Reklama

Reklama

Slovensko 2.0

  • Slovensko Slovensko 2.0
Trailer
Povídkový / Drama / Animovaný
Slovensko, 2014, 112 min

Hrají:

Emil Kosír, Viera Pavlíková, Milan Vojtela, Ondrej Hraška, Mária Strompachová, Mike Gogulski, Katarína Václavíková, Milana Jutková, Mária Perelisová (více)
(další profese)

VOD (1)

Obsahy(1)

Co je to "Slovensko"? Jak vysvětlit tento pojem neznámému cizinci či návštěvníkovi? Jaký je genetický a programovací kód softwaru pojmu "Slovensko"? Jak se používá a jak se mění v horizontu posledních 20 let? Slovensko 2.0 je mozaikou 10 různých krátkých filmů (hraný, animovaný, dokumentární, experimentální film), které reflektují dvacet let existence Slovenska očima deseti slovenských režisérů - Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová, Miro Jelok a Iveta Grófová. Tyto režisérské osobnosti představují široké generační, názorové a žánrové spektrum a podávají společensko‐kritickou a uměleckou reflexi současné slovenské situace a národních dějin posledního století. (Film Europe)

(více)

Recenze (52)

Malarkey 

všechny recenze uživatele

A pak, že Slovensko nemá talentovaný režiséry. Tenhle povídkový film dokazuje, že minimálně talenty tam mají. Škoda jen, že je z většiny pálí hlavně politika, protože od první povídky jsem se nemohl zbavit dojmu, že o ničem jiném to vlastně ani nebylo. Nejlepší povídku si nicméně připravil Juraj Herz. Jak po stránce nápadu, tak zpracování. Výborná ale byla i ta poslední, kde se řešilo napadení Slovenska Finskem. Zrovna od Finska to sedí. Lepší zemi si snad tvůrce ani vybrat nemohl. Ještě ta povídka o tom chlápkovi, co odjel v mládí do Ameriky, prožil tam život a po několika letech se vrátil podívat na svojí rodinu, aby se utvrdil, proč vlastně odjel do Ameriky. To bylo docela drsný. Zbytek určitě nebyl nejhorší, jen ve mně nezanechal tolik emocí, jako právě tyhle tři. Viděno na základě Challenge Tour 2015 ()

ORIN 

všechny recenze uživatele

Prý ojedinelá reflexia moderných dejín krajiny a zároveň reflexia slovenskej kinematografie, alespoň tak zní oficiální anotace. Jde ale spíše o značně nevyrovnaný povídkový film, který se vydává za reprezentativní kompilát k příležitosti dvacetileté existence Slovenské republiky. Dobrou polovinu povídek si den po zhlédnutí už nepamatuji. V paměti mi utkvěly jen čtyři - Bez vône, Čestný občan, Návraty, Druhý pokus - a to o něčem asi svědčí (špatnou pamětí to nebude). ()

sniper18 

všechny recenze uživatele

Slušný poviedkový film o Slovákoch pre Slovákov, pri ktorom ma už od začiatku príjemne prekvapila pomerne vysoká kvalita, ktorá vydržala až štyri poviedky, pričom síce niektoré mohli byť ešte trochu dotiahnuté, ale kvôli obmedzenému času to samozrejme chápem. A preto ma mrzí, že tie následné mi už neprišli až tak zaujímavé, aj keď stále sa tu nájde plno kladov, kvôli ktorým určite neľutujem, že som to dopozeral až do konca, ako napríklad zaujímavý nápad s potenciálnou fínskou inváziou, hviezdne obsadenie v ôsmej poviedke, alebo výborná vizuálná stránka a celkové moderné pojatie v šiestej. Ale nanešťastie sa tu nájdu aj dve, ktoré ma doslova otravovali a nevedel som sa dočkať ich konca, teda siedma s trápnym typickým ľudovým humorom a deviata o mafiánoch. Ale celkovo rozhodne prevláda dobrý pocit, takže určite neľutujem, že som si to pozrel. 60% ()

