Bathory

║Rozpočet $20miliónov(SK400milionov/ €13,5miliona)║Tržby Celosvetovo $6,964,000║ __Najočakávanejší projekt v histórii samostatného Slovenska robení v koprodukcii viacerých štátov, sa nám takmer s ročným oneskorením dostáva do kín. A tak sa naskytla otázka, či sa to dlhé čakanie oplatilo. Projektu sa upísal najznámejší Slovenský režisér Juraj Jakubisko, práve ten čo prv točil skvosty ako Tisícročná včela či Perinbaba ale dnes ho už poznáme ako dosť nevýrazného režiséra čo za posledných minimálne 10rokov nenatočil, nič čo by sa vyrovnalo jeho niekdajšej filmovej tvorbe. Okrem mnohých problémov okolo projektu Bathory, narastali obavy aj po uvedení prvej ukážky k filmu a tak neostávalo nič iné ako len dúfať, že sa za rozpočet vo výške 400miliónov nechystá len nejaká veľkohubá blamáž. __Film nakoniec po niekