Hranice života

Je to dosť dobrý mysteriózny thriller. Má výborný príbeh o psychiatrovi, ktorý dostane nového pacienta, zvláštneho uzavretého mladíka, ktorý dokonca premýšľa nad samovraždou a tak chce urobiť všetko preto, aby mu pomohol. No čoskoro mu to nielen začne ovplyvňovať aj osobný život, ale hlavne je svedkom čoraz zvláštnejších javov, kvôli čomu sa jeho doterajší pohľad na realitu radikálne mení a má problém sa v tom nevie orientovať. Spracovanie sa mi páči, ešte spočiatku to pôsobí pomerne štandardne, jednoducho sa len psychiater snaží zblížiť a pomôcť mladíkovi, no predsa len cítiť, že nie je všetko tak, ako sa zdá. A následne sa to už začne rozbiehať, síce dej nepôsobí až tak prepracovane, ako by mohol, ale prednosť má prelínanie medzi realitou a ilúziou, ale aj medzi oboma hlavnými postavami a na tomto si dali tvorcovia viditeľne záležať a tak je na to skutočne radosť pozerať, keďže tých mnohých zaujímavých prvkov, alebo aj celých sekvencií je tu nespočet. A toto už prakticky graduje až do záveru, len škoda, že práve ten mi nepríde práve najideálnejší. Nie, že by bol zlý, ale očakával som, že bude podstatne komplexnejší a originálnejší, z tohto som mal pocit, že to bol skôr len základ odpovede a väčšinu tvorcovia vynechali. Herecké obsadenie je na tom dobre, síce v tomto žánri uprednostňujem skôr neznáme tváre, ale ani týmito určite nepohrdnem, Ewan McGregor v hlavnej úlohe, k tomu Ryan Gosling v úlohe pacienta, Naomi Watts mi síce prišla trochu nadbytočná, ale tiež poteší a v tých pár scénach ma bavil aj Bob Hoskins. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, Marc Forster je veľmi schopný režisér, ktorý zvláda snáď všetky žánre a to potvrdil aj tu, zaujímavá vizuálna stránka a veľmi nápadité prevedenie, tu až na pár drobností nemám čo vytknúť. Tento typ filmu mám rád a síce Hranica života nepatrí medzi žánrovú špičku, za čo môže aj záver, rozhodne stojí za pozornosť a ešte si ho určite pozriem. 74% (17.02.2014)

McGregor a Gosling predvádzajú slušné výkony, no mám pocit, akoby ich snaha vyšla na prázdno, pretože to tajomno, ktoré by tu malo hrať hlavnú úlohu, nie je také strhujúce ako si tvorcovia určite želali. Divák je tu pomerne dlho mimo, možno až pridlho, čo ma s vláčnym tempom pomaly začalo rozčuľovať. Celý čas sa nám režisér snaží nahovoriť, že sledujeme niečo výnimočné, ale jeho rukopis je neistý, jednotvárny a hlavne bez akejkoľvek gradácie deja. Chýbajú scény, alebo aspoň jedna, ktorá by vás chytila pod krk a nepustila. N.Watts si určite zaslúžila väčší priestor, aspoň som si to želal, pretože film som chcel vidieť hlavne kvôli nej. M. Forster nedokázal udržať kontrolu nad tajomnosťou a hraním sa na umenie, pretože pomedzi prsty mu ušlo to podstatné - vyrozprávať príbeh. 60%. (17.11.2011)

Kdesi na pomezí mezi něčím, ničím a čímkoli jiným se odehrálo cosi, co se pravděpodobně ani neodehrálo a přesto se o tom kdosi rozhodl natočit film. Kvůli mně to tedy dělat nemusel, protože se přitom zcela ponořil do světa depresí, ve kterém zábava nemá žádné místo a takové filmy mi žádných z mých psychiatrů nedoporučil. Ještěže jsou všichni mrtví a já mám na dobu jejich smrti neprůstřelnou alibu, kterou mi nikdo nepotvrdí, protože se nikdy nestala. (28.12.2014)

Pořádná psychárna - to si říkáte v průběhu celého filmu a myslíte na to, jestli to náhodou není nový Lynch.... Při spoustě výborných režijních "vychytávek" a složitosti děje jsem si říkal, že mi případné nepochopení ani nebude vadit. Tady v tomhle případě by mě "forma" byla schopna uspokojit i bez "obsahu".... Na konci to ale celé do sebe zacvakne a vám se při probíhajících titulcích začnou vracet před chvílí viděné scény z jiného pohledu a dochází vám, jak to celé bylo vynikající (tedy některým z nás :) ..... (19.03.2006)

Do veľmi zvláštnej hodnotiacej pozície som sa dostal po dopozeraní nového Forsterovho snímku. Mnohí porovnávajú a dávajú do protikladov jeho obsah a formu. Každopádne, obidva celky sú nápadmi až príliš preplnené a natoľko intenzívne, až ma neraz odradzovali. Napriek tomu som našiel vo filme prvky, ktoré dosiahli v mojom pohľade pocit filmového uspokojenia. Nebude to ani záverom, aj keď aj ten je znova znamenite zavŕšený. Takže aj keď viem, že k dokonalosti tu veľa chýba a film akoby ani nikam nesmeroval, musím ísť aspoň na 75%. A to som ešte odmyslel perfektné herecké výkony, s ktorými som dopredu rátal. 80%. (24.02.2008)