NinadeL 

všechny recenze uživatele

Drobky kvality se tu najdou. Je tu miloučká herecká etuda Emílie Vášáryové a Milana Lasici. Je tu jakýs takýs nápad Juraje Herze. Ale všechno ostatní by se dalo použít jako argument pro to, proč na Slovensku nic nefunguje. A to je škoda. #finaleplzen ()

Radko 

všechny recenze uživatele

PRAVIDLÁ HRY: Slovensko ako miništát vo vleku rozhodnutí odohrávajúcich sa mimo neho. V závetrí svetovej politiky si tu bačujú gorily bez tváre a škrupúľ. Defilé činov rôznych potentátov a ich dôsledkov je ploché, pretože život v krajine neformuje len politika. Nie každý úkon občana krajiny je otrockým aktom, slúžiacim hrám mocných. 13%. // POHREB PREZIDENTA: Zdravotná starostlivosť odovzdaná podnikateľom žmýka dôchodcov o čiastky z malých dôchodkov. Dobre rozohraný príbeh rámovaný Havlovým pohrebom, odchádzajúceho symbolu mravného étosu. Pointa naznačuje vieru más v ideály vodcov, ktorým v skutočnosti ide len o vlastné majetky. 55%. //RUPICAPRA: Anarchista utekajúci pred despociou USA sa vzdá občianstva a odíde na Slovensko. Naduté sebavedomie, povznesené mudrovanie a chľast. Vyberie sa na výlet za kamzíkmi, ktorých výraz tváre na fotke uzná za hodný nasledovania. Tragikomický príbeh zajatca mediálnych obrázkov. Plus za ukázanie toho, že tu existuje aj príroda. 30% // BEZ VÔNE: prepúšťanie vo fabrikách, samovražedné nálady, náhradková zábava, rodinné neporozumenie. Obraz sociálne strádajúceho Slovenska, ponurej krajiny, trápenej rodinnými neporozumeniami, zakrývanými patetickými darmi, ktoré majú mizériu prekryť, skôr ju však zdôrazňujú 70%// NÁVRATY/ RETURNS: osobná reflexia rodiny emigranta, zašívajúceho postupne po rokoch odlúčenia rozdelenú rodinu, pozorujúceho zväčšujúcu sa samotu a zastavenie komunikácie vlastných rodičov. Jeho vlastné deti dávajú pred komunikáciou s chorým dedkom v nemocnici prednosť počítačovým hrám. Ich otec sa snaží aby lepšie porozumeli sebe a koreňom, z ktorých vychádzajú. Osobné, silné, smutné, zamyslenia hodné. 70%// ČESTNÝ OBČAN: Humor, sebairónia, utiahnutie si zo samého seba a prostredníctvom príbehu podaný obraz krajiny, jej krásy (Vysoké Tatry), malosti (patetické snobské reči ako základ spoločenského uznania), biedy (perzekúcia vyčnievajúcich z radu) i prítomnej mystiky (pomocná ruka zo záhrobia). Najlepšia poviedka 90%.// PSSST!: dedinský filozof s otravnou imagináciou a jalovými myšlienkami. V krčme pri pive by sa to dalo zniesť, ale takto je to odpad!// JEDINÁ ZNÁMA FOTOGRAFIA BOHA: Lasica aj Vášáryová sa snažia vykúzliť starosvetskú atmosféru stratenej krásy kšeftármi rozpredanej krajiny, využívanej reklamnými agentúrami a dravými podnikateľmi, no v skutočnosti sú všetky jej krásy len kulisami, pretože jadro vyhorelo. Pomerne lacná symbolika epizódy s pointou v poslednej vete sčasti zachránená kvalitným obsadením. 45%// DISCOBOJ: tupý diskotekár vypráva o tupých diskotékach vypaľovaných ďalšími tupcami. Tupá je aj forma plná čudných záberov o nakrúcaní debilného výpalníckeho príbehu. Veď áno, aj o primitívnej zábave je Slovensko - asi tak ako každý iný štát. 7%// DRUHÝ POKUS: pomerne vtipná snaha zlepšiť krajinu pomocou vpádu fínskych vojsk, ktoré by mali priniesť zásady slušného verejného života s minimom korupcie a podvodov. Reflektované sympatickou staršou pani a ministrom vnútra s neustále uhýbajúcim pohľadom. 70%. () (méně) (více)

