Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Na Kavkazu zuří válka mezi Ruskem a Gruzií. Do této válečné oblasti přijíždí americký novinář a jeho kameraman, aby zdokumentovali situaci pro svoji televizi. K ruce mají místního člověka, který jim má dělat průvodce a tlumočníka. Když se všichni tři dostanou do křížové palby, přestane jim jít o reportáž a začnou bojovat o holé životy. (toy79)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (125)

Marek1991 odpad!

všechny recenze uživatele

V tomto komentári popíšem skutočnosti vzťahujúce sa na konkrétne udalosti vo filme. S Rusmi máme svoje skúsenosti, nie sú to neviniatka, ale čo sa mi z vysoka hnusí je propaganda! Ani neviem ako som sa k tomuto filmu dostal, ale to, čo som videl bol novodobý film z kategórie tých, ktoré začali niekde tam, kde Krížnik Potemkin. Žiadna objektivita, žiadna nestrannosť, ale čistá propaganda. Som proti vojnám, ich obetí mi je ľúto, ale ak je najmä ich pamiatka zneužitá k nenávisti, budem rázny. Ak celý film začína citátom, že prvou obeťou vojny je pravda, tak by som čakal investigatívny alternatívny náhľad na udalosti a nie čistý opak. Tento film tak hrubo zavádzal hneď od úvodu. Akcia vo filme vyzerala vierohodne, celkom namakane, najmä zo začiatku, potom upadla k nule. Zdesil som sa už pritom, keď urobili spojitosť medzi gruzínskymi vojakmi, ktorí podporovali USA v Iraku a zachraňovali reportérov a následným rusko-gruzínskym konfliktom, kde USA nezasiahli a samozrejme akože Gruzínka vyčítala reportérom, prečo im neprišli na pomoc, keď oni im pomáhali. Práve rozdrobené štáty bývalého Sovietskeho zväzu a ich spojenci dnes predstavujú šíriaci sa ekonomický a politický vplyv USA v tejto oblasti, výmenou za akúsi ochranu slobody voči Rusku, sa im tieto štáty vydávajú napospas, pomáhajú v NATO, privatizujú strategické podniky a sú hlúpo presvedčení, že sú slobodní, čiže sú len na druhej strane barikády ako za studenej vojny, ale pritom sú len zneužívaní, tentokrát nie Rusmi, ale Západom. Znaky propagandy bolo badať už pri elektronickom rozhovore, kde uvoľnili miesto, aby boli vidieť gruzínske vlajky, ruské vojská boli v tamojšej televízii ukazané ako demonštrujú silu hneď po imperialistických vyhláseniach, čo nabudilo dojem ruskej agresie. Potom nasledovali akési ukážky krásneho Gruzínska, chlapec jazdiaci na skejtborde. Hneď na to ukážky z prezidentského paláca a reči o tom, ako Gruzínci chcú všetko vyriešiť diplomaticky, chcú chrániť svojich, nechcú vojnu, pritom ako vieme vojnu začali prakticky zrejme oni, keď sa ostreľovali s Osetíncami a zasiahli aj ruskú vojenskú základňu. Následne nasledovala ukážka "správneho" posedenia s chľastom a cigaretami na americký spôsob, tak ako to dnes robí unudená mládež. Vyhlásenia, že Osetínci a Abcházci sú separatisti, čo je nezmysel, keďže napriek malej veľkosti to sú krajiny s vlastnou kultúrou, ktoré vyhlásili na Gruzínsku nezávislosť už v prvej polovici 90. rokov. Následne, že Gruzínci musia odpovedať na útoky, všade pomiešané s vlajkami EÚ a obrázkami gruzínskej kultúry, paradoxne v rozpore s globalizmom, čo svedčí o tom, že Američania použijú hocičo, čo potrebujú, tam, kde sa im to hodí. Na scénu prichádzajú mne nesympatický Val Kilmer a židovka Emmanuelle Chriqui, ktorá vďaka svojmu exotickému blízkovýchodnému vzhľadu mohla zahrať Gruzínku. Všetko skvelé zrazu majú zničiť Rusi s ich leteckým náletom na bezbranných civilistov, samozrejme Američan zachraňuje ako prvú krásnu "Gruzínku", ktorá čírou náhodou študovala v USA. Aby sa zvýraznilo všetko naokolo, kolega reportér druhého odhovára, aby nepomáhal, dievča hovorilo, že