poster

Slovensko 2.0

  • Slovensko

    Slovensko 2.0

Povídkový / Drama / Animovaný

Slovensko, 2014, 112 min

Hrají:

Emil Kosír, Viera Pavlíková, Milan Vojtela, Ondrej Hraška, Mária Strompachová, Mike Gogulski, Katarína Václavíková, Milana Jutková, Mária Perelisová, Edgar Laburda, Jolana Laburdová, Ingrid Ištóková, Anna Warchalová, Beáta Mészárosová, Attila Mokoš, Zuzana Moravcová, Roman Poláčik, Michal Soltész, Margita Huťťová, Iveta Kožková, Laura Kovalová, Mišo Suchý, Juraj Herz, Rudolf Herz, Ladislav Herz, Mikuláš Macala, Éva Bandor, Slavomíra Fulínová, Ján Kožuch, Anton Šulík ml., Albín Medúz, Jozef Tkáč, Peter Plačko, Igor Šajtlava, Juraj Rayman, Tomáš Krčméry, Katarína Trešťanská, Lýdia Harachová, Ružena Mužíková, Ingrid Vajdová, Miro Jelok, Milan Lasica, Emília Vášáryová, Róbert Jakab, Zuzana Kubovčíková Šebová, Simon Fico, Juliana Oľhová, Andrej Sisák, Adam Zelman, Dušan Kozák, Erkki Tuomioja, Peter Kerekes, František Argaláš, Petr Holoubek, Edita Chrenková, Jana Segešová
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • SarumanKo
    **

    Ak je toto reprezentatívny prierez slovenskou kinematografiou a v podstate aj slovenskými dejinami, je mi naozaj do plaču. Až na pár výnimiek (Suchý, Herz, Krištúfek a Kerekes) neznesiteľne nudné, zmysel nedávajúce alebo svojou sebaľútosťou a úpadkovosťou pohoršujúce, pseudoumelecké, občas dokonca psychotické frky so striedavou remeselnou kvalitou. Ani filmy štyroch spomenutých tvorcov ma výrazne neobohatili, ale videl som v nich nápad, náznak myšlienky alebo emócie. Nekonečné čakanie na prejav kvality v našej súčasnej kinematografii pokračuje a dúfam, že na tento paškvil sa zabudne skôr, že ho stihne uzrieť niekto vo svete. Mienku o nás by to veru nezlepšilo. (4/10)(18.4.2014)

  • ivo333
    **

    Keďže tento experiment nemá zmysel hodnotiť súhrnne, vyjadrím sa k jednotlivým minifilom: Pravidlá hry (r. Ondrej Rudavský) - 65% Pohreb prezidenta (r. Martin Šulík) - 20% Rupicapra (r. Viera Čákanyová) - 10% Bez vône (r. Zuzana Liová) - 70% Návraty/Returns (r. Mišo Suchý) - 65% Čestný občan (r. Juraj Herz) - 75% Pssst! (r. Miro Jelok) - 20% Jediná známa fotografia Boha (r. Peter Krištúfek) - 40% Discoboj (r. Iveta Grófová) - 5% Druhý pokus (r. Peter Kerekes) - 80% Celkovo teda slabých 45%. Vyzdvihnúť sa dá akurát tak úvodná animácia a lá Orwell, depresívna poviedka Bez vône, sebaironická poviedka od Herza, či záber na Kaliňáka v Druhom pokuse.(25.5.2015)