troufalka 

všechny recenze uživatele

Ondrej Rudavský: Pravidla hry, animovaný kombinovaný s dokumenty, experimentální - nápadité originální                          Martin Šulík: Pohreb prezidenta Vtipný vhled na současné Slovensko prostřednistvím rozhvoru dvou starších manželů.       Viera Čákanyová: Rupicapra Pochopí krásy země Američan žijící dobrovolně na Slovensku?                                             Zuzana Liová: Bez vone Paní režisérka mě zaujala svým celovečerním filmem Dom.Od té chvíle jsem zvědavá a těším se na všechny její filmové počiny.                                                                                                                                                      Mišo Suchý: Návraty/Returns Domácí video, krásný minidokument z vlastní rodiny, pohledem muže, který opustil rodné Slovensko i své rodiče kvůli své ženě.                                                                                                                                          Juraj Herz: Čestný občan Asi nejzábavnější sebeironizujícá mystifikace.                                                                                   Miro Jelok: Pssst!  Ze všech autorů mě zaujal nejméně.                                                                                                             Peter Krištúfek: Jediná známá fotografia Boha Humorný hraný skeč od režiséra dokumentárních snímků.                              Iveta Grófová : Discoboj   Pohled na odvrácenou tvář Slovenska zjemněný způsobem vyprávění. Na mém pomyslném žebříčku předposledné příčka.                                                                                                                                                       Peter Kerekes : Druhý pokus Hořkosladkobolný pohled na slovenskou současnost pohledem matky a syna.                                  Je to až s podivem, jak si cení (či spíše necení) bratia Slováci  své vlastní tvorby. Dokážu si to vysvětlit tím, že na čsfd chodí převážně mladá generace odkojená americkými akčními filmy a také ta starší, co ocení spíše filmy natočené před rokem 1990. A to je veliká škoda, protože zde dostali prostor jak osvědčení autoři, tak i mladá začínající generace a musím s respektem říct, že se s náročným zadáním vypořádali velice dobře. Natočit dobrý kraťas, ve kterém je v krátém časovém úseku zhutněná myšlenka není vůbec jednoduché. Tady se to povedlo. ()

gogo76 

všechny recenze uživatele

V prvom rade som nepochopil to načasovanie. Len čo som túto novinku stihol zaregistrovať a objaviť na csfd, sa zrazu objavili v uliciach bilbordy s dátumom premiéry v kinách. Neprešli však ani 3-4 dni a film odvysielala stv2... Načo potom tá reklama a propagácia filmu? Väčšina z desiatich krátkych filmov ma zaujala, slabý bol iba starý ukecaný intelektuál s priblblými dialógmi o ničom a "drsný diskžokej". Úplne ma nadchol ten prvý, čiastočne animovaný i hraný o histórii Slovenska. Páčil sa mi i ten druhý(prezident), len tá pointa mi nesadla. Pridal sa i J. Herz. Od neho sme všetci čakali viac, ale určite to nebral tak vážne. Okupácia Fínskom bola zaujímavá myšlienka a ja osobne by som ju bral. Celkovo dobrý, ale nevyvážený projekt, ktorý potreboval ísť vo väčšine prípadov viac do hĺbky. To splnil len ten spomínaný prvý film z desiatich. 60%. ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

