svojím chladom rozpúta v divákovi nával emocií. -„Na lásku a na selfie!“ Zvjagincev tu pracuje aj s problematikou 21.storočia. Sociálne siete a závislosti na nich- niekedy práve tie sa stávajú v živote človeka akýmsi útočiskom a ponúkajú riešenia. Alebo práve naopak? Takisto postupy pri pátraní po nezvestnom, ktoré sú dosť neefektívne alebo ignorantský prístup polície. A v neposlednom rade spomína vojnovú Ukrajinu. Celá dráma je ukončená neuveriteľným metaforickým spôsobom. Či už záber z okna, kde sa hrajú deti a cez ktoré sa v úvode pozeral stratený chlapec alebo záber na pásku, ktorú tam kedysi hodil. A samozrejme ukážka pokračovania stereotypných životov hlavných hrdinov. -„Zničil si mi život, chápeš to vôbec?“ No nakoniec možno hlavným zdrojom nášho nešťastia nie je prostredie, v ktorom sa nachádzame alebo ľudia okolo nás, ale sme to práve my sami. (03.01.2018)

Temná strana matky, otce a naší doby. (20.12.2017)

Selfish time zachvacuje i ruskou společnost. Svědectví jemné, niterné, zároveň surově mrazivé, drásavě nechává doznít všechny emoce. Klade otázky... Téměř chybí podkres hudbou, vše umocňuje polodokumentaristický styl výpovědi. Viděno na KINONA GRANICY v Piastu. Polském. Opět nechápu neumětelský překlad titulu díla. (02.05.2018)

Po letech odkládání na ty zmetky konečně došlo. Depka je to celkem slušná, ikdyž ne devastující. Nosná zápletka se nad veškerým dějem v tichosti vznáší jako temný stín, až se z ní stává hustá a vlhká bažina, ve které se divák, marně čekající na rozuzlení, nepříjemně brodí spolu s topícími se postavami… z chmurného prostředí šedých sídlišť a prořídlých parků na mě až dýchla podivná nostalgie dětských let. (12.10.2021)

Nejen, že ti dva se už naprosto nesnáší a jejich syn jim je ukradený, ale i jejich vztah k novým partnerům nepřekypuje žádnou láskou. Studené čumáky stejně jako je studená zima všude kolem nich. Žeňa to měla těžké se svou matkou, ale ani Boris není schopný žádného extra citu. Nejdepresivněji působí zjištění, že se nikam neposunuli, a v novém vztahu a novém otcovství se chovají pořád stejně odtažitě. Žádná reflexe trýznivé zkušenosti. (10.02.2018)

Chladné, depresívne, no predovšetkým reálne odzrkadlenie dnešnej "nemilovanej" doby, kde postavenie rodiča je nechcená záležitosť, vzťahy sú vytvárané so skrytými úmyslami a samotná výchova dieťaťa je odsúvaná na druhú koľaj. Výborne natočený film, ktorý svojim námetom, v kontraste s ruským panelákovým prostredím, zanechá u diváka tú správnu emóciu, no zároveň sa nedokážem zbaviť pocitu, že to v konečnom dôsledku mohlo byť, s ohľadom na samotnú zápletku, omnoho údernejšie. Avšak je to rozhodne jeden z najlepších "cudzojazyčných" filmov minulého roka, so zaujímavým posolstvom a skvelou, až civilnou atmosférou. (26.01.2018)

K plnýmu hodnocení chybí moment překvapení. (03.02.2018)

Kvalita vo všetkých smeroch. A hlavne nekompromisná výpoveď o stave spoločnosti. Zvjagincev tne do živého a ukazuje nie moc peknú stránku strednej triedy v Rusku. Táto novodobá tragédia má špičkovú kameru, dobrý hudobný doprovod, ale hlavne pevnú režisérsku ruku. "Bez lásky" mi vyryla jasnú stopu v mojej filmárskej duši a tak skoro odtiaľ neodíde. Silná záležitosť. Cena poroty v Cannes, nominácie na Oscara, Zlatý glóbus a BAFTA za naj zahraničný film. (Cinematik 2017) (01.05.2018)

Mimoriadne mrazivý film čo sa citov týka z krajiny Puškina i Putina, ako raz zaznie vtipne z rádia. Žeňa je matkou, ktorá nie je schopná vytvoriť teplo domova, lebo jej to príkladne neukázala ani jej matka. Absencia tepla lásky je skrz Ženine slová niekde uprostred snímky jednoducho vyjadrená - "začali sme nejako žiť, ale bez lásky, bez lásky sa nedá žiť". Žeňa rozpráva o svojich citoch manželovi i milencovi a vďaka tomu sledujeme peknú štúdiu charakteru, ktorý bol pokrivený už kdesi v mladosti a tehotenstvo v mladom veku tomu zrovna nepomohlo. Boris je naopak strohý v slove, neosobný, rieši skôr ako ho vidí okolie v práci, rodina ho až tak neberie, hoc by sa dal charakterizovať ako rodinný typ keďže na ceste má druhého potomka. Oni dvaja sú skvele predstavené kontrasty pováh, mužská úsporným štýlom, ženská obsažným. Ich stret krásne vrcholí v scéne cesty od matky kedy už nedokážu spolu ozaj vydržať. Zničený vzťah je vykreslený dokonale. Režisér je k postavám nemilosrdný, prázdnotu vzťahu, no hlavne rodičovského citu, im dá naplno vyžrať v závere, v ktorom ostane jedno veľké prázdno. Režisérsky zámer nepoodhaliť, resp. ponechať nájdenie syna či jeho smrť pootvorenú pre divákov výber je výborný ťah, imponuje mi. Na filme sa dá všimnúť veľa symboliky, hlavne v množstve možností, ktoré má vyššia trieda, ale i v prázdnote ich prežívania. Mne imponujú obrazy interiérov i exteriérov budov, v ktorých sa snímka odohráva, sú chladné ako aj ľudia v nich. Samotné finále v rozbitom, vybrakovanom komplexe skvele symbolizuje spustnutosť a zúfalosť, do ktorej sa postavy vohnali. Sprvoti mi vadil Zvjagincevov zámer vložiť do filmu zábery z vojny z Ukrajiny, nakoľko takú nadstavbu film nepotreboval. Keď nad tým však dlhšie uvažujem, je to cez televíznu obrazovku fajn kritika rozpínajúceho sa systému, ktorý je tiež bez lásky a skôr plný nenávisti zo straty bývalého impéria. Tiež je Rusko ako krajina neschopná zabezpečiť plynulú prácu polície, ktorá nemá dostatok personálu na hľadanie syna, to je tiež šikovne vsunutá kritika. Ľudskosť však nevymizla vďaka dobrovoľnikom, ktorí sú vlastne jediný svetlý moment vo filme bez lásky. (20.01.2019)

