Gosford Park

No vida, tak i Robert Altman umí natočit film, který je přece jen lehčeji stravitelnější, než většina jeho ostatních známých výtvorů. Ne že by se snad jednalo o nějakou lehkovážnou skorohistorickou fresku, to tedy ne, ale byť jde opět o nějaký pohled do zákulisí "něčeho", je ten pohled pro většinu běžných smrtelníků naservírován srozumitelněji, než v "zákulisních" filmech typu Hráč nebo Pret-a-porter. Z hereckých hvězd, jimiž se to tady (jako obvykle u Altmana) jen hemží, mě nejvíce zaujali Ryan Phillippe, Helen Mirren (skoro jsem ji nepoznal) a hlavně Kelly Macdonald. Jinak jde o dějově zajímavé dílko, v souvislosti s nímž se mně osobně vybavil hlavně Ivoryho Soumrak dne, jenž se odehrává v podobném prostředí a podobné atmosféře. (01.10.2003)

Prehliadka pokrivených charakterov britskej aristokracie a po nich sa opičiaceho služobníctva. Príliš veľký rozdiel medzi chovaním sa sluhov a pánov nie je, aj keď je pravda, že chovanie sa sluhov vychádza z móresov tých, ktorým oddane slúžia. Navonok veľmi oddelená hranica medzi týmito dvomi svetmi (vo filme ukázaná ako svet nad schodami a svet pod schodami) je pri bližšom pohľade rozvoľnená a spája oba svety veľmi blízko k sebe. Výborne režijne zohraté a herecky presvedčivo zahrané dielo funguje ako dobre fungujúci, zložitý hodinový stroj s mechanizmom z mnohých súčastí. Ich priveľké množstvo bolo nakoniec na škodu, nakoľko som sa v tej zložitosti po prvýkrát stratil. (15.03.2005)

V prvých desiatich minútach sa na vás vyrojí naraz asi 20 postáv - aristokracia, ktorá prišla na anglický vidiek zastrieľať si na bažanty a spolu s nimi i ich služobníctvo ..... Do konca filmu som si nevedel priradiť tie-ktoré mená k postavám. Podobné veci sa mi stávajú pri ruských filmoch: Ivan Nikolajevič, Nikolaj Ivanovič, Sergej Ivanovič atď. atď.... Priznám, sa , že som na avizovanú vraždu čakal ako na spasenie, ktoré pohne dej filmu vpred. Vražda sa stane v 70-tej minúte filmu, ale i po tomto zvrate sa všetko vracia do starých koľají. Potom som už len čakal na jedno - na koniec filmu. A ten prišiel. (24.08.2003)

Robert Altman prišiel, aby na smrť unudil väčšinu divákov očakávajúcich svižnú retro detektívku v klasickom štýle Agathy Christie. Tú menšinu potešil spôsobom, akým komerčnú detektívnu produkciu inovoval - vražda v anglickom zámku nikoho zo zúčastnených zvlášť nevyvedie z miery, pretože sa to "akosi patrí", neúmerne predĺžil expozíciu a vložil dráždivo veľké množstvo scén a postáv, ktoré s vraždou a jej vyšetrovaním vôbec nesúvisia. A vie, čo robí, pretože sledovať unudenú spoločnosť neznamená automaticky nudiť sa (kto videl trištvrtehodinovú bálovú scénu vo Viscontiho Gepardovi, vie, o čom hovorím) a takisto vie, že ak najdramatickejšou udalosťou filmu je vražda a vyšetrovanie, nemusí ísť nevyhnutne o detektívku. A veru ňou ani nie je. Je to maniakálne, obsedantné zaujatie medzivojnovým obdobím? Je to snaha o altmanovskú "komplexnosť"? Je to brilantná sociologická štúdia (groteskný zvyk služobníctva preberať mená svojich pánov, aby každý vedel, kto ku komu patrí)? Možno. Je to ťažký film čo sa týka vnímania, pozornosti a koncentrácie a teda aj hodnotenia. Predsa len si však myslím, že na tej koncentrácii až tak nezáleží - film diváka bezohľadne zahlcuje množstvom mien, ktoré nie je možné priradiť príslušnej osobe snáď ani po treťom zhliadnutí, čo je zámerný a rafinovaný spôsob navodenia špecifickej atmosféry. Je to film z rodu tých, ktoré vás zaujmú i bez perfektnej orientácie v teréne, a to z celkom prostého dôvodu - pretože majú Štýl (analógiu vidím v L.A. Prísne tajné). Scenár zaujímavo narába s hovoreným slovom. Hovorí sa tu prakticky nepretržite, ale skutočných dialógov zaznie prekvapivo málo, keďže rečový prejav hercov je redukovaný na poznámky, glosy, komentáre, na ordinérnu konverzáciu a "small talk". Ak na dialógy dôjde, sú vecné, presné a ironické, bez pokusov o zbytočné významové presahy, ktoré by v takto koncipovanom filme pôsobili rušivo. Gosford Park je špičková filmárčina, na druhej strane absenciou hlavnej postavy či postáv príbeh stráca ťažisko a stáva sa chladne odťažitým. Čakal som väčší emocionálny potenciál. Jedna scéna ma ale dostala - Neviemaký "His Lordship" sa pýta Neviemakej slúžky, či verí v šťastie a ona celkom spontánne a úprimne odpovie. Toto bolo omnoho lepšie než morbídny flirtík Kristin Scott Thomas s "raienom filipí". Mimochodom, film bol nakrútený v perfektne zachovanom palladiánskom Wrotham Park, Hertfordshire z roku 1754, hoci titulky nás presviedčajú o niečom inom. Existuje však aj skutočný Gosford - Gosford Castle v Severnom Írsku - strašidelne vyzerajúca a autokraticky pôsobiaca architektúra v štýle Norman Revival, ktorá sa však hodí na celkom iný typ filmu. (23.03.2006)

První polovina filmu zabývající se životem smetánky a jejích sluhů byla výborná, a kdyby celý film probíhal takhle, vůbec by mi to nevadilo. Bohužel se po vraždě film poněkud rozklížil a korunu tomu nasadil Stephen Fry v roli až montypythonského detektiva. Jestli to měla být parodie, tak jsem jí moc nepochopil. I tak se ale jedná o povedený snímek a určitě si ho ještě někdy pustím znovu. P.S. Maggie Smith tady dokazuje, že je to Paní Herečka a tímto se definitivně zařadila do žebříčku mých oblíbenkyň. (24.08.2008)