[IFF 2014] Mierne epileptická mozaika reflexií politických a spoločenských zmien v domovine za ostatných 20 rokov existencie samostatnej republiky z pohľadu desiatich autorov - nič viac, nič menej. Niektorí zrejme nepochopili, že sa nejedná o dokumenty, faktografické a historické materiály, ani autentické pohľady na isté éry a aspekty života v súčasnom Slovensku. Nejde v žiadnom prípade o filmy manipulujúce či podsúvajúce čokoľvek iné, ako subjektívnu a zároveň často zámerne skreslenú víziu autora. Ako to už krásne popísal Anderton, kinematografické záchvevy a kvalita jednotlivých poviedok spôsobuje silné výkyvy na alegorických miskách váhy vkusového súdu diváka a všeobecne platí, že nič neplatí. Nie je tu vzorec, podľa ktorého by bolo možné odlíšiť horšie segmenty od tých lepších - vážne sú zastúpené v dôstojnej i chabej podobe, nadsadené vo vtipnej i trápnej forme. Nakoniec teda nie je ani dôležité, ako pracujú a zapadajú do kontextu, ale či vôbec fungujú. Prejdem stručne k jednotlivým epizódam. ////////// Pravidlá hry (r. Ondrej Rudavský): Základným pilierom prvého a zároveň jediného animovaného filmu je moje osobne veľmi obľúbené pripodobnenie systému a štátneho riadenia k ohromnému stroju, v ktorom sa v kalužiach potu a krvi od svitu do mrku lopotí celý národ pre tých pár hore. Rudavský nastavuje primitívne, ale účinné paralely medzi socializmom a súčasnou demokraciou pod záštitou Európskej únie. Je zábavné sledovať umiestnenie červenej farby, ale samotná kresba a animácia je podivne surreálna a odpudivá; strhávanie pozornosti na zvláštnosť formy "scudzuje" obsah, o ktorého reálnosti by človek neznalý súvislostí mohol jedine pochybovať. A to je vlastne všetko, čo ponúka. 40% ////////// Pohreb prezidenta (r. Martin Šulík): Starý pár, sledujúci v televízii Havlov pohreb a porovnávajúci ho s Husákom (Ej, vtedy nám bolo hej... a podobne). Egocentrický výstrel naprázdno, ktorý sa pokúša vyjadriť hlboko avantgardný umelecký svetonázor. Mdlí herci a umelosť vytŕčajúca z každého rohu. Záver, ktorý je čistokrvné WTF, mal zrejme vyvolať dojem hlbokej metafory (smrť ako únik zo zahlteného byrokratického zdravotníctva?!) či spriaznenosti diela režiséra s prúdom magického realizmu - ten žiaľ videl len zdiaľky. Titulný pohreb vyznieva skôr ako klinec do Šulíkovej rakvy. 10% ////////// Rupicapra (r. Viera Čákanyová): Heslo dňa - internacionalizácia! alebo príbeh jedného obyčajného amerického emigranta na Slovensku. Fiasko a banálny nezmysel, oproti Šulíkovi však pozerateľné bez dlhodobých následkov. Navyše má jednu krásnu myšlienku: "Kamzík sa dožíva 20 rokov. Niektorí sú možno starí ako táto krajina!" 40% ////////// Bez vône (r. Zuzana Liová): O poznanie zaujímavejšia a živšia poviedka než všetky predchádzajúce sleduje takmer observačnou metódou depresívny príbeh prepustenej pracovníčky fabriky na výrobu mydla. Napriek dojmu chabého konštruktu civilne stvárnená hrdinka proti všetkým predpokladom príbeh utiahne a úspešne dovedie do konca. Nemota jej však pristane viac. 60% ////////// Návraty/Returns (r. Mišo Suchý): Autobiografický minidokument o odchodoch a návratoch, stretnutiach s rodinou, šťastí spolu a pokoja v odlúčení. Prekvapivo konzistentné, jemne humorne sebareflexívne (čím sa narúša pochmúrnosť príspevku) a celkovo o poznanie viac na aspoň nejakej úrovni, než väčšina príbehov - aj svojou nenútenosťou a autenticitou, pri ktorej sa konečne aj aktéri správajú prirodzene a vyhýbajú sa predpisovým odpovediam (Suchého otec dokonca na jednu otázku nástojčivo opakovane odmieta odpovedať až do výbuchu smiechu). 75% ////////// Čestný občan (r. Juraj Herz): Najzdatnejšie štylizovaná a najzábavnejšia poviedka vôbec. Herz si dupol a povedal - keď sebaironicky, tak poriadne! Rodný Kežmarok predstavuje parodizujúcimi Troškovsky inscenovanými vstupmi postáv, leteckými zábermi a hudobnou znelkou pripomínajúcou novšie filmové série moderného tragéda českej komédie. Sám seba potom prezentuje ako tak trochu (ale skutočne len trochu) amorálneho a arogantného chrapúňa, ktorý však má charakter (a dosť peňazí). Znehodnotenie uznania, ktorého sa mu dostalo je jasným odkazom a prirovnanie upnutej meštiackej slovenskej spoločnosti k stredoveku je výstižné. A ani na chvíľu to nezaváňa trápnosťou. 85% ////////// Pssst! (r. Miro Jelok): Ak si odmyslíme tú hru na Godarda, zostane nám pár retardovaných postrehov, hlavná postava, o ktorú nikto nestojí a dej, ktorý nikoho nezaujíma. Čo na tom, že si to autor priznáva. Ak toaleta sama povie, že je toaletou, na vyšší stupeň evolúcie nepokročí. 40% ////////// Jediná známa fotografia Boha (r. Peter Krištúfek): Moralitka s umelými dialógmi, ktorú završuje cyklicky prerušovaná (ako močenie päťdesiatnika s prostatou) reklamne vystavaná (i esteticky zodpovedajúca kritériám televíznej reklamy) scéna z natáčania filmu, ktorého sa zúčastňuje dvojica starých hercov. A potom prídu na rad noviny. Ó áno, bulvár je bulvár. Došli sme veľkému poznaniu. 40% ////////// Discoboj (r. Iveta Grófová): Rádoby gangsterská spoveď malej ryby 90. rokov, doplnená filmovými pasážami. Látka absolútne nehodná sfilmovania, ktorej výsledkom je, opäť, trápna a herecky, scenáristicky a režijne nezvládnutá hromádka ničoho. 30% ////////// Druhý pokus (r. Peter Kerekes): Na obranu komunizmu prišli Rusi, ale kto obráni demokraciu? Kerekes sa rozhodol zavolať si na pomoc potenciálnych vítaných fínskych okupantov. Má to švih, humor a je to podané s nonšalantnou gráciou, ktorá si zaslúži uznanie. Zohrané pasáže s babkou sú na vážkach, zvyšok však osciluje na hranici geniality - a samotný námet ani za nič menšie označiť nemožno. Konzultácia s pánom Kaliňákom je jedným z absolútnych vrcholov. Krutá irónia. A nakoniec sa i tak obraciame zasa na východ... 80% ////////// Súhrnné hodnotenie filmu: 40% () (méně) (více)

