Jednou budem dál

Nie je nad Škandinávsku kinematografiu, tu atmosféru človek cíti v každom filmovom žánri. Toto na prvý pohľad rodinné dráma je krásnou reflexiou obrazu vtedajšej doby. Ktoré ešte umocňuje drsné školské prostredie v ktorom sa Fritz vyníma ako osobnosť. Pekná kamera, a príroda je u severanov samozrejmosťou no a ich špecifický humor(smrť riaditeľa) výbornou bodkou príjemného rodinného filmu. 85% (03.12.2010)

Hlúpy, nudný a zbytočný film, u ktorého nezohráva úlohu, že bol nakrútený podľa skutočných udalostí. Celkom som sa naň tešil, pretože v poslednom období ma zvykli filmy zo škandinávskej oblasti príjemne prekvapovať. Tento mi však iba vzal takmer dve hodiny spánku. Jediné, čo ma v spojitosti s ním napadlo bolo, že v súčasnosti by už bolo možné nakrútiť thrillery zo školského prostredia v ktorých bezmocní učitelia už dávno nezachraňujú pred vynaliezavo agresívnym žiactvom iba svoju česť, ale aj svoje zdravie a životy. (27.05.2012)

Mali sme učiteľa, ktorý nás všetkých fackal tak, že nám hlavy lietali po celej triede, no presto všetko to bol človek s ľudskou tvárou, ktorého všetci rešpektovali a mali radi. Dodnes na neho všetci s úctou spomínajú. No a mali sme učiteľku, za slobodna pani Greňovú, ktorá bola morálnym dnom, s narušenou osobnosťou, ktorá psychicky všetkých deptala, medzi žiakmi intrigovala, a tak sa rešpektu, po ktorom tak prahla, nikdy nedočkala. Na ňu tiež nikdy nezabudnem. Tento film je bez mimoriadnych dramat, no pripomenie Vám detstvo z obdobia školských lavíc, v dobrom i zlom. (21.04.2020)

„Nebylo to ode mě chytré? Teď si Lindum-Svendsen myslí, že vyhrál. Že s hudbou je konec, ale to se plete. Chci změnit školský systém. A zbavit ho lidí jako je on.“ - „Tak proč se ho bojíte?“ Inu, mít ideály je fajn, ale realita se může ukázat jinak…Snímek o svobodě, vzdoru, ale také slepé spravedlnosti a faktu, že zlomit člověka může být děsivě lehké a nebezpečné. Hlavní dětský hrdina Frits je sociálně velmi citlivý na věci kolem něho. Navrch svobodomyslný, což začne vést ke konfrontaci s autoritativním ředitelem-tyranem. Postupné stupňování tlaku se přenese i na chlapcovy rodiče a začne velmi nerovný boj. Režisér děj umně graduje až k divákově maximální zúčastněnosti. Závěrečná pasáž už byla moc na efekt, ale „němý odpor“, který jí předcházel, je emocionální nálož, která v člověku vyvolá potřebu to lháři odříkávat spolu s Fritsem. Silné 4*, až na pár detailů mě Oplev dostal tam, kam chtěl. „Jdu s vámi.“ - „Ne, to nejdeš! Nezletilý nemůže svědčit. Děti mohou z nejrůznějších důvodů říkat věci, které neodpovídají pravdě.“ - „A dospělí ne?“ (17.06.2023)

Neveril som, že toto môže byť európska alternatíva na Spolok básnikov, ale naozaj bola. Len vzopretie sa nespravodlivosti má pri detskom hrdinovi trochu inú podobu, svoju úlohu zohrajú (trochu pribrzdení) rodičia a namiesto poézie je prostriedkom vzdoru hudba. Netrhá sa tak len strana z učebnice literatúry, ale zahadzujú sa celé spevníky. Keď sú zakázané účesy podľa Beatles, a na hudobnej výchove sa predsa hrá rock'n'roll, tak riaditeľ to má zrátané. Vo filme sú niektoré veci prilepené trochu nasilu, ako keď malý chlapec obdivuje Martina Luthera Kinga, alebo takmer-erotická scéna v dievčenskej sprche, to filmu nepridáva na charaktere podľa-skutočnéhu-príbehu. (28.11.2014)