Kruh

Je to mierne nadpriemerný horor, ktorý je remakom kultového originálu. Má dosť dobrý príbeh o novinárke, ktorá sa po smrti svojej vzdialenej príbuznej dozvie, že údajne existuje zvláštna videokazeta, po ktorej pozretí dostane divák telefonát, že za sedem dní zomrie a keďže v poslednej dobe došlo k niekoľkým podobným úmrtiam, rozhodne sa to objasniť. Kazetu nájde a skutočne dostane telefonát, ale okrem bývalého priateľa si ju nanešťastie čoskoro pozrie aj jej syn a tak musí urobiť všetko preto, aby zistila pravdu a skúsila ich smrti zabrániť. Spracovanie je na tom pomerne dobre, síce ma to nedokázalo úplne vtiahnuť a tiež ma mrzí, že sa tu nenájde žiadna výnimočná scéna, na ktorú by sa dalo skutočne spomínať, ale nemám s tým ani väčší problém. Hlavne, že dej je dostatočne zaujímavý, teda hlavne tá kriminálna línia, na ktorej to celé stojí, nenašiel som tu žiadne slabé miesto a tak sa na to pozerá celkom dobre od začiatku až do konca. Ale aj tak sa samozrejme neubránim silnému pocitu zbytočnosti, je to len remake, ktorý nepriniesol prakticky nič svoje, prekopíroval to, čo fungovalo pred tým, tie pridané scény sú len obyčajný štandard, ktorý nemá moc čím zaujať a samozrejme tu už ani nie je to čaro, v americkom prevedení to už jednoducho nefunguje tak, ako by malo. Po hororovej stránke som skôr sklamaný, atmosféra tu síce je, ale prišla mi veľmi slabá, o napätí sa tu tiež moc hovoriť nedá a aj tých samotných hororových scén je tu veľmi málo, prakticky len jedna plnohodnotná a aj tá skončí skôr, než by mala. Herecké obsadenie je na tom dobre, Naomi Watts v hlavnej úlohe, k tomu Martin Henderson ako jej priateľ, pričom ma prekvapilo, že ma vlastne bavil ešte viac, než hlavná hrdinka, zaujímavá postava chlapca a ešte niekoľko slušných vedľajších postáv. Čo sa týka réžie a technickej stránky, má to slušnú vizuálnu stránku a oceňujem aj to seriózne prevedenie, ale tým to vlastne aj končí, po hororovej stránke tu nie je o čo stáť. Pôvodný film ma síce tiež nenadchol, ale bol to aspoň originálny film, ktorý mal to špecifické čaro, takže toto je vlastne skôr zbytočnosť. A pritom tento remake mal ešte jednu veľkú výhodu, videl som ho v čase, keď som ani netušil, že existuje aj nejaký originál. Ale aj tak nemám dôvod byť kritický, pozerať sa na to dá, taká štandardná oddychovka, ktorá neurazí a ani nenadchne. 59% (25.01.2014)

Filmy tohoto typu podle mě není vhodné vidět v kině. Aby byl totiž zážitek ze sledovaní v kině dokonalý, je potřeba naprosto ukázněné publikum, což je dnes větší vzácnost než špatný Spielbergův film. Takže filmy jako Kruh (např. Šestý smysl, Oko, Ti druzí nebo Záhada Blair Witch) je nejlepší pustit si doma, osamote, v tichu a ve tmě. Teprve potom, když není nic než vy a film, dochází k tomu pravému spojení a intezita prožitku graduje s každou minutou. Americký Kruh je lépe provedený než jeho japonská předloha, má totiž detailněji propracovaný příběh a obrazové filtry s Zimmerovou hudbou jsou dalšími silnými nosníky atmosférické sítě. Precizní režie spolu s výše uvedeným z něj dělá téměř dokonalý film. (13.07.2003)

