Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Kto by mohol zabudnúť na obl'úbenú postavu Sváka Ragana v hereckej kreácii neopakovatel'ného Jozefa Krónera? Trojdielny televízny film Sváko Ragan, ktorý vznikol podl'a poviedok Ela Šándora, si už pri svojom prvom uvedení pred mnohými rokmi okamžite získal priazeň divákov. Priniesol nielen dobrú zábavu, ale aj príťažlivý pohl'ad na svet myjavskej lokality s mnohými rázovitými zvykmi a postavičkami a vtipne využívaný dialekt, najmä myjavský a brezovský. Nad tým všetkým však dominuje schopnosť Sváka Ragana vynájsť sa aj v tých najnepríjemnejších situáciach...
Brezovskí garbiari boli známi nielen kvalitou svojich výrobkov, ale ischopnosťou svoje výrobky na jarmokoch úspešne popredať. Vel'a sa po jarmokoch a trhoch v blízkom i vzdialenejšom okolí Brezovej nachodil aj Sváko Ragan a nečudo, že na svojich obchodných potulkách zažil aj kadečo veselého a spravil nejeden vydarený, ale i menej vydarený "kšeft"...
Scenárista Bedřich Voderka s režisérom Martinom Ťapákom obrátili pohl'ad v tretej a poslednej časti filmu aj na túto dôležitú časť Sváčkovho života. Sváko Ragan má už dospelého syna Ščevána, ktorého treba dôkladne priučiť otcovskému garbiarskemu remeslu a najmä zasvätiť ho do fígl'ov "gšeftovania s partiékou". Dcéra Juda je zasa pomaly zrelá na vydaj a treba sa rozhodnúť pre toho najlepšieho pytača, čo iste nie je jednoduché... (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (64)

Vesecký 

všechny recenze uživatele

Velmi dobře a zároveň škoda, že je to hráno v nářečí, kde člověku unikají někdy celé půlky vět, takže nemůže plně vychutnat vtipně vyprávěné příběh ze života Záhoráků z okolí Myjavy. Skvělý Jozef Króner dovedl velmi dobře přecházet z pozice optimistického strýčka, který nezkazí žádnou legraci ve chvíle, kdy má rozvážně rozhodovat ve své rodině i pro svou obec. Mladičká Jana Nagyová, tenkrát sedmnáctiletá, byla příjemným osvěžením, její matka Raganová v podání Hany Slivkové byla také skvělá, hrála velice životnou postavu. A kolem spousta známějších i méně známých slovenských herců ze zlatého období slovenského herectví. ()

tron 

všechny recenze uživatele

„De sú sváko Ragan?" - "Šak vidíte, že tu neny.“ Zo slovenskej dediny mám radšej predsa len temnejšie veci (rodinné ságy Červené víno a Tisícročná včela), ale nedá sa nič robiť, aj "len" komediálny Sváko Ragan je pecka. Jozef Kroner tu je geniálny. Prostredie je mi veľmi blízke, keďže v Myjave som sa narodil, mám tam rodinu a rád chodím do toho rázovitého kraja, obklopeného krásnou prírodou a úžasnými kopanicami. Okrem kameramana, kochajúceho sa typickými dedinkami a lesmi, a Kronera, ktorý je tu fakt za veľkého šéfa, si to poriadne užívajú aj Hana Slivková, Michal Dočolomanský, Zuzana Kronerová, či Oldo Hlaváček. Hlavnou hviezdou je ale bez debaty nezbedný a vynaliezavý Ragan, raz taký raz onaký, ale zakaždým... no skrátka ako povedal rómsky muzikant, pán Ragan, ja vám niečo poviem, čo vám ešte nikto nepovedal, vy ste človek ("No tak to mi ozaj ešte nikto nepovedal."). Svojrázna povaha kopaničiarskeho národa, nezameniteľný slovník s brutálnym prízvukom a huncútske dedinské vzťahy. K tomu víno, jarmoky, kone, humná, šenky, veď to poznáte. A k tomu bombové hlášky ("Nekáž mi tu, neny si farár." alebo "Ogabal, ogabal! Nabudúce ogabeš ty jeho a budete si kvit!"). Negatívne hodnotím občasné, až príliš samopredvádzanie a trošku afektované, neskutočne dlhé scény napr. z rôznych krčiem, kedy postavy rozprávajú celé minúty rôzne vtipy a veselé príhody a hoci to k Myjave patrí, pôsobilo to na mňa skôr ako čudne okostýmovaný Vtipnejší vyhráva. Ceckavé prasce! ()