Anderton 

všechny recenze uživatele

Epizodické filmy majú jednu velkú nevýhodu, a to nevyrovnanosť jednotlivých epizod. Tak je to vždy a tak to aj vždy bude. No a v slovenskom prípade to samozrejme musí platiť dvojnásobne. Profesionalita verzus lacná provinčnosť, silná pointa verzus krútenie hlavou, vtip kontra krč. Každá epizoda by sa dala charakterizovať nejakým krátkym glosom, ako napríklad Operácia sa vydarila, pacient umrel (tu ale v trochu pozmenenom vydaní), človek zo spoločnosti vyčnievať nemôže, to dokáže iba žeriav, odchod bol ťažký, ale návrat ešte ťažší a tak podobne. Nesmiem zabudnúť na toho mudrlanta, raz ho známy pred pár rokmi dotiahol do krčmy, ožral ho a my sme museli celý večer počúvať, že všetko je krásne. U mna víťazí Kerekes, pretože jeho príspevok má najsilnejšiu pointu. ()

Slarque 

všechny recenze uživatele

Je zvláštní kolik z těch krátkých filmů tematizuje natáčení tohoto filmu nebo filmu obecně. Skoro jakoby to bylo hlavní téma a Slovensko se ocitlo na vedlejší koleji. Jinak je to skládačka různých postupů od filmařů všech generací, která nabízí krátké filmečky většinou bez pointy. Na jedné straně Miro Jelok a jeho Pssst!, u kterého fakt netuším, co mělo znamenat. Na druhé straně třeba Peter Kerekes a jeho snaha o vlastizradu, která mi tu přišla nejoriginálnější. Celkově trochu lepší průměr. ()

Flego 

všechny recenze uživatele

Význam tohto filmu sa stratil v samotnej realizácii jednotlivých poviedok, tie sa snažia vyumelkovaným sposobom nazrieť na slovenský národ, v mnohých prípadoch však ide len o snahu niečo povedať, hoci tomu málokto rozumie. Ak sa budú točiť filmy pre piatich až siedmych intelektuálov v tejto krajine, opať sa vrátime k neúcte k slovenskému filmu. Ako najlepšiu poviedku považujem Herzov príspevok. ()

