Harrisonovy květy

Veľmi silne naivné dielo, ktoré stojí na hlinených nohách alebo inak povedané na nepravdepodobnom príbehu, kde sa židovka z USA, ktorá si mýli Rakúsko s Austráliou (vzhľadom na podobné názvy v angličtine Austria a Australia) vyberie hľadať svojho partnera novinára do vojnou zmietanej Juhoslávie. Neviem ako vyzerali hranice s Rakúskom, no takto otvorený hraničný priechod mi prišiel nezmyselný, vzhľadom na to, čo som videl v inom filme so silno zabezpečeným talianskym priechodom. Juhoslávia je síce menšia, no tak rýchlo ako prešli Slovinskom a Chorvátskom až k Vukovaru, ktorý vtedy ovládli Srbi, mi prišlo hlúpe, proste zjednodušenie, pretože väčšina na detailoch asi neľpie. To, ako sa na idúce auto zrazu vynoril tank, nad tým mi zostával rozum stáť. Bolo vidno, že chcú priblížiť tamojšiu atmosféru, čo najviac, no vyzeralo to, ako keby režisér o vojne nič nevedel. Potom sme mali možnosť vidieť, ako chorvátske vojsko bojuje, no vojaci boli nezmyselne popri blízko idúcich tankoch, kde ich strieľali ako zver, to veru nie je realistické a tí, ktorí to ospevujú, že ako krásne vylíčili vojnu, by sa mali zamyslieť aj nad tým, čo to stále v tých domoch nezmyselne vybuchovalo, či ako je možné, že vojak, ktorý granátom zabije niekoľko detí, v zápätí nezastrelí novinárov, ktorí si to fotia a všade pobehujú s tým, že oni sú "press". Vojnou zničené mestá vyzerali reálne, sem tam aj nejaké akcie, no film je príliš dlhý na to, aby úvod odbil takým poloromantickým príbehom a dej bol len naivným vykreslením toho, čo sme už mali možnosť vidieť v množstve iných filmov. Žasnem, že niečo takéto natočili Francúzi, ktorí boli účastníci mnohých udalostí a dej zapustili aj do USA. Aj keď napríklad Bojovníci (Warriors) tiež pôsobili slabo, boli v skutočnosti silným príbehom s odkazom, kde každé romantické odbočenie vo filme sedelo. Navyše som film videl v dabingu, kde sa spomínalo, že Srbi katolíci a Chorváti ortodoxní, tak keď niekto šplechne takúto hrubú neznalú myšlienku a pritom postava tým vo filme mudruje, tak film jednoducho nemôžem brať vážne. Neviem, či sa jednalo len o chybu v preklade pri dabovaní alebo to bolo myslené inak, no nezdalo sa mi, žeby postava, ktorú hral Adrien Brody, robila výraznejšie pauzy, skôr to vravela v rýchlosti. Toto je televízny film, ktorý mal aj záver príliš nerealisticky snový a to, ako toho novinára našla na záver, to bolo na mňa tiež priveľa. Chouraqui podľa mňa zvládol lepšie svoj neskorší film o Jeruzaleme. Tu nemôžem pochváliť ani bojové scény, ani príbeh, je to len silná téma s čiastočne romantickým príbehom, ktorý vyrába pre mňa vlastne len tá sympatická žena. (07.08.2013)

Důstojná pocta umírajícím fotoreportérům.. aneb konflikt v Jugoslávii na počátku devadesátých let se rozhořel naplno. Žádné šarvátky, ale skutečná válka. Hlavním lákadlem pro mě jednoznačně byla účast Andie MacDowell, v roli pro ni relativně nezvyklé, přesto silné ženy, která respektuje práci svého muže Harrisona – válečného fotografa a zpravodaje. Pravdivá informace, respektive fotografie tu má cenu zlata a to i v případě, že Harrison uprostřed válečné vřavy pochopil, že milující Sarah a dvě děti mají v jeho životě tu skutečnou cenu a rozhodl se, že následující „šichta“ bude tou poslední. Jenže osud tomu chtěl a v jugoslávském Vukovaru padá dům a Harrison pod jeho sutinami tragicky umírá. Nebo je všechno úplně jinak? Sáru zpráva nezlomí a rozhodne se k nebezpečnému kroku. Komorní zpracování, autentická kamera Nicoly Pecoriniho, věrné reálie a etnické čistky v bývalé Jugoslávii jsou tím hlavním, co bere dech. Drama se vedle výtečné a za lásku urputně „bojující“ MacDowell opírá i o tehdy širokému publiku prakticky neznámého „pianistu“, tady suverénního Adriena Brodyho. 80%. (15.08.2008)

Film není jen o válečném konfliktu v bývalé Jugoslávii, který můžeme vidět prostřednictvím objektivu fotoaparátu. Je o čisté a nehynoucí lásce, o naději a o schopnosti se obětovat pro druhého. Když někoho milujete jste schopni pro něho udělat cokoliv a jít ho hledat i do válkou zmítané země. Velmi silný snímek. (30.06.2009)

Je dosť nepravdepodobné a neuveriteľné , že by sa nejaká novinárka vybrala hľadať ihlu v kope sena práve do oblasti kde zúria tuhé boje. Pristúpil som na to a i keď ma tento nedostatok sral počas celého filmu, musím uznať, že inak je to film veľmi podarený. Bojové scény sú výborne natočené a zaujímavá je hlavne celá cesta do nebezpečného Vukovaru. O napínavé scény nieje núdza a herecké obsadenie je veľmi zaujímavé, takže celkovo spokojnosť. 80%. (22.07.2011)

STV 1 tento film zaradila ako zmenu programu (hlavný vysielací čas, 23. 1. 2006). Reagovala tak na Štátny sviatok, pripadnúci na toho dňa. 19. 1. 2006 sa totiž zrútilo slovenské vojenské lietadlo AN-24 so štyridsiatimi tromi vojakmi, vracajúcimi sa z mierovej misie v Kosove. Lietadlo sa zrútilo desať kilometrov od maďarskej dediny Hejce. Prežil jeden vojak. Dôsledkov bolo viacero, vrátane dobrovoľnej abdikácie ministra obrany SR, Juraja Lišku (27. 1. 2006). HARRISONOVE KVETY je strhujúci, mrazivý film, ktorý nie že musí byť, ale má byť v „červených číslach“. Pretože spoločnosť, ktorá dopustí jeho pád do priemeru, sa mení na živočíchov bez pamäte. (08.02.2006)