Kostka 2 - Hyperkrychle

Strach z novej dimenzie je v Kocke 2 nielen metaforou, ale priamo východiskovým bodom. Štvrtá dimenzia je tu prezentovaná ako absolútna hrôza (pokiaľ ide o hororový aspekt, Hyperkocka ma vydesila viac než originál) a keďže nikdy nikde nebola prakticky "sprevádzkovaná", skúste dokázať, že tvorcovia sa mýlia a že ide o celkom neškodný fenomén... Od matematiky pôvodného príbehu prechádzame k fyzike, od troch dimenzií k štyrom, pričom sa zachováva základné východisko dané prostredím (kocka) a situáciou (ľudia v nej). Človek by si myslel, že nápad hraničiaci s genialitou sa už nedá zmysluplne rozvinúť a že opätovný pohľad na čosi tak banálne ako je šesť stien znechutí alebo unudí na smrť. Omyl. Tu je notoricky známa pesnička prerozprávaná v celkom inej tónine. Konštrukcia Hyperkocky je ešte väčší cvokhaus než tomu bolo v origináli, takže diváka ani v najmenšom neprekvapí, ak dvaja hrdinovia dostanú absurdnú chuť na sex (s neznámym človekom, v neznámom prostredí) a iný hrdina zase chuť na... ("Ten hyperpriestor nemá chybu.") Jediné, čo mi na tomto filme vadilo, boli nasledujúce dve vety: "Toto je najhoršia nočná mora. Najradšej by som sa prebudila". Všetko ostatné je dokonale premyslené a prevedené. Neverte povedačkám o lacných efektoch - tie, ktoré majú počítačový look raných 90. rokov nie sú hlúpe, pretože vizuál zodpovedá charakteru daného fenoménu (vpád abstrakcie do reality mi pripadá geniálny, lebo je myšlienkovo mnohovrstvový a de facto neopakovateľný) a zavesená vyschnutá mŕtvola mne osobne silne pripomína zavesené vyschnuté mŕtvoly v kapucínskych katakombách v Palerme (tie teda lacno nevyzerajú). A predovšetkým neverte povedačkám o lacnom príbehu. Ak sa v Kocke narába s logickými výpočtami, tu je potrebné spoľahnúť sa na schopnosť abstrahovania, čo ľudia nemávajú radi, keďže všetko, čo nie je konkrétne, automaticky zneisťuje. Ak v pôvodnej Kocke išlo o reálny svet vložený do výstredného, excesívneho, ale predsa len reálneho rámca (daného troma dimenziami), v pokračovaní má reálny svet do činenia s realitou, reálnosť ktorej vonkoncom nie je jednoznačná. Myslím, že pravú povahu sveta vystihuje v pozoruhodnej metafore skôr druhý príbeh, ktorý nám môže v umeleckej skratke pripomenúť nielen naše pochybnosti, ale i fantáziu ako nespochybniteľnú alternatívnu dimenziu, nie nevyhnutne štvrtú, ale reálne fungujúcu. A nie vždy príjemnú. (23.07.2005)

Na jednotku to nemá, ale stále to nieje na zahodenie. Chválim modernejšie otváranie dverí a väčší počet postáv, ale na druhej strane bohužiaľ kocke chýbajú pasce. Niektoré úmrtia som si ani nevedel vysvetliť a bolo to 1000x väčšie sci-fi než bol prvý diel. Koniec som nepochopil do dnes a bohužiaľ už asi nikdy nikto nevysvetlí pôvod kociek (a to som videl i tretí diel). Film ma na prekvapenie bavil a užíval som si ho. Nie som sklamaný. (08.03.2011)

Jako plus bych dvojce přičetl zapojení paralelních realit, různým druhům času, gravitace apod., které jedničku obohacují. Nicméně, mínus jsou bezesporu méně příjemní herci a celé spracování celého filmu. Jednička byla na dobu svého vzniku skvělá, až skoro nadčasová. Toto je bohužel počítačové, až to bolí. Což by ani nevadilo, ale je to hrozně špatně počítačové a s koncem mi to kazí celý dojem z filmu, jehož průběh pro mě opravdu špatný nebyl. (18.12.2011)

No popravdě, udělal sem jednu chybu, potřetí za život jsem nejdříve kouknul na dvojku. Po dobře provedených úvodních titulcích jsem tak asi půl hodiny čekal kdy zhasnou ty zářivky abych se jako už mohl trochu bát. Možná kdyby ještě o něco míň vsázeli jen na počítačové efekty neváhal bych nějakou tu hvězdičku přihodit. Originální konec už nic extra předchozí průběh filmu nezachránil. (01.02.2004)

Po několika děsivých recenzí jsem čekal opravdu velký průser a ten se nakonec nekonal. Ale bylo to o fous. Už jednou nastavovaná kaše, s překvapivě působivější vizuální stylizací, než tomu bylo u ´jedničky´, některé pasti a mordy jsou zajímavě sofistikované, ale bohužel výsledný kladný dojem kazí hrozně nepovedený konec, ten se vám páni scenáristi opravdu nepovedl. Kvůli němu si to už podruhé nepustím. (28.09.2003)