Freistatt

Pubertální německý Frajer Wolfgang s obdobou Hanekeovy (psycho)analýzy z Bílé stuhy. Příspěvek k pochopení německé nacistické minulosti... Freistatt je coby celovečerní debut režiséra Marca Brummunda až překvapivě vyzrálý film, jehož hlavní devizou je (vedle mimořádně silného námětu) opravdu excelentní práce s dětskými/teenagerskými herci a celá mizanscéna, autentické prostředí diakonie Freistatt uprostřed rašelinišť je mrazivé i dechberoucí... Jako minus ovšem subjektivně považuji eufemistický rastr, které je typický pro většinu západní artové tvorby - celá ta hrůza je zjemňována lyrickými pasážemi a explicitní násilí je upozaděno, myslím, že realita byla ještě mnohokráte hrůznější, než jak je prezentována na filmovém plátně... Přesto jeden z nejsilnějších a nejobjevnějších snímků poslední doby...pocítit beznaděj... PS: Freistatt vytváří zajímavou paralelu k tematicky podobně zasazenému románu Kloktat dehet (respektive jeho první části) od Jáchyma Topola, jen na druhé straně Železné opony... (11.07.2017)

Práve som dopozeral tento "Freistatt" a neviem čo si o ňom mám myslieť. Na jednej strane sa mi páčila forma, kamera, herecké výkony a viacmenej celá technická stránka filmu. K tomu tu je zopár momentov, ktoré sú emotívne, silné a vcelku slušne spracované. Ale neviem sa zbaviť dojmu, že je tento film strašne hlúpy, čo zapríčiňuje najmä neskutočne správanie všetkých prítomných, ktoré ma vytáča a rozčuľuje do vysokých čísel. Serie ma chlapcova matka, serie ma chlapcov nevlastný otec, serú ma všetci prítomní "pedagógovia" a mladí násilníci, no najmä, najmä ma serie samotný chlapec, ktorému by som na hlavu nalepil nálepku "Udri ma, muč ma, zabi ma, to je presne to, čo chcem", pretože sa tak skutočne správa. O scéne s hrobom sa radšej ani nevyjadrujem, režisérsky a scenáristicky úplne zle zvládnutá scéna. No povedzte, ktorý človek by sa nechal takto zmlátiť, keď ani nemusel? Čím ďalej som sa na film pozeral, tým viac som si ho znenávidel a ak by nebolo tej formy, dal by som len dve hviezdy. 82% je však pre tento film úplne veľké a nereálne číslo. Ste sa zbláznili? (22.02.2019)

Konec mě totálně dostal. Příběh nechtěného chlapce, který si musel projít peklem a v pekle dospěl. Jak dospíval, a co z něho nakonec vyrostlo, se můžete podívat v tomto skvělém filmu. Zpočátku jsem vnímala jen tyranii, ale postupem času víc a víc Wolfgangovu osobnost. Ve filmu není na první pohled místo pro city, přesto je city naplněný, stačí vnímat. Úžasný film. (22.03.2017)

Slušné dramatické spracovanie nepríjemnej témy prevýchovy mladistvých, ktoré bolo samozrejme plné fyzického a psychického násilia. A nebolo nič horšieho ako keď sa do niečoho takého dostane chalan len preto, že sa ho jeho otčim potrebuje zbaviť, no hnus, je mi z toho zle. Ani nie tak z otčima, ako z matky, ktorá to dovolila. Tým horšie, že príbeh je na motívy skutočnej udalosti. Niektoré scény sa vážne emotívne vydarili, napr. tá s tým pochovaním, alebo k záveru koláčiková scéna. Aj záver sa mi páčil - úplne pochopiteľné rozuzlenie tohto smutného príbehu, v koži toho chalana by som asi konal rovnako. Škoda len, že sa tu slabo narábalo s charaktermi postáv, chcelo to ísť do väčšej hĺbky a niektoré situácie ešte viac dramaticky vyhrotiť. Čo sa týka hlavnej postavy Wolfganga, tak herec mohol byť o kúsok presvedčivejší, možno iný by túto náročnú postavu zvládol lepšie. 75/100 (16.09.2016)

Ďalšia z obľúbených filmových tém v opakovane klišéovitom spracovaní. Nápravný ústav s prísnymi podmienkami. Riaditeľ rovná sa Čisté zlo. Rôzne sadistickí vychovávatelia (dozorcovia), predstavujú výhonky Zla. Cirkev pritakáva zlu a posväcuje chovanie majiteľov prevýchovného objektu. Chovanci za dverami ústavu vykreslení ako mládežnícki sympaťáci. Trpia pod knutou dozorcov, tu symbolizovaných čiernobielou palicou jedného z nich. Ich násilné chovanie je len odrazom sadizmu ich nadriadených. Isteže terapia neprispôsobivých stredoškolákov tvrdou prácou nikomu nevonia, no aspoň šlo o zmysluplné kopanie priemyslom a poľnohospodárstvom požadovanej rašeliny. Pre vznik divákmi oceňovanej drámy sa ale žiada spracovanie na línii - rebeli vs. autorita. Rebel sympaťák, autorita - sadista. No záverečné autentické fotografie z Freistattu ukazujú, že to utrpenie nebolo zrejme tak hrozné, ako popisuje film. A mimochodom, každá štátom vytvorená nápravná inštitúcia je zariadenie, ktoré fyzicky aj psychicky deformuje jej nedobrovoľných obyvateľov. Ostáva nezodpovedaná otázka, čo priestupcov deformuje viac: "humanistické" polihovanie na palandách, alebo tvrdá práca v teréne. (03.01.2021)