Knick: Doktoři bez hranic

Čoraz viac výrazných tvorcov presúva svoje snahy zo strieborného plátna na televízne obrazovky v pohodlí domova. A je to krok logický, keďže sledovanosť televízie, rozsah formátu a nie až tak výrazné obmedzenia (vzhľadom na nutnosť kvalitnejších televízií zaujať a udržať aj náročného diváka) ponúkajú podstatné iné možnosti. V podstate (aby som citoval Johna Thackeryho) žijeme vo veku nekonečných možností - a kombinácií. A práve kombinácia Steven Soderbergh - HBO/Cinemax je niečím, čo tu ešte nebolo. Soderberghov chladný odstup od postáv nachádza svoje opodstatnenie vo svete, kde nie je miesto na emócie a slabosť. Je to zrejmé v každej sekunde, v každom autorskom rozhodnutí, od popisného názvu epizódy (Method and Madness), ktorý neodkazuje ani neobsahuje inotaj, po dlhé neprerušované minúty strávené v operačnom sále. A uliciach New Yorku, kde nečaká nič dobré. Mnohovrstevnatý lekársky seriál len pre silné povahy, ktorý svojim pilotom predčí drtivú väčšinu televíznej produkcie zasadenej do dobového kontextu - Boardwalk Empire samotnej HBO nevynímajúc. Kľúčové slová: lekári, nemocnica, novátorstvo, krv, nepodarený pôrod, samovražda, obchod, pokrytectvo, drogy, rasizmus, cirkev, Clive Owen, šedivá kamera a melodická elektronika. Hodnotenie pilotu: 95% Po zvyšok série až na jednu výnimku (ona neblahá epizóda č. 8., ktorá sa značne vzdialila zvolenému temporytmu, štruktúre narácie a chladnému realizmu) veľká spokojnosť. Soderbergh si skrotil všetky línie a obratne vykľučkoval aj zo slepých uličiek, ktoré zdanlivo neponúkali jednoznačné východisko v súlade s pojatím námetu. Dusný nádych doby veľkých zmien pôsobí v Soderberghovskom podaní ako, síce nie na úrovni autorskej, ale skôr "len" televíznej produkcie, novum. Stratégia uprednostňovania jednotlivých dejových línií a udržiavania ostatných na pozadí pozvoľne vyprofilovala seriál do podoby rozkošateného, ale pritom vôbec nie prehnane megalomanského portrétu doby, ale ešte detailnejšie dobového človeka v objatí (alebo zovretí, záleží na uhle pohľadu) pokroku. Potešila ma aj ambivalentná práca s charaktermi, ktoré sa snažia o zmenu, napríklad z pasívneho prijímateľa na aktívneho udavateľa ďalšieho diania (prípad pána Hermana Barrowa), ale vďaka neustálemu hlúpemu opakovaniu rovnakých chýb sa prepadávajú do stále hlbšej temnoty veku. Soderbergh necháva postavy trpieť a vykonáva na nich desivé explicitné operácie, ktoré sa nijak nelíšia od tých, ktoré vidíme na operačnej sále. Bezočivá chladnosť v kombinácii s uhrančivou kamerou, ktorá sa postará o množstvo formálne brilantných neopozeraných scén, Martinezovým pod kožu sa zavŕtavajúcim elektronickým soundtrackom a cynickým čiernym humorom, ktorý srší z rámcujúceho záverečného záberu, vyvolávajú u mňa veľmi silné emócie. Dráma nového veku par excellence. Už teraz sa neviem dočkať ďalšej série - a možno za to môže práve záver, ktorý všetky línie uspokojivo uzavrel, pričom si však necháva otvorené dvierka pre pokračovanie. 1. séria: 100% (21.10.2014)

Jednoznačne udalosť sezóny, ale samozrejme aj seriál, na ktorý sa vyplatí pozrieť aj s niekoľkoročným odstupom. Pre Owena ide zrejme o životnú úlohu, jeho Thackery je tou správne ambivalentnou postavou, ktorú budete milovať takú, aká je. Veľkým plusom je, že si obľúbite aj postavy prevažujúce na vážkach ľudskosti na tú horšiu morálnu stránku. Možno je to aj v tom, že doba bola iná a rasizmus, xenofóbia či šovinizmus boli jej súčasťou. Každý má ale to svoje maslo na hlave. Výprava nemá žiadnu chybu, každý diel pôsobí doslova filmovo, scenáre sú prepracované, dej nedrhne v žiadnej epizóde. Osobne by som skúsol aj tretiu sériu, čisto len zo škodoradostného hľadiska by som chcel napríklad sledovať riaditeľa, ako prežíva utrpenie naznačené v samotnom finále. (30.06.2020)

Soderberghův seriál lze obdivovat z mnoha důvodů, ať už je to nápaditý způsob, jakým jsou inscenované dialogové scény, kdy se kamera často fixuje jen na jednu z postav a sleduje její reakce, nebo svěží kontrapunkt historického realismu a moderního elektronického soundtracku. Okouzlující styl, který podstatnou měrou vychází z promyšleného, esteticky ladného zacházení se světlem, kontrastem a barvami, ale z Knicku nedělá pouze jednu ze seriálových událostí roku. Je stejně tak důkazem, že příliv autorských tvůrců s osobitým rukopisem slibuje další významnou změnu v soudobé televizní produkci. Víc v textu na webu Cinepuru. (13.12.2014)

Nemáte radi Happy End-y?? Tak tento seriál bude rozhodne niečo pre vás! Budete vďačný za tých pár momentov, ktoré skončia dobre. Neviem či v tomto prípade možno hovoriť o filmárskej fantázii, pretože tu je všetko niekedy až príliš reálne. Hneď v úvode mi spadla sánka a v priebehu ďalšieho sledovania sa mi ju len ťažko darí dostať naspäť. Koniec to dorazil úplne a idem si dať panáka, aby som sa spamätala. (19.11.2014)

Pomaly ale isto sa blížim ku koncu tak by som teda mohla začať pracovať na ďalšom mojom neduchaplnom komentovaní. Neočakávala som toho veľa, len veľa krvi. Splnené. Ale okrem toho sa mi zo seriálu dostalo do hlavy i veľa informácií ako napr. čo je to aneuryzma a takisto i veľa pocitov. Na všelijaké nechutnosti som zvyknutá ani tu som neodvracala zrak ale tá koža z ruky, prišitá na nos. Vždy keď to vidím alebo si na to spomeniem svrbí ma nos. Či už New York alebo Londýn toto obdobie je plné zaujímavostí, no nikdy som sa až tak nezaujímala o lekárov. Na ich začiatky. To nadšenie v The Knick z obyčajného gramofónu, ktorý nahrával zvuk či ako to vlastne pomenovať alebo nadšenie z X-ray prístroja. Bola to sranda sledovať, kedže my to berieme ako samozrejmosť. Chcela by som zažiť ten pocit z čoho by som bola tak nadšená ako oni. 6. epizóda bola vážne fajnová. Zatiaľ sa mi páči práve táto najviac. Čo si cením na The Knick je ten nenásilný humor, nesnaží sa to byť vtipné, ale je to vtipné. Som zvedavá na poslednú časť, že čím prekvapí. Trošku ma sklamalo, že posledné časti boli skôr také o vzťahoch. Až tak ma to nebralo. Dala by som tomu aj 5 ale no nedala. A posledná časť a posledná scéna tak to fakt stálo za to! Som zvedavá na druhú sériu. Možno to hodnotenie zmením k lepšiemu. (15.10.2014)