  • Madsbender
    **

    [IFF 2014] Mierne epileptická mozaika reflexií politických a spoločenských zmien v domovine za ostatných 20 rokov existencie samostatnej republiky z pohľadu desiatich autorov - nič viac, nič menej. Niektorí zrejme nepochopili, že sa nejedná o dokumenty, faktografické a historické materiály, ani autentické pohľady na isté éry a aspekty života v súčasnom Slovensku. Nejde v žiadnom prípade o filmy manipulujúce či podsúvajúce čokoľvek iné, ako subjektívnu a zároveň často zámerne skreslenú víziu autora. Ako to už krásne popísal Anderton, kinematografické záchvevy a kvalita jednotlivých poviedok spôsobuje silné výkyvy na alegorických miskách váhy vkusového súdu diváka a všeobecne platí, že nič neplatí. Nie je tu vzorec, podľa ktorého by bolo možné odlíšiť horšie segmenty od tých lepších - vážne sú zastúpené v dôstojnej i chabej podobe, nadsadené vo vtipnej i trápnej forme. Nakoniec teda nie je ani dôležité, ako pracujú a zapadajú do kontextu, ale či vôbec fungujú. Prejdem stručne k jednotlivým epizódam. ////////// Pravidlá hry (r. Ondrej Rudavský): Základným pilierom prvého a zároveň jediného animovaného filmu je moje osobne veľmi obľúbené pripodobnenie systému a štátneho riadenia k ohromnému stroju, v ktorom sa v kalužiach potu a krvi od svitu do mrku lopotí celý národ pre tých pár hore. Rudavský nastavuje primitívne, ale účinné paralely medzi socializmom a súčasnou demokraciou pod záštitou Európskej únie. Je zábavné sledovať umiestnenie červenej farby, ale samotná kresba a animácia je podivne surreálna a odpudivá; strhávanie pozornosti na zvláštnosť formy "scudzuje" obsah, o ktorého reálnosti by človek neznalý súvislostí mohol jedine pochybovať. A to je vlastne všetko, čo ponúka. 40% ////////// Pohreb prezidenta (r. Martin Šulík): Starý pár, sledujúci v televízii Havlov pohreb a porovnávajúci ho s Husákom (Ej, vtedy nám bolo hej... a podobne). Egocentrický výstrel naprázdno, ktorý sa pokúša vyjadriť hlboko avantgardný umelecký svetonázor. Mdlí herci a umelosť vytŕčajúca z každého rohu. Záver, ktorý je čistokrvné WTF, mal zrejme vyvolať dojem hlbokej metafory (smrť ako únik zo zahlteného byrokratického zdravotníctva?!) či spriaznenosti diela režiséra s prúdom magického realizmu - ten žiaľ videl len zdiaľky. Titulný pohreb vyznieva skôr ako klinec do Šulíkovej rakvy. 10% ////////// Rupicapra (r. Viera Čákanyová): Heslo dňa - internacionalizácia! alebo príbeh jedného obyčajného amerického emigranta na Slovensku. Fiasko a banálny nezmysel, oproti Šulíkovi však pozerateľné bez dlhodobých následkov. Navyše má jednu krásnu myšlienku: "Kamzík sa dožíva 20 rokov. Niektorí sú možno starí ako táto krajina!" 40% ////////// Bez vône (r. Zuzana Liová): O poznanie zaujímavejšia a živšia poviedka než všetky predchádzajúce sleduje takmer observačnou metódou depresívny príbeh prepustenej pracovníčky fabriky na výrobu mydla. Napriek dojmu chabého konštruktu civilne stvárnená hrdinka proti všetkým predpokladom príbeh utiahne a úspešne dovedie do konca. Nemota jej však pristane viac. 60% ////////// Návraty/Returns (r. Mišo Suchý): Autobiografický minidokument o odchodoch a návratoch, stretnutiach s rodinou, šťastí spolu a pokoja v odlúčení. Prekvapivo konzistentné, jemne humorne sebareflexívne (čím sa narúša pochmúrnosť príspevku) a celkovo o poznanie viac na aspoň nejakej úrovni, než väčšina príbehov - aj svojou nenútenosťou a autenticitou, pri ktorej sa konečne aj aktéri správajú prirodzene a vyhýbajú sa predpisovým odpovediam (Suchého otec dokonca na jednu otázku nástojčivo opakovane odmieta odpovedať až do výbuchu smiechu). 75% ////////// Čestný občan (r. Juraj Herz): Najzdatnejšie štylizovaná a najzábavnejšia poviedka vôbec. Herz si dupol a povedal - keď sebaironicky, tak poriadne! Rodný Kežmarok predstavuje parodizujúcimi Troškovsky inscenovanými vstupmi postáv, leteckými zábermi a hudobnou znelkou pripomínajúcou novšie filmové série moderného tragéda českej komédie. Sám seba potom prezentuje ako tak trochu (ale skutočne len trochu) amorálneho a arogantného chrapúňa, ktorý však má charakter (a dosť peňazí). Znehodnotenie uznania, ktorého sa mu dostalo je jasným odkazom a prirovnanie upnutej meštiackej slovenskej spoločnosti k stredoveku je výstižné. A ani na chvíľu to nezaváňa trápnosťou. 85% ////////// Pssst! (r. Miro Jelok): Ak si odmyslíme tú hru na Godarda, zostane nám pár retardovaných postrehov, hlavná postava, o ktorú nikto nestojí a dej, ktorý nikoho nezaujíma. Čo na tom, že si to autor priznáva. Ak toaleta sama povie, že je toaletou, na vyšší stupeň evolúcie nepokročí. 40% ////////// Jediná známa fotografia Boha (r. Peter Krištúfek): Moralitka s umelými dialógmi, ktorú završuje cyklicky prerušovaná (ako močenie päťdesiatnika s prostatou) reklamne vystavaná (i esteticky zodpovedajúca kritériám televíznej reklamy) scéna z natáčania filmu, ktorého sa zúčastňuje dvojica starých hercov. A potom prídu na rad noviny. Ó áno, bulvár je bulvár. Došli sme veľkému poznaniu. 40% ////////// Discoboj (r. Iveta Grófová): Rádoby gangsterská spoveď malej ryby 90. rokov, doplnená filmovými pasážami. Látka absolútne nehodná sfilmovania, ktorej výsledkom je, opäť, trápna a herecky, scenáristicky a režijne nezvládnutá hromádka ničoho. 30% ////////// Druhý pokus (r. Peter Kerekes): Na obranu komunizmu prišli Rusi, ale kto obráni demokraciu? Kerekes sa rozhodol zavolať si na pomoc potenciálnych vítaných fínskych okupantov. Má to švih, humor a je to podané s nonšalantnou gráciou, ktorá si zaslúži uznanie. Zohrané pasáže s babkou sú na vážkach, zvyšok však osciluje na hranici geniality - a samotný námet ani za nič menšie označiť nemožno. Konzultácia s pánom Kaliňákom je jedným z absolútnych vrcholov. Krutá irónia. A nakoniec sa i tak obraciame zasa na východ... 80% ////////// Súhrnné hodnotenie filmu: 40%(15.11.2014)