Havenohome 

všechny recenze uživatele

Citujem producentku filmu Zoru Jaurovú: "Problémom slovenského filmu momentálne je, že ho ľudia nepozerajú - ani v kine, ani v televizii." Ďakujem pani Jaurová, že ste aj Vy svojím dielom výdatne prispeli k tomuto stavu. Viac takých multitaskingových géniov ako Vy a slovenská kinematografia bude zachvíľu slávnejšia ako rumunská nová vlna................Chcieť od niekoho, aby sa mu páčil tento film, je rovnako absurdné, ako keby ste chceli od niekoho, aby bol spokojný so sedením na stoličke s dvomi nohami. Tých 50 tisíc ľudí, čo to videlo na RTVS si muselo kvalitne pospať, a tí čo to v krvi-pote dopozerali, asi tak skoro o žiadny slovenský film nebudú mať záujem........................Okrem Herzovej poviedky sú všetky jedno na nervy lezúce ľutovanie sa s tézovitou tendenciou vykreslovať Slovensko ako najväčšie peklo. Antológia slovenských "realistických" autorov, ktorí si myslia, že byť realistický = život je na hovno. Bez štipky invencie, alebo stopy po niečom zaujímavom. Ešte aj ten Kerekesov nápad je dosť amatérsky zrealizovaný. Všetky tie "autentické" scény s babkou sú hrozné, lebo je jasné, že jej tie repliky napísali (respektíve jej ich nadiktovali) a aj scéna, keď ide za prezidentom je zinscenovaná (aj keď sa tvária, že tam prišli prvýkrát), a aby to bolo prirodzené, tak Kerekes po vzore slovenských seriálových hercov použije zo dva vulgarizmy.....................Liovej poviedka jediná štylisticky vyčnieva z hraných vecí, napriek tomu je to zase samoúčelná depka, ktorej postava však vykazuje aspoň aké-také známky života. Ale akonáhle jej herci otvoria hubu, tak je to dosť nepríjemné.................. Jelokov film patrí medzi tie lepšie, čo však neznamená, že to nevyzerá ako ľúbostný list pre Vacheka a Godarda. Keby sa Vám náhodou jeho film nepáčil, tak vám to na konci odobrí scudzovacím efektom a sám svoje dielo nazve pičovina. Štylisticky tak jeho dielo vyčnieva z radu, ale pôsobí to bohužiaľ skôr ako epigónstvo. Jeho protagonista je asolútne nezaujímavý krčmový blázon a výsledný film tak nemá ani štipku irónie či politickej drzosti jeho veľkých vzorov. Kultúrna situácia sa zmenila a politická podvratnosť sa proste dnes robí inak................Najhoršia je jednoznačne Šulíková poviedka. Šulík je konzervatívny, do seba zahľadený, nedotknuteľný "génius", ktorý ukrivdene spomína na časy, keď sa v našich kinách hralo viacej ruských filmov. A nie je to vidno len na jeho štýle, ale hlavne na významoch budovaných jeho topornou formou. Netušil som, že raz bude točiť filmy potvrdzujúce klišé o Havlovi a pritakávať zatrpknutým ľuďom spomínajúcim na Husáka. Jeho prvoplánová ironizácia európskej myšlienky je kvalitné zúfalstvo a zrejme dôkaz, že po Cigánovi je úplne vyhorený a nemá čo ponúknuť. Možno, keď si znova pozrie všetky ruské filmy, tak natočí niečo dobré :D..................Grófovej kúsok je zmätok bez základnej logiky. Myslím, že Kotleba si ju rád pozve, aby mu natočila nejaké predvolebné video.....................Krištúfek nesklamal a opäť prináša moralitku. Veď je to predsa veľký románopisec..............Rudavský by už mal konečne priznať, že je len alteregom Silvie Šuvadovej :D..................Čo teda tento film v konečnom dôsledku hovorí? Len jedno. Je absurdné očakávať, že v takej malej krajine ako je Slovensko, bude tak veľa dobrých režisérov. A je smutné, že osobnosť ako Zora Jaurová sa pri svojich potulkách svetom umenia nestretla s pojmami ako dramaturgia alebo jednotný koncept. Pretože to by veľmi tomuto projektu pomohlo, a potom by možno fungovala aj experimentálna distribúcia. () (méně) (více)

