Freistatt

Jestli je to opravdu podle skutečných událostí, tak je děsivé, co se v Německu - tak slavně poválečně demokratickém - mohlo léta odehrávat, ale současně úctyhodné, že si to Němci o sobě dokáží natočit. Trošku to připomíná Frajera Luka, jen s mnohem těžší tonáží a depresivním vyústěním - neboť je podle skutečnosti. (19.05.2017)

Slušné dramatické spracovanie nepríjemnej témy prevýchovy mladistvých, ktoré bolo samozrejme plné fyzického a psychického násilia. A nebolo nič horšieho ako keď sa do niečoho takého dostane chalan len preto, že sa ho jeho otčim potrebuje zbaviť, no hnus, je mi z toho zle. Ani nie tak z otčima, ako z matky, ktorá to dovolila. Tým horšie, že príbeh je na motívy skutočnej udalosti. Niektoré scény sa vážne emotívne vydarili, napr. tá s tým pochovaním, alebo k záveru koláčiková scéna. Aj záver sa mi páčil - úplne pochopiteľné rozuzlenie tohto smutného príbehu, v koži toho chalana by som asi konal rovnako. Škoda len, že sa tu slabo narábalo s charaktermi postáv, chcelo to ísť do väčšej hĺbky a niektoré situácie ešte viac dramaticky vyhrotiť. Čo sa týka hlavnej postavy Wolfganga, tak herec mohol byť o kúsok presvedčivejší, možno iný by túto náročnú postavu zvládol lepšie. 75/100 (16.09.2016)

Ďalšia z obľúbených filmových tém v opakovane klišéovitom spracovaní. Nápravný ústav s prísnymi podmienkami. Riaditeľ rovná sa Čisté zlo. Rôzne sadistickí vychovávatelia (dozorcovia), predstavujú výhonky Zla. Cirkev pritakáva zlu a posväcuje chovanie majiteľov prevýchovného objektu. Chovanci za dverami ústavu vykreslení ako mládežnícki sympaťáci. Trpia pod knutou dozorcov, tu symbolizovaných čiernobielou palicou jedného z nich. Ich násilné chovanie je len odrazom sadizmu ich nadriadených. Isteže terapia neprispôsobivých stredoškolákov tvrdou prácou nikomu nevonia, no aspoň šlo o zmysluplné kopanie priemyslom a poľnohospodárstvom požadovanej rašeliny. Pre vznik divákmi oceňovanej drámy sa ale žiada spracovanie na línii - rebeli vs. autorita. Rebel sympaťák, autorita - sadista. No záverečné autentické fotografie z Freistattu ukazujú, že to utrpenie nebolo zrejme tak hrozné, ako popisuje film. A mimochodom, každá štátom vytvorená nápravná inštitúcia je zariadenie, ktoré fyzicky aj psychicky deformuje jej nedobrovoľných obyvateľov. Ostáva nezodpovedaná otázka, čo priestupcov deformuje viac: "humanistické" polihovanie na palandách, alebo tvrdá práca v teréne. (03.01.2021)

Podobný syžet, ako vo švédskom Ondskan, t. j. nevlastný otec, ustráchaná matka, vzpurný syn = prevýchova vo výchovnom dome vo Freistatte ? Mám to tu znovu len s tým rozdielom, že tentokrát je kladený väčší dôraz na celkovú prácu réžie Marca Brummunda, ktorá je oproti Håfströmovej o niečo na vyššej, perspektívnejšej úrovni, aj s lepšou energickosťou na vytvorenie prostredia a presne danej, stanovenej doby, ktorú som si predtým mohol iba domyslieť... Síce Louis Hofmann nie je taký extrémny, ako Andreas Wilson, ktorého Eric Ponti bol v úplne inej pozícii, ako nenápadnejší Wolfgang, ale aj tak boli obidvaja na nezávideniahodnom mieste, kde si na podriadených nadriadení poriadne mastia egá ! Prvý mal dokončiť školu a nebiť sa, druhý sa má vrátiť domov najneskôr do Vianoc, no všetko bude inak. Tínedžer musí byť naivný, že si to myslí, keď ďalej mi trochu vŕta hlavou, aký to mal vlastne vzťah so svojou matkou ? V jeho predstavách to zaváňalo incestom ? Možno sa teraz mýlim, ale mal som z toho taký pocit, akoby tam medzi nimi nebolo niečo v poriadku... Skúsim niečo k línii udalostí : Tam sa neučilo, tam sa maximálne tak učilo, ako sa stať výborným „muklom” , čiže denno-denne manuálne pracovať na ťažbe rašeliny až pomaly do vyčerpania, a keď by mal náhodou niekto z chovancov s tým nejaký problém, tak jednoducho dostane od vychovávateľa Wildea s lopatou šupu po kotrbe. Kolega Krapp je zase perverzák, neviniatko z neho určite nie je, aj keď si k chovancom toľko nedovolí ! Wolfie má zo začiatku nedorozumenia i so svojimi vrstovníkmi, ale zblíži sa s Antonom. Je to celé poprešpikované, ale k tomu prehľadné ! _ Keď som si pozrel kolónku KAMERA, tak tam svieti - Judith Kaufmann, áno, jedná sa o vychýrenú, nemeckú kameramanku, ktorá ma svojim filtrovaním veľmi upútala, taká surová, až sugestívna robota, čo náramne sprostredkuje atmosféru, z ktorej sa dá potom čerpať ! ÚTOČISKO má čo ponúknuť, hodnotenie ašpiruje kľudne i k 80 % a viac, len mne film, ako celok, až tak nesadol, ako som si sprvoti predstavoval, že by sadnúť mohol. Skôr by som to prirovnal ku špičkovej televíznej projekcii, ako k čisto kino-projekcii, ale na veľkom plátne by to isto urobilo svoje grády... (04.01.2020)

Dnešní svobodomyslné Německo je, jak se ukazuje, docela nový produkt. 1) Film není špatný. Představuje neznalému divákovi německý smysl pro pořádek a dobové (údajně) pedagogické praktiky převýchovných (spíše jen detenčních) táborů pro mládež. 2) Místy však snímek na mě působí nepříliš věrohodně. Chovanci jsou vylíčeni jako bezbarvé nevinné oběti zlovůle svých rodin a v táboře i vychovatelů. Ne, že by takové případy nemohly nastat, ale že by to bylo normou? Rovněž celkový vývoj Wolfganga je pro mě nečitelný - chvílemi prostě nechápu, proč se chová tak, jak se chová. 3) 18letý Louis Hofmann (hlavní postava Wolfgang) hrál výborně, i když jeho údajných 14 let by mu věřil snad jen autor scénáře. 20letý Enno Trebs (šéf chovanců Bernd) byl uvěřitelnější, i když taky trochu věkově přes čáru. Ani 17letý Langston Uibel (Anton) nebyl k zahození. 4) Výstižný koment: vojta...****. (21.09.2016)