  • Johnny.ARN
    ***

    Presne ako povedala producentská dvojica pred filmom. Máte možnosť vidieť, aká je slovenská tvorba. Nudná, hlbavá, plná inotajov, keksov a pičovím. Ozaj a koho to zaujíma resp. ako dlho to ešte bude ľudí baviť?? Lebo mne už trpezlivosť došla. Z 10 uvedených "filmov" je presne polovica pozeratelná. Pri zvyšku si vyšklbete kotlety. Myšlienka to je pekná, každý diel skladačky nám niečo povie, škoda len, že niektoré diely sú fakt zlé. 3 z 5(13.4.2014)

  • troufalka
    *****

    Ondrej Rudavský: Pravidla hry, animovaný kombinovaný s dokumenty, experimentální - nápadité originální                          Martin Šulík: Pohreb prezidenta Vtipný vhled na současné Slovensko prostřednistvím rozhvoru dvou starších manželů.       Viera Čákanyová: Rupicapra Pochopí krásy země Američan žijící dobrovolně na Slovensku?                                             Zuzana Liová: Bez vone Paní režisérka mě zaujala svým celovečerním filmem Dom.Od té chvíle jsem zvědavá a těším se na všechny její filmové počiny.                                                                                                                                                      Mišo Suchý: Návraty/Returns Domácí video, krásný minidokument z vlastní rodiny, pohledem muže, který opustil rodné Slovensko i své rodiče kvůli své ženě.                                                                                                                                          Juraj Herz: Čestný občan Asi nejzábavnější sebeironizujícá mystifikace.                                                                                   Miro Jelok: Pssst!  Ze všech autorů mě zaujal nejméně.                                                                                                             Peter Krištúfek: Jediná známá fotografia Boha Humorný hraný skeč od režiséra dokumentárních snímků.                              Iveta Grófová : Discoboj   Pohled na odvrácenou tvář Slovenska zjemněný způsobem vyprávění. Na mém pomyslném žebříčku předposledné příčka.                                                                                                                                                       Peter Kerekes : Druhý pokus Hořkosladkobolný pohled na slovenskou současnost pohledem matky a syna.                                  Je to až s podivem, jak si cení (či spíše necení) bratia Slováci  své vlastní tvorby. Dokážu si to vysvětlit tím, že na čsfd chodí převážně mladá generace odkojená americkými akčními filmy a také ta starší, co ocení spíše filmy natočené před rokem 1990. A to je veliká škoda, protože zde dostali prostor jak osvědčení autoři, tak i mladá začínající generace a musím s respektem říct, že se s náročným zadáním vypořádali velice dobře. Natočit dobrý kraťas, ve kterém je v krátém časovém úseku zhutněná myšlenka není vůbec jednoduché. Tady se to povedlo.                                                                         (19.1.2016)

  • - Film mal televíznu premiéru 13.4.2014 na Dvojke, iba 3 dni po uvedení do kín. (kacer4)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace