Tisícročná včela

„Znášajú med celé tisícročia. Jedna padne, druhá ju nahradí. Všetko ich nivočí. Mráz i my, ľudia. Ale včelstvo je tu stále. Vari večne.“ Juraj Jakubisko je úžasný epický filmár. Extravagantný, excentrický a introvertný zároveň. Mnohé scény môžu pôsobiť absurdne, ale v kontexte celkového príbehu napokon pôsobia fascinujúco. Dokáže stvoriť nenapodobiteľnú, až halucinogénnu atmosféru (bohužiaľ niekedy na úkor scenára, čo tiež nie je dobre). Nanešťastie, akonáhle sa pustí do tragikomického príbehu na priestore niekoľkých hodín, začne sa v parádnom karnevale strácať. Tempo stagnuje a atmosférické scény, snáď ani nepochádzajúce z tohto sveta, sa bolestivo striedajú s normálnymi, obyčajnými. To je i prípad - inak úchvatnej - Tisícročnej včely, nakrútenej podľa (výborného a vtipného) románu Petra Jaroša. Spisovateľ sa podieľal na scenári, filmové finále sa však napriek tomu od knižného veľmi líši. O 11 rokov staršie Červené víno (tiež epická rodinná sága odohrávajúca sa naprieč desaťročiami len s tým rozdielom, že včely vymenila za hrozno) je mi predsa len trochu bližšie, lebo o takej atmosfére, akou disponuje Tisícročná včela, síce môže Červené víno len snívať, ale zas má lepší scenár. Napriek tomu stojí štvorhodinový príbeh rodiny Pichandovcov bez debaty za hriech. Určite to najlepšie, čo slovenský národ natočil. Film som nevidel, ale miniséria je geniálna. Mohlo by sa zdať, že po odchode Krónera (ktorý hrá len v prvých dvoch dieloch zo štyroch) výrazne utrpí, ale ono je to umelecký zámer: z magickej prvej polovice sa v druhej stane temná dráma nevyhnutne smerujúca k takému koncu, k akému smeruje. Keď sa vo finále začne realita preplietať s "predstavami", je to úchvatné. Sranda je, že Jakubisko sa s tým fakt nebabral, u mnohých scén chýba základná logická vnútorno-dramaturgická štruktúra (videl som tento seriál stokrát, ale dodnes sa nájdu scény, u ktorých ani len netuším, či sa odohrávajú pár minút po predchádzajúcej, alebo o rok neskôr), no nielenže to nevadí, ale dokonca to má zásadný podiel na skvelej snovej atmosfére. (09.09.2017)

Jakubisko pred natáčaním Tisícročnej včely správne pochopil, že kúzlo historického seriálu, respektíve ságy spočíva v detailnom a pravdivom zobrazení reálií doby a v navodení jej atmosféry. Bohužiaľ akoby počas nakrúcania tento zmysel strácal a čím ďalej tým viac sem primiešaval svoje klasické ingrediencie, ktoré, povedzme si pravdu, už väčšine národa po rokoch tak trochu lezú na nervy. Ale dobre, aspoň sa jedná o silný autorský počin. Celá sila Včely však stojí na charizmatickej slovenskej hereckej smotánke, ktorá drží nad vodou aj slabšie momenty. Tie najsilnejšie sú tie, kde je Jakubisko čisto v područí látky a nepredvádza sa. Mám pocit, že prvé dve časti sú silnejšie aj napriek vojnovým a masovým scénam štrajkov v polovici druhej a asi to bude mať niečo spoločné s prítomnosťou Jozefa Krónera. (04.01.2014)

Neuveriteľne nádherná a nadčasová sága rodu Pichandovcov.Jedno z najkvalitnejších diel J.Jakubiska, v ktorom dokonale vykreslil charaktery, udalosti na prelome storočí, ale aj pohľad do života ľudí na vidieku. Vo filme/seriály/ účinkuje množstvo postáv, ale príbeh je vyrozprávaný s takou neuveriteľnou ľahkosťou a prehľadom, že sa v príbehu nemáte šancu stratiť. Jednoznačne a bezkonkurenčene dominuje J.Króner, ale herecké výkony ostatných predstaviteľov sú rovnako na vysokej úrovni. Často je príbeh ozdobený vtipnými scénami ale aj postavami, ktoré vždy, keď sa objavia, vyvolajú úsmev na tvári. Nezabudnuteľný u mňa ostáva J.Císler v úlohe pomstichtivého a nešikovaného maďara Belányiho s pamätnými hláškami napr. "Už si dobzučal Pichanda!". Hudobný doprovod od P. Hapky je magický a s Jakubiskom si rozumie. Vďaka bohu, že film spolufinancovali nemci a zaplatili pokračovanie príbehu po Krónerovej smrti. Komunisti mali pôvodne v pláne príbeh ukončiť jeho smrťou. Takže hlavne vďaka nemeckým markám sága pokračovala a vzniklo dielo, ktoré môžem kedykoľvek opakovane pozerať. Dlho čakám na vydanie DVD, ale niekde to viazne. Možno na Madagaskare ho už majú. 100%. (09.10.2011)

Jedna z najznamenitejších ság československého filmu, ktorej plody polo-snového a sociálno-realistického rozprávačstva vyvierajú v úchvatne poetický opus. Chudoba a vidiek ako priestorové centrum, nevera a kľučkovanie za lepšími zajtrajškami ako údel východiska každodenných útrap a udalosti sevírujúce plynulý a nekompromisný odraz doby. Výpravou vierohodné, herecky civilné, expresívnosť vychádzajúca z motivačných cieľov - tak ako úlohou včely je pracovať a v ohrození brániť sa, tak v našom svete sú naproti tomu činy kajúcnosti iba prázdnymi frázami. Samotné diely sú dĺžkovo rovnomerné, ale ich charakter napovedá tomu, čo chce Jakubisko v následných dramaturgických momentkách vyobraziť a najmä ako! A podľa toho miesi svoje ingrediencie z formálnej stránky hmlistých obrazov a rýchlej strihovosti a z tej naratívnej: špinavé sexuálne chute, nemravnosť, pudovosť. Pichandovci sú obkolesení svetom priemerne žijúcich Slovákov, ktorých silné maďarizačné prúdy a hrozby vojen odďaľujú z možných prežitkov hospodársky úspešných sezón a rodového usporiadania nástrahy a prekážky terminologicky označujúce ako TU A TERAZ, čím sa dynamika sústreďuje práve na momenty a terče, ako na schematické nákresy blízkej budúcnosti. "Peniaze, peníze, peňeži!" http://www.9em.sk/film-tisicrocna-vcela-i-ii/ (18.12.2015)

Absolutně nechápu všeobecné nadšení z tohoto "opusu". Pokud se na to dívám jako na popis těžkého života v horách v 19.století, tak stačí vidět jeden díl (další díly nepřinesou nic nového). Dívat se na to jako na rodinnou ságu radši nechci, protože mi byla celá rodina Pichandů dost ukradená. A občasné pojící "magické" prvky (včely, meteorit, vichr z hor) mi přišly jako vtip (scenárista asi nevěděl kudy dál). Pár hezkých scén a dobrých hereckých výkonů se tu najde. Ale má cenu kvůli tomu obětovat 4 hodiny života? (02.07.2010)