Reklama

Radko 

všechny recenze uživatele

Kopanyce ich rodným jazykom. Za popularitou televíznej série o svákovi Raganovi nie sú zďaleka len vtipné vyprávanky miestneho ľudového strýca - zabávača. Pretože tie sú vtipné len čiastočne, miestami ide o dosť ošúchané frky. Základom úspechu je profesionálna predpríprava v podobe zvládnutia svojrázneho tvrdého dialektu bielo a malokarpatských kopaníc spolu s perfektnými folklórnymi kompozíciami v podobe tancov, spevov a odevov. Všetko v podaní popredných slovenských hercov, ktorým svojrázny spevavo tvrdý dialekt akoby padol rovno do huby. Plus speváci a tanečníci zo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK-u) a Lúčnice. Z Ragana s tróniacim Jozefom Krónerom doslova cítiť pohodu pri nakrúcaní. A cigánsky tanec a spev v prvej časti dodnes považujem za esenciu cigánskeho panku- nespútano odvalenej slobody a voľnosti pri tanci a hudbe. Svetozár Stračina ako skladateľ a Štefan Nosáľ ako choreograf excelovali. Ukázalo sa, že dôkladná znalosť miestneho jazykového dialektu, spôsobu humoru, oblečenia, naturelu, hudby a piesní je polovicou úspechu. Čerešničkou na torte je poukázanie na miestnu honoráciu (advokáti,notári, intelektuáli z okolia hlavného mesta) ako na bandu večne nenažraných vypasených a peňazí chtivých ožralcov, ktorých chráni len ich postavenie,no rozhodne nie intelekt. To je výstižné i pre dnešok. ()

Bilky 

všechny recenze uživatele

Herecký koncert majstra KRÓNERA a veľmi pekne vykreslené charaktery postáv, jedovaté slovenské neresti a bohatý naturel - to fšetko nájdete ftomto kultovom seriály,ktorý som dlhé roky ignoroval (aj vďaka debilným vysielacím časom) a až teraz som k nemu "dospel" Miško si tu švihol postavičku právnika ako predzvesť jeho životnej úlohy v TISÍCROČNEJ VČELE a tie Jožkove prekáračky sú skvosty. Bohuotcuprisahám! :) ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Kroner ako nezastaviteľný rozprávač ľudových príbehov a vydarených vtipov. Sekunduje mu kompletná zostava staršej generácie hercov a vzniká nezabudnuteľná vianočná zmes zábavných príbehov. Výborná réžia sa nezaprie, všetci herci robia presne to, čo majú, a rozdelenie do troch častí po jednej hodine je ideálne. –––– Kdo by kradeu, šak ste všeci tu. ()

Galerie (4)

Zajímavosti (9)

  • Skutočný Sváko Ragan sa volal Martin Lacko a narodil sa v roku 1847 na Brezovej ulici. (Jaroo)
  • Pre krčmu U Tvarožkov a rómsku osadu Kováčikov sa vytvorili umelé priestory. (EleKtris)
  • Režisér Martin Ťapák sa rozhodol aj pre Záhorskú Bystricu napriek tomu, že dej sa odohráva prevažne na Myjavských kopaniciach. Dôvodom bola zhodná architektúra oboch lokácii. Na základe rozprávania starších bystričanov vieme, že niektoré humorné scénky v druhej časti (ako napr. jazda na kolotoči, prevoz truhly aj s muzikantami na voze) boli sfilmované na základe prerozprávania tecinky Marky z dolného konca pánovi Krónerovi. (10kacena)

Reklama

Reklama