Aurore

Ide, žiaľ, o realitou inšpirovaný historický film, zachytávajúci hlavne roky 1909 až 1918. V rodine so štyrmi malými deťmi ochorie matka na tuberkulózu. Jej muž po tom, čo ju hospitalizujú, začne zomierajúcu manželku podvádzať s inou ženou. Keď ovdovie, aj s dotyčnou ostane žiť a 4 deti z prvého manželstva dostávajú macochu. Obzvlášť silnú antipatiu si macocha vybíja voči 9- resp. 10-ročnej Aurore. Dievčatko ju svojou pravdovravnosťou privádzalo do zúrivosti. Ani nie za rok prešla macocha od výčitiek k fackám a od faciek k sadistickému mučeniu. Neraz "výchovnou bitkou" voči svojej vlastnej dcére prispel aj otec, mimochodom kováč, ktorý ťažko pracoval, aby uživil rodinu. Až na zásah miestnych ľudí - lekára, ktorý spočiatku nepresvedčil miestneho kňaza o tom, že čo sa deje v dotyčnej rodine, je choré. Napokon úrady v Québecku zalarmoval lekár. Dievčatko na následky mučenia a podvýživy zomiera a otec s macochou sú po jej pohrebe zatknutí.
Film by mal byť prístupný až od 15 rokov. Obzvlášť údesné sú scény, keď dieťa už psychicky ani fyzicky nevládze znášať teror doma a sadne si na koľajnice, aby ho prešiel vlak. Film, ktorý okrem toho, že je pamiatkou na Auroru a cca 100 000 000 iných týraných detí po svete, predstavuje aj desivé svedectvo o stave občianskej spoločnosti v Kanade na začiatku 20. storočia. (Surja)