Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Kto by mohol zabudnúť na obl'úbenú postavu Sváka Ragana v hereckej kreácii neopakovatel'ného Jozefa Krónera? Trojdielny televízny film Sváko Ragan, ktorý vznikol podl'a poviedok Ela Šándora, si už pri svojom prvom uvedení pred mnohými rokmi okamžite získal priazeň divákov. Priniesol nielen dobrú zábavu, ale aj príťažlivý pohl'ad na svet myjavskej lokality s mnohými rázovitými zvykmi a postavičkami a vtipne využívaný dialekt, najmä myjavský a brezovský. Nad tým všetkým však dominuje schopnosť Sváka Ragana vynájsť sa aj v tých najnepríjemnejších situáciach...
Brezovskí garbiari boli známi nielen kvalitou svojich výrobkov, ale ischopnosťou svoje výrobky na jarmokoch úspešne popredať. Vel'a sa po jarmokoch a trhoch v blízkom i vzdialenejšom okolí Brezovej nachodil aj Sváko Ragan a nečudo, že na svojich obchodných potulkách zažil aj kadečo veselého a spravil nejeden vydarený, ale i menej vydarený "kšeft"...
Scenárista Bedřich Voderka s režisérom Martinom Ťapákom obrátili pohl'ad v tretej a poslednej časti filmu aj na túto dôležitú časť Sváčkovho života. Sváko Ragan má už dospelého syna Ščevána, ktorého treba dôkladne priučiť otcovskému garbiarskemu remeslu a najmä zasvätiť ho do fígl'ov "gšeftovania s partiékou". Dcéra Juda je zasa pomaly zrelá na vydaj a treba sa rozhodnúť pre toho najlepšieho pytača, čo iste nie je jednoduché... (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (65)

turkish44 

všechny recenze uživatele

Humor nežný, inteligentný z rýdzo slovenskej dediny. Skvelá možnosť, ako si rozšírit slovnú zásobu o skvelé slová, vy kmíni. Sonda do prostredia ľudí, ktorí sa každý s každým poznali, a tak sa problémy ľahko riešili. A hlavne s rozumom, spravodlivo a nebolo potrebnej politickej korektnosti. Úžasný Jozef Króner, ktorý svojim hlasom a hereckým výkonom posúva film o tri levely ďalej, ako by bol bez neho. ()

MurielRezek 

všechny recenze uživatele

Kdo by mohl zapomenout na garbiara Sváko Ragana a jeho putování za "gšefty"? Poetika lidového sedláckého rozumu a situační humor (kolikrát tak nadčasový) v záhoráckém nářečí. Slovenský folklór v té nejlepší podobě, výborná hudba Svetozára Stračiny a nezapomenutelná role Josefa Kronera, který v ní přímo zářil. A do toho má nostalgie...byť jsem Češka:). Dovoluji si přiložit malý slovníček tomu, kdo by snad nevěděl: garbiar - koželuh, kožešník; sváko - strejda ()

Reklama

WilliamWalla 

všechny recenze uživatele

To najlepšie, čo na Vianoce možete v telke pozerať nie sú Tři oříšky, nie je to S tebou mne baví svet ani žiaden Mrázik, ale je to táto nefalšovaná záhorácka sranda, ktorá ak aspoň trochu rozumiete tomuto krásnemu ľúbozvučnému nárečiu musíme padať od smiechu. Ja by som to zrejme nazval aj najlepším slovenským filmom, ktorý bol kedy u nás natočený. Lebo naozaj to nemá obdoby. Vzdávam do neba hold pánovi Krónerovi. Majstrovská robota ty kujón! ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Kroner ako nezastaviteľný rozprávač ľudových príbehov a vydarených vtipov. Sekunduje mu kompletná zostava staršej generácie hercov a vzniká nezabudnuteľná vianočná zmes zábavných príbehov. Výborná réžia sa nezaprie, všetci herci robia presne to, čo majú, a rozdelenie do troch častí po jednej hodine je ideálne. –––– Kdo by kradeu, šak ste všeci tu. ()

diodoros 

všechny recenze uživatele

Klasická slovenská komediálna televízna miniséria o živote Slovákov na Záhorí a v okolí v medzivojnovom období so všetkým, čo s tým súvisí (remeslo, jarmoky...), ale zameraná hlavne na humornú časť. Herci sú výborní a uveriteľní, najlepší je bez debaty Jozef Kroner (v niektorých scénach dokáže rozosmiať iba pohľadom). Film popretkávaný humornými scénami z krčmy a z tanečných zábav, životnými príhodami, Raganovou životnou filozofiou, západoslovenskými nárečiami (v pár scénach im fakt nie je rozumieť) a samozrejme nezabudnuteľnými hláškami, ktoré spolu vytvárajú obraz jednoduchého (rozumej prostého) života na dedine, ktorý teba brať s nadhľadom... Výborná slovenská klasika. ()

Galerie (4)

Zajímavosti (9)

  • Režisér Martin Ťapák sa rozhodol aj pre Záhorskú Bystricu napriek tomu, že dej sa odohráva prevažne na Myjavských kopaniciach. Dôvodom bola zhodná architektúra oboch lokácii. Na základe rozprávania starších bystričanov vieme, že niektoré humorné scénky v druhej časti (ako napr. jazda na kolotoči, prevoz truhly aj s muzikantami na voze) boli sfilmované na základe prerozprávania tecinky Marky z dolného konca pánovi Krónerovi. (10kacena)
  • Pre krčmu U Tvarožkov a rómsku osadu Kováčikov sa vytvorili umelé priestory. (EleKtris)
  • Filmovalo se také na hradě Červený kameň. Filmovalo se i v obci Vrbová a Lakšárská Nová Ves. (M.B)

Reklama

Reklama