Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Film Zrození národa, který se odehrává na americkém jihu před občanskou válkou, sleduje osudy Nata Turnera (Nate Parker), gramotného otroka a kazatele, jehož schopnosti využije finančně strádající otrokář, Samuel Turner (Armie Hammer), aby si podrobil vzpurné otroky. Zatímco je Nat svědkem bezpočtu krutostí vůči němu i ostatním otrokům, plánuje povstání v naději, že své blízké dovede ke svobodě. (Bontonfilm)

(více)

Recenze (42)

C0r0ner 

všechny recenze uživatele

Strašně nevyvážený film. Na jednu parádní emotivní scény a slušný masakr, na druhou stranu haldy náboženských sraček, prázdné pohledy do přírody a tak. Plus to má samozřejmě stejný děj jako Spartakus a Statečné srdce, což jsou o poznání lepší filmy. 65% ()

majo25 

všechny recenze uživatele

Na to, že sa jedná o prípravu na iba 48-hodinovú vzburu, je príbeh uctihodne spracovaný. Nie všetky kolieska do seba zapadajú (napr. kombinácia kazateľa a vraždenia z pomsty) a cítiť režisérovo osobné (černošské) predpojatie voči bielym otrokárom, ktoré miestami deformuje historickú realitu, ale mňa to vtiahlo a bravúrne zvládnutý záver rozsekal. Ak to niekoho nechalo chladným, má nejaký problém s ľudskosťou. ()

octopuska 

všechny recenze uživatele

Oslovilo mě to asi víc než 12 let v řetězech. Hodně syrově a surově podané. Skvělá atmosféra. Výborní herci, Armie zas v trochu jiné poloze. Takovej hodnej otrokář (cíleně samozřejmě). Ale podáš někomu pomocnou ruku a on tě na oplátku sežere za živa. Každopádně strašná doba, ale ta dnešní se od ní zas tak moc neliší. Akorát se používají jiné praktiky. ()

Arkanoid 

všechny recenze uživatele

„Me to, baby. Me too.“ Začína sa citátom Thomasa Jeffersona a černošským obradom asi v Afrike. Černošský šaman označil chlapca, hlavného hrdinu, za proroka. Font písma názvu filmu korešponduje s predstavou vtedajšieho písma. Southempton County, Virginia, 1809. Plantážnický dom, ako býva zobrazený v dnešných filmoch na pozemku s plno otrokmi. Syn majiteľov sa hrá s rovesníkom, malým chlapcom, ktorý je ten vyvolený hlavný hrdina. Tomu nedá a zoberie si knihu. Jeho pokrok v čítaní je zobrazený rýchlo, odkedy si ho zoberie jeho majiteľka do domácnosti, aby sa vzdelával, vo filme uplynie len veľmi málo okamihov a už zrazu číta z biblie v kostole pre bielych. Pastorom je zhodou náhod tu prvýkrát zobrazený jeho majiteľ, ktorý krátko na to umiera a hlavného hrdinu, Nata, odkáže na prácu na bavlníkovej plantáži. Rýchly strih a preskočením nudnej rutiny rokov sme v jeho mladosti-dospelosti, kedy po práci stíha v stodole kázať ja svojim čiernym veriacim ovečkám. Nat je filmový hrdina (vytvorený podľa skutočného Nata), ktorý bol stvorený na to, aby mu ľudia fandili. Len je to príliš silené a režisér v rámci idealizmu ničím originálnym neprispieva na jeho zaujímavé vykreslenie. Ľudia si jednoducho radšej pamätajú badassov (zdravím Djanga). Charizmu čiernych hercov napr. z The Wire či Boardwalk Empire by sme márne hľadali. Bieli herci hrajúci redneckov, však presvedčia tak, že im ozaj veríte, že nimi sú. Vedie z nich ten žujúci tabak pod hornou perou v 48. minúte. Mark Boone Junior tu zase oddychuje pri úlohe reverenda. Spôsob natočenia neurazí, ale ani nenadchne. Režisér dosiahol len určitý štandard, na aký sme už na rok 2016 zvyknutí. David Wark Griffith natočil v roku 1915 film rovnakého názvu. Tento našťastie napätie ponúka už v prvej desaťminútovke, ale má podobný ideologický problém. Tu sú namiesto bielych dobrí, milujúci svoje rodiny všetci čierni, bieli sú tu aj kladní aj záporní hrdinovia. Dialógy sú tu predvídateľné a veľa sa nimi zaujať nedá. Tvorcovia pri nich vybrali všetko klišé a prispeli tak ku očakávanému vývoju deja, našťastie prispeli aj pár idiomami. Peter 2:18 skutočne vraví o poddaní sa otrokov akémukoľvek pánovi, čím robí Bibliu ešte hlúpejšou knihou, akou je doteraz. Vzťahy sú tu spravené narýchlo a odťažito od diváka. Filmy by sa nemali točiť len preto, že ich treba, ale mali by sa točiť prevažne len režisérmi, ktorí vedia svoj film posadiť do mysle diváka vďaka svojim výnimočným darom pútavého rozprávania a ďalších zručností. Uznávam ale vystrašenie šikanovanou černoškou v 24. minúte. Poteší aj krvavé mučenie, čím film vytvára reálnejší obraz ako ten Griffithov. Čo sa týka odpornosti rape scény, ostáva kráľom Gaspar Noé, film ju síce pridal do svojho obsahu, ale úplne sa jej vyhol a zobrazil len jej následky. Surreálna krvavá kukurica veľmi neohromí. Viac ako povstaním sa film zaoberá Natovým životom pred ním. Spoiler. Hlavná postava je vzhľadom na dej vykreslená veľmi hlúpo. Nebúri sa vtedy, keď mu znásilnia a dobijú ženu, ani vtedy, keď mu znásilnia matku. Ale až vtedy, keď pokrstí bieleho muža, ktorý sa za ním prišiel dať pokrstiť, pričom o tom nevedel jeho pán a tak u svojho pána Nat stráca akúkoľvek úctu a je zbičovaný. Tvorcovia vytvorili dojem urazenej attention whore. Pre lepšie pochopenie uvádzam podobnosť s Igorom Matovičom. Obetovať Krajčiho je ok, veď stále vládnem (znásilnenie ženy a dcéry), ďalej vravím, že som najlepší a za všetko môže niekto iný (kázanie a krst), odstúpenie z postu premiéra už nie, lebo ja som predsa najlepší a ak áno, mám tieto podmienky (zmena myslenia hlavného hrdinu a počiatok revolúcie). Revolúciu však neospravedlňuje z vlastného presvedčenia, ale z náboženského fanatizmu (porovnanie s Krajčim, ktorý sa cíti byť vyvolený). Spoiler. Nakoniec reči, ktorými si vodca povstania získal otrokov, mu bránia zaujať strategické výhody v boji. Jednoducho, kecá, dokedy má nepriateľ viac výhod na bojisku. Ale robí to tak aj ich nepriateľ, tak sa asi niet čomu čudovať. Neviem, či to je tak aj v iných filmoch, ale dojem všemocnosti a pravej spravodlivosti je tu formálne umocnený zaostrením na tvár a telo a zmatnením okolia revolucionára. Revolúcia síce prináša násilie, v ktorom sa tvorcovia zbytočne neutápajú, ale vzhľadom len na jeho rutinné opakovanie za pomoci čiernej africkej hudby bubnov bez poriadnej akcie vyznieva do stratena a robí len príbehovú vatu. Príbeh by lepšie vynikol v seriáli, kedy by sa divák s postavami mal čas bližšie sa zoznámiť. Fandiť postavám len preto, žeby sa to malo, nie je dobrý prístup. Vo filme sú zobrazené len tie vlastnosti dôležité priamo pre príbeh, čo nie je dobré, takto sú charaktery vykreslené len jednorozmerne. A takých bolo aj bude. Takto si film budú pamätať len znepriatelené strany čiernych a bielych, tí, ktorí fanaticky nadŕžajú jednej či druhej strane a samozrejme, tí s dobrou pamäťou. Edit: Inak, hrdina sa sám nevzdal, tak film je ešte propagandistickejším, ako sa na prvý pohľad zdal. Čo hovorí wikipédia: "Turner eluded capture for six weeks but remained in Southampton County. On October 30, a white farmer named Benjamin Phipps discovered him hidden among the local Nottoway people, in a depression in the earth, created by a large, fallen tree that was covered with fence rails." Jazykové okienko: bat an eye; get feet under the table. () (méně) (více)

KoRner 

všechny recenze uživatele

Parker z toho chcel mať druhé Statočné srdce, avšak to by musel Nate Turner zvládnuť toho viac, než pobiť pár desiatok neozbrojených farmárov, ich žien a detí. Na druhej strane pohľad do ťažkej doby, keď musel každý černoch pracovať je vykreslený dosť dobre a vzťah otrokárov k ich sluhom veľmi reálny, keďže v tej dobe Afričanov považovali iba za nástroje a svedomie ich veľmi neťažilo. ()

Hanys_ 

všechny recenze uživatele

Závěr je silný a dost dobře natočený, ale do té doby příběh gramotného Nata, který se rozhodne stát se spasitelem, spíš uspává. Ale možná za to mohl jenom ten nesympatický dabing. Uvidíme s čím Parker přijde dál, talent rozhodně má. ()

brumbrum 

všechny recenze uživatele

Dobre, celkovo tvrde, poctive. Boj za slobodu, clovek ako clovek i clovek ako svina. Mucenie, znasilnovanie, nadej, pomsta, hrdinstvo. Nic sa nezmenilo od pociatku ludstva. 4* v poho ()

MickeyStuma 

všechny recenze uživatele

Další snímek o temné americké minulosti, který se tam stále připomíná v rámci zajištění lidských práv a hlavně svobod. Koncepce příběhu, hlavně co se týče vzdělanosti vůdce povstalců a skutečné postavy, se hodně podobá obdobnému počinu Volání svobody, byť se v něm daná rasová problematika pro změnu odehrává v Jižní Africe. Mezi Denzelem Washingtonem, ve zmíněném snímku, a Natem Parkerem, v tomto snímku, není po herecké stránce rozdílu. A pro zajímavost, pro Nata Parkera se jedná také o scenáristický a režijní debut a třetí filmový produkční projekt. V podstatě si to celé udělal sám a z jeho pohledu je to dosti znát, neboť brutalita bílých otrokářů na černých otrocích je poměrně až mrazivě markantní. A jak sám uvádí, tímto svým dílem vyhlásil válku, dnes označovanému jako rasistickému, filmu ještě z němé éry pod stejným názvem Zrození národa režiséra D.W. Griffitha. Námět je to však poměrně obsáhlý a tak se stalo, že dvouhodinová stopáž je na ucelené vyprávění poměrně krátká. Na nepravostech a ponižování kladl až dynamický důraz a na to sázel tak horlivě, že nějak opomněl pozdvihnout příběh, takže se jen tímto zasadil jen o rozzuřenou etudu pomsty. Jakoby mu vlastně ani o nic jiného nešlo. Že by osobní výjev? Tím by to bylo pro Nata Parkera více ke škodě než k užitku, neboť by se tak přímo zasadil o stejně rasistický propagandistický film, jako tehdá D. W. Griffin, jen z druhé straně barikády. ()

PEZ 

všechny recenze uživatele

Nate Parker dal do toho všetko - 7 rokov príprav, vlastných 100 000 USD, chopil sa réžie, scenára a zahral si aj hlavnú postavu. Všetko alebo nič. Výsledkom je, že The Birth of a Nation sa stal rekordérom v Sundance - ešte nikdy predtým sa nestalo, aby nejaké štúdio kúpilo distribučné práva na film za 17,5 mil. USD. Film navyše získal na tom istom festivale Cenu hlavnej poroty, ako aj cenu divákov. Mne strašne pripomenul Twelve Years a Slave. Témou, prostredím, formou aj poslaním. Našťastie aj kvalitou. Film síce ostrieľaného diváka ničím neprekvapí, ale je to kvalitná filmárčina so silnou výpoveďou. (IFF Bratislava 2016) ()

elimS 

všechny recenze uživatele

50% - komentář 20ti slovy: Smysl mi unikl, protože od "Zrození národa" jsem čekal víc než "jenom" vzpouru otroků, ikdyž to byla pro ně krutá doba. ()

PanPaniscus 

všechny recenze uživatele

Nadprůměrně průměrný a zbytečně utahaný. Až moc velká část filmu je věnována přípravě atmosféry a vtáhnutí do děje, aby pak vše bylo za čtvrthodiny vyřešený. I přesto mi přijde, že do duše Nata se člověk beztak pořádně neponoří a spoustu věcí vyšumí kvůli bezúčelně protaženým scénám. Nate Parker se ne úplně tragicky snaží hrát na Jamieho Foxxe z Djanga, a tak se na film dá jednou podívat bez pocitu ukradených sta minut a dobře se seznámí s další kapitolou americké historie. ()

rigby 

všechny recenze uživatele

Volné vyprávění, které vrcholí krvavou bitvou a smutným koncem, který se dal čekat. V poslední době se s podobnými filmy roztrhl pytel. Ne vždy se jedná zrovna o vydařené dílo, podobně jako v tomto případě. Téma je to vážné, ale na jedno podívání to stačí, a ani v tom případě není zaručeno, že to divákovi předá nějaké hlubší poselství. 3- ()

Saxos 

všechny recenze uživatele

Slavné demokratické USA rasovou segregaci údajně ukončili v roce 1954. - lol - To je opravdu dost dlouhá doba po 2. světové válce. No zákaz mezirasových sňatků vydržel skoro až do doby, kdy nás zachraňovala horda rusáků a dalších soudruhů v roce čísla dresu Jardy Jágra. První zdokumentovaný příchod černého muže/ženy na kontinent objevený Kryštofem se uvádí rokem 1513. Dost dlouho vydrželo. Krvavá bavlna, zlato, diamanty, měď, vápenec a kdo ví co ještě. Klady nebo zápory: nic moc zajímavého se nedozvíme; nezáživné zpracování - škoda, potenciál příběhu byl obrovský. Zápory určitě: bílá holčička hrající si s holčičkou černé barvy pomocí lana; spirit vložky už úplně zbytečné; myslím, že tak dlouho by ho stejně kázat nenechali. Exemplární potrestání smrtí, rozčtvrcením, stažením z kůže a následným obchodem, muselo mít v té době obrovský zastrašující účinek. ()

bonovox 

všechny recenze uživatele

Ďalší snímok z doby otrokárstva v amerike neprináša nič nové do danej témy hlavne kvôli nevyváženej režií a slabšieho scenára. Herci sú však zvolení veľmi dobre. ()

freywar odpad!

všechny recenze uživatele

dvě hodiny arogantního narcistického negra ,který neumí pochopit kde je jeho místo . Můj humor je tak černej, že bych ho hned poslal sbírat bavlnu. ()

Reklama

Reklama