MikO_NR_1909 

všechny recenze uživatele

Slovensko 2.0 je typickým príkladom umeleckej a tvorivej nemohúcnosti v našich končinách. A o ich poznatkový nezáujem na úkor oblbovania spoločnosti. Vsugerujúcim garantom o "podstatných" a "nepodstatných" veciach sú majetní a mienkotvorní, ktorých priority sú nastavené veľmi ziskuchtivou smernicou a pre bežného a vnímavého sa sen o krásnom mieste života na Slovensku končí. Za predchádzajúcu vetu, ktorú som napísal, tvorcovia nemôžu a snažia sa na jej dôsledkový stav určitým smerom poukázať, za tú prvú však môžu. A veľmi. Aj stav ničoty musia filmári vedieť servírovať štylisticky pútavo, dialógmi výstižne a s ironickým nadhľadom. Jediný Kerekesov príspevok ma zaujal o čosi viac než ostatné, ale posledným nemým záberom to úplne pochoval. Teda, aj keby trafil do čierneho, na konečný výsledok to nemá akýkoľvek vplyv. ()

SarumanKo 

všechny recenze uživatele

Ak je toto reprezentatívny prierez slovenskou kinematografiou a v podstate aj slovenskými dejinami, je mi naozaj do plaču. Až na pár výnimiek (Suchý, Herz, Krištúfek a Kerekes) sú to neznesiteľne nudné, zmysel nedávajúce alebo svojou sebaľútosťou až zarážajúce, pseudohlboké frky so striedavou remeselnou kvalitou. Ani filmy štyroch spomenutých tvorcov ma výrazne neobohatili, ale videl som v nich nápad, náznak myšlienky alebo emócie. Nekonečné čakanie na prejav kvality v našej súčasnej kinematografii pokračuje a dúfam, že na tento paškvil sa zabudne skôr, že ho stihne uzrieť niekto vo svete. Mienku o nás by to veru nezlepšilo. (4/10) ()

hygienik 

všechny recenze uživatele

Zmar a rezignácia, toť bohužial reálny obraz Slovenska, ktorý otvorene a úprimne podáva tento film. Väčšina poviedok mala vyššie ideovo umelecké ambície šmrncnuté nihilizmom, ktoré som úspešne odignoroval (Rupicapra) alebo nepochopil (Pravidlá hry). Inde mi spracovanie témy prišlo príliš strohé (Bez vône) a žiaľ vzhľadom k významnému menu režiséra občas príliš prostoduché (Čestný občan). Z tohto súboru podľa mňa vyčnieva skvelý Pohreb prezidenta, potom nasleduje priemerný kúsok Návraty/Returns a aspoň občas vtipný je aj Druhý pokus. ()

majo25 

všechny recenze uživatele

Nič prevratné som v tomto súbore krátkych dokumentárnych a hraných snímkoch nenašiel. Samotné príbehy boli dosť kvalitatívne rozdielne, viac nedotiahnuté, klišovito otvorené. Za tie lepšie považujem Bez vône (melanchólia), Návraty/Returns (pozastavenie), Čestná občan (hravý vtip), a Druhý pokus (sebairónia). Poprosím však, nevyrábať Slovensko 2.0 II. diel. Hodnotenie: 60% ()

Johnny.ARN 

všechny recenze uživatele

Presne ako povedala producentská dvojica pred filmom. Máte možnosť vidieť, aká je slovenská tvorba. Nudná, hlbavá, plná inotajov, keksov a pičovím. Ozaj a koho to zaujíma resp. ako dlho to ešte bude ľudí baviť?? Lebo mne už trpezlivosť došla. Z 10 uvedených "filmov" je presne polovica pozeratelná. Pri zvyšku si vyšklbete kotlety. Myšlienka to je pekná, každý diel skladačky nám niečo povie, škoda len, že niektoré diely sú fakt zlé. 3 z 5 ()

Reklama

Reklama