Bolo to 20 rokov dozadu, keď som sa ako tretiak na ZŠ prvýkrát dopočul o existencii tohto diela. Toho spektra príležitostí odkazovania na popkultúru nebolo tak veľa, minimálne z môjho uhla pohľadu & veku a lokálnych možností toho času. Väčšina referencovala maximálne hudbu, videohry boli na minime (z logických dôvodov, aj keď paradoxne zároveň silnou súčasťou) a filmy boli taktiež dosť pozadu, nakoľko si mohol schrúmať akurát to, čo išlo v TV (tiež pár rokov po a s DVD zbierkami tu bol tak jeden, dvaja spolužiaci), lebo pretože 7-8-9 ročné batoľa asi nepôjde do kina na Nezvratný osud, všakže? Tých filmov, na ktoré veľmi presne spomínam, že oplývali pomerne veľkou silou hovoreného slova, boli okrem Nezvratného osudu najmä séria Scary Movie, Saw, Väzeň z Azkabanu, Requiem či 3:15 zomrieš. A, samozrejme, nočná mora všetkých školopovinných detí v ranných nultých rokoch – Kruh. Ten si spomedzi nich vydobyl priam až legendárny, kultový status. Každý o počine neustále rozprával ako o najhoršej, najstrašidelnejšej veci, ktorá sa dá vidieť. A teraz, aj retrospektívne a aj po pozretí, usudzujem, že Kruh z nich vtedy reálne nikto asi nevidel :D, čo takým veľkým prekvapením zrejme nebude. Sila tohto "varovania" vo mne ale pretrvávala roky a odhodlať sa naň bolo úspešné až teraz, čo koniec-koncov ľutujem. Filmársky vskutku pôsobivé a precízne, s dokonalou kamerou, adekvátne ráznym zvukom a hudobným podfarbením, prekrásnou Naomi Watts, absolútne nádherným dych-berúcim vizuálnym štýlom vďaka tmavo-modro-zelenému filtru (bez gradingu v postpro), bravúrne zvolenými lokáciami (z farmy Morganových som hotový doteraz), skvostnou gradáciou (i keď finále trochu slabšie), nespoliehaním sa na ľakačky (ale budovaním napätia skôr skrz desivú obraznosť) a nesmierne vťahujúcim príbehom (nespomínam, kedy naposledy ma niečo tak skalopevne uchopilo do sedačky s túžbou vedieť a odkrývať viac a viac). Dal som práve rovno maratón so zvyšnými štyrmi filmami (plus kraťas) a pociťujem ľútosť, že som čaro Kruhu na vlastnej koži spoznal až o vyše dve dekády neskôr a nie práve v období, kedy mu najviac pasuje – early 2000s. Trestuhodné premrhanie... (x) (x / x) (x) (x) (25.04.2024)

Pro hodnocení horrorů asi nejsem ten pravý ořechový, protože jsem se mockrát přesvědčil, že to co děsí mě, nechává všechny ostatní chladnými a naopak. Tak jako se já snažím systematicky vidět všechny komedie, moje matka je zase posedlá horrory, thrillery, kriminálkami a jinými odnožemi hrůzy. Když jsem jí před lety pustil Záhadu Blair Witch, předem jsem ji varoval, že je to možná nejděsivější film, jaký kdy viděla. Když se dodívala, zívla a řekla: "Tak se ztratili v lese. No a co?" :-) Tak tohle do smrti nepochopím. No a s Kruhem to bylo podobně. První polovina, kde je k vidění obsah videokazety, scéna s mouchou a drnčící telefon, v němž skřehotavý hlásek zašeptá "Zbývá sedm dní", mě děsila strašně. Zrychlený puls, oči navrch hlavy atd. No a pak už to začalo být slabší, protože hrdinka se na vše snaží přijít racionální dedukcí, to nejasné temné "cosi" je čím dál víc konkrétní a hmatatelné a to je podle mě chyba. Jakmile vím, čeho se mám bát, všechen strach mě přejde. To je asi důvod, proč pokaždé usnu u Vetřelce. Ale když jsem Kruh promítl máti, bylo to přesně naopak: během první, nejasné poloviny filmu poklimbávala, ale když se začaly vyjasňovat věci kolem studny, hleděla na to s vytřeštěnými zraky. Tak nevím. 70% (28.12.2005)

I po více než deseti letech od vzniku filmu mě překvapuje, jak moc má publiku zafixovaný Kruh jako zničující horror. A přitom daleko lépe funguje ve své thrillerově napínavé rovině. Verbinskiho tah s nekonečným oddalováním veškerých lekavých momentů tak očividně slavil úspěch. Diváka pak vede díky k smrti napínavým scénám (zhlédnutí kazety, objevování jejích obrazů v reálném světě, kůň, starý Morgan) až na doslovný okraj studně. Nechceš nikomu ubližovat, viď? - Ale ubližuju (29.01.2006)