v ich rodine akurát prebudovávali vzťahy, kde spájali rodinu zloženú z Osetskej strany a tej Gruzínskej. Samozrejme pretkané plačúcim prezidentom v televízii. Zvýrazňovaním, že to je podobné ako Čečensko, Kosovo, Bosna, či Rwanda. Pritom v Čečensku, Dagestane a iných kaukazských republikách sa islamisti snažia vytvoriť Islamský štát, pritom neváhali vraždiť aj deti ako v Beslane, V Kosove zas išlo o americké záujmy okolo vojenskej základne, rozšírením svojho vplyvu, druhý štát Albáncov, všetko strety záujmov Ruska a USA. Bosna a Rwanda boli príkladmi masakrov, čo im poslúžilo k následnému vymodelovaniu popráv, strieľaniu do bezbranných civilistov, čo je vysoko diskutabilné, ak nie zavádzajúce, lebo vieme, že vraždy sa odohrali, ale nie žiadna druhá Srebrenica. Nabudenie dojmu, že sa všetci poznajú ako rodina, nastalo pri hľadaní blízkych s fotkou, kde jedna babka vedela povedať, že sú tuším niekde v dedine o 5 kilometrov ďalej. Všetko pokračovalo tým, že ruské lietadlá len tak zbombardovali domy. Ruskí vojaci mali následne strieľať do ľudí, fotiť sa s korisťou, unášať deti, týrať ľudí, ubližovať deťom, zhabávať kamery zahraničným reportérom, páliť symboly Gruzínska, zas ich vlajky, všetko mali podporovať akože Kozáci, elitné vycvičené jednotky, ktoré len tak vraždili. Ruský vojenský veliteľ potom začne prehrávať šachy s americkým reportérom, druhý má byť mučený, ale zrazu príde záchrana, než sa čokoľvek stane. Do toho horiaci les s mŕtvolami vo vode, všade po uliciach, čo nabudzuje dojem, že mŕtvych boli veľké tisícky. Potom Gruzínci, ktorí sa medzi sebou rozprávali anglicky, tam už viditeľne všetko popustilo uzdy. Ruský vrtuľník sa tam objavil následne so sovietskou hviezdou na boku. Kostoly sú vyobrazené ako jediné miesto záchrany, dieťa ako to, čo jediné vlastní mobil a nakoniec veľkolepé finále ako chlapík neohrozene kráča námestím, kde vrtuľníky so slepou muškou, prekvapujúco až teraz, triafajú namiesto neho vzadu stojaci bytový dom. Cchlapík ide obetovať svoj život, aby zachránil ženu, do ktorej sa zamiloval, ale prekvapujúco urobil trik a zároveň zachránil dáta a jeho ešte zachráni akože mladý ruský vojačik, ktorého trápilo svedomie, čiže všetko končí dobre. Film sponzorovaný Gruzínskom, kde ich armáda poskytla aj zbrane a na konci Saakašviliho obľúbenec, jemu podobný, čo svedčí o samoľúbosti, ktorý ho hral, víťazoslávne zdvíha ruky na počesť akože víťazstva a všade vlajú vlajky Gruzínska s vlajkami ich podporovateľov, mi zdvíhal takpovediac žalúdok. Zrejme táto propaganda nevyšla, keďže sa prevalili kauzy s mučením väzňov, odporcov režimu a následne jeho vláda padla a je tam dnes prorusky orientovaný prezident. Ľudia hlúpi tak celkom nie sú a vykreslenie Rusov ako tých zlých sa ukázalo ako klamstvo. Naopak všetko, čo som popísal v deji, boli výrazné body, kde sa propaganda vyhrala, využila záujmové strety Rusov a Američanov. Takýto pohľad na konflikt sa mi hnusí, vo vojne sú podľa mňa zlé všetky bojujúce strany, aspoň väčšinou a tento tak amatérsky a bezduchý, kde len hudba nebola trápna, neoceňujem. Na záver by som chcel dodať, že pamiatka tých obetí bola tak trochu zneužitá, je mi ich ľúto, Rusi sa tak ako Gruzínci určite nesprávali dobre, ale viem, že zverstvá vždy páchajú všetky strany. Keby Rusi neponechali vojská v tých dvoch regiónoch, konflikty by nastali opäť. Južné Osetsko si zaslúži sa zjednotiť so Severným a či už budú samostatní alebo v Rusku, nech si rozhodnú sami. Objektívny pohľad na túto vojnu však nečakám ani od Rusov, treba nájsť nezávislých, potom robte film. Prestávam mať strpenie s takýmito filmami. () (méně) (více)

Hal_Moore 

všechny recenze uživatele

Renny Harlin se překvapivě věnuje důležitému tématu a tím se zdá, že má divákům co říci. Ale je tomu opravdu tak? Za prvé - klobou dolů co dokázal natočit za dvacet milionů dolarů. Za druhé - to je snad jediné, za co Renyho pochválím. Udělat z Gruzínsko-Ruského konfliktu cestu za sebepoznáním válečného fotografa s romantickou vložkou... Všechno by bylo v pořádku, jen z filmu vystříhat rodinné znovusetkání, nejrůznější objetí, polibky a potřásání rukou, patos a závěrečnou tříminutovku, kterou snad Reny okopíroval ze Schindlerova seznamu. Ale to by nám z celkové stopáže moc nezbylo. Alespoň jsem se bavil. Akční scény Reny stále ještě umí a ty jsou možná to jediné, co drží mé hodnocení nad podprůměrem. ()

Reklama

gogo76 

všechny recenze uživatele

Renny Herlin sa stále hľadá a jeho film aj tak vyzerá. Pokiaľ je v tom trocha politiky a širší pohľad na nedávny konflikt, je to zaujímavé. Akonáhle sa chce s novinármi hrať na hrdinov, začína to byť trapas, ktorého vrcholom je záver s potetovaným "kozákom" na námestí. Novinár neohrozene kráča s pevným pohľadom, za ním vybuchujú budovy...čo to má byť??Chcem točiť poctivú hodnovernú drámu alebo akčný thriller?? Toto je taký beztvarý hybrid, ktorý to síce v úplnom závere berie vážne (výpovede skutočných gruzíncov), ale na tú hodnovernosť a zodpovedný prístup sa vo filme pozabudlo. Val Kilmer , jeho výkon i výzor, to je hotová katastrofa. Zmenil sa na nepoznanie. Jeho štek mohol zahrať aj bezdomovec "Karči"...Aby som iba nekritizoval, sú tam aj dobré momenty a ako akčný film splní účel. Pokiaľ sa nehrá na niečo viac. 60%. ()

elizabeth_ba 

všechny recenze uživatele

Film o konfliktu mezi Ruskem a Gruzií o jižní Osetii a severní Abcházii, je jedním z mála válečných filmů, které jsem zhlédla v dospělosti, po někdejším absolvování hromadných školních akcích, které mi tento tento typ filmu „na věky” zhnusily. Porovnám s jiným filmem stejného žánru, který jsem měla tu čest vidět, s britskými Válečníky (i když to je porovnání jablek z hruškama : -)), ale co - oboje je ovoce; oba filmy jsou válečné). „5 Days” byl méně realistický a o cosi romantičtější. Trochu méně genocidy (byl to opravdu vojenský konflikt, nikoli občanská válka) a o "trochu" lepší vojenská technika (taky to bylo cca o 15 let později). Herecké výkony byly také nepochybně lepší u Válečníků. V tomto filmu novinář nebo vlastně válečný zpravodaj - Rupert Friend - a přestože se na něho moc hezky dívalo a docela dobře umí i hrát, na vše sám nestačil. Pány jistě zaujala krásná politoložka (Emanuelle Chriqui), jež se vrátila z Ameriky (ze studií) do Gruzie učit) ale jinak už vynikly jen záporné nebo téměř záporné postavy (Rusko bylo vyobrazeno jako agresor a nepřítel). Ve Válečnících byla láska (zakázaná, k vdané ženě) tak nějak jen naznačena, tady byl romantický vztah více viditelný a taky dobře skončil (typickým hollywoodským happyendem), takhle by to nebylo ani v životě natož ve válečném konfliktu (s realitou v citovém vztahu při válečném konfliktu jsme se spíše setkali ihned na začátku filmu při misi v Iráku). Přes výš uvedené jsem si "s mrazivým pocitem v zádech" při pohledu na bombardující stíhačky a letadla uvedomila, že kdyby u nás (tenkrát ještě) Sověti v roce 1968 chtěli skutečně bojovat, tak to asi vypadalo úplně jinak... ()

Dubro 

všechny recenze uživatele

Cha, tak Rusi a Gruzínci sa rozhodli riešiť svoje spory na Balkáne! No a nezainteresovaní Balkánci v kraťasoch a šlapkách sa len tíško prizerali a popíjali Red Bull, nesku s mliekom a prežúvali Croisanty. Výborne zmätočný obsah, v ktorom aj nálet je krížová paľba. Len tak mimochodom, novinári v žiadnom prípade nemali reportáž na saláme, hoci pravdou je, že si občas zachraňovali aj holé zadky. Bohužiaľ scenár je príšerný a to je ešte slabé slovo. Možno pätnásťročný adolescent trpiaci dislekciou spojenou s miernou retardáciou by to zvládol lepšie a dokonca by trval na tom, aby vo filme okrem ochotníkov hrali aj nejakí herci. Všetko ako tak zachraňuje výprava a lokácie. Táto rozprávka, až na pár momentov, vám o danom konflikte prinesie milý a tradične suchý prd. 50% ()

Galerie (19)

Zajímavosti (5)

  • Gruzínska armáda poskytla na natáčanie obrnené vozidlá, zbrane, vrtuľníky a dokonca aj svojich vojakov. (m.a.t.o.)
  • Andy Garcia bol do úlohy gruzínskeho prezidenta Michaila Sakašviliho obsadený z dvoch dôvodov: medzi oboma pánmi je istá podoba a Garcia je zároveň Sakašviliho najobľúbenejší hollywoodsky herec. (m.a.t.o.)
  • Film se neshoduje ani s verzí od Kremlu, ani od Osetie a ani od Gruzie. (vimanzen)

Reklama

Reklama