Zvjagincevův rukopis je zřejmý z vizuálu, ladění a dramatické skladby, střídání povlovných chladných záběrů s emočně exponovanými, syrovost zdůrazněná zimním prostředím. V ději se střídají kontrasty - neláska či spíš až nenávistná lhostejnost, vášeň (sex), zoufalství a otupělost. Reflexe sobeckých vztahů, v podstatě podobných jako v naší společnosti, zde zesílených o hrubost a sprostotu (řešeno vypípáváním dialogů). Film určený pro domácí diváky a současně pro Západ, kde se takový obraz ruských poměrů očekává.7/10. (17.09.2017)

Chladný film, ale absolútne reálny a bohužiaľ pravdivý. Obidvaja hlavný predstavitelia ale najmä mama podali až mrazivo uveriteľné výkony a ten odpor jedného k druhému, ako aj k ich spoločnému dieťaťu bol zarážajúci. Tak to dopadne, keď sa ľudia nemilujú a dokonca až chorobne nenávidia a nesnažia sa vychádzať spolu ani kvôli dieťaťu a myslia iba na seba namiesto dieťaťa. 8/10 4*. (04.01.2018)

Ešte že som si pred pozretím filmu neprečítal tento obsah. Podrobnejší už asi byť nemohol. Je to akoby vám pred prečítaním detektívky niekto prezradil meno vraha, ako došlo k vražde a prečo... (08.01.2018)

Rusko v celé své emoční syrovosti a chladu. Technicky perfektní, z hlediska výpovědi jsem ale možná čekala přece jen o trochu větší impact. (30.01.2018)

Z ruského prostredia by som čakal skôr prezentáciu zdravých a morálnych hodnôt. V tomto anti rodinnom filme ide o opak. Iste, nie každý vzťah v rodine je dobrý a super, ale v tomto filme ide o verejnú propagáciu rozvodu, manželskej nevery, preklínania, nenávisti a zlosti aj proti deťom. Neodporúčam. Strata času. (01.02.2018)

Autor tradične predstavuje depresívne prostredie moderného Ruska a rodinného nešťastia po x-té, ale tentokrát to bolo slabšie ako pri Leviathanovi. Miestami som sa vyslovene nudil a dvojhodinová stopáž mi prišla zbytočne natiahnutá, no keď sa mi film uležal v hlave tak som jeho kvality predsa len ocenil. 70% (18.02.2018)

"Další" pohled na rozvod jednoho páru, kde v čele toho všeho je jejich syn Aljoša, který je oboum vlastně na obtíž a rodičovskou lásku nikdy nepoznal. Aljoša jednou uslyší rodiče při hádce, kdy řeší rozvod a to že kluka nikdo nechce (jeden z nejsilnějších momentů filmu) a rozhodne se utéct... Teď už sledujeme na scéně jeho rodiče, jak si "užívají" nové životy, jak vlastně vznikl jejich vztah a koho vinna je jejich dítě.. Několik drsných a smutných scén tu bylo, bohužel ne tolik, jak to vypadlo z traileru. A neuzemnilo mě to, jak jsem doufal... I tak ale kouknu rád na další film o tohoto režiséra. 7/10 Záběry opět perfektní, jako u Leviatana. (10.10.2018)

Film o sebeckosti a neschopnosti prijať zodpovednosť za svoje činy. Niektorí ľudia sú presvedčení, že záleží len na ich živote, len na ich osobnom šťastí, na ničom inom a ak niekedy v minulosti urobili nejakú chybu, zodpovednosť za ňu nesie vždy niekto iný. Téma veľmi aktuálna nielen v Rusku, ale v celej Európe. Záverečná bežecká scéna nemá chybu. (08.02.2020)

Robustní masterpiece s hlubokým zásahem, který nepotřebuje skutečnost přibarvovat, nafukovat a ohýbat tak, aby seděla autorově vizi. (17.06.2020)

Andrej Zvjagincev pristupuje ku svojej tvorbe veľmi opatrne. Veľmi poctivo a citlivo vyšperkovaná dráma, podarilo sa mu sfilmovať jednu z najdôležitejších otázok- vzťahy. Andrej Zvjagincev, Oleg Něgin, Michail Kričman, Andrej Dergačev mi dokazujú, že aj keď film umiera, ešte nezomrel. /90 %/ (10.09.2017)

Dokonalá filmařina s Zvjagincevovým rukopisem. Andrej opět netlačí na pilu, nevynáší soudy a nepřiklání se na ničí stranu. Pouze bravurně odvypráví příběh a nechá vše na divákovi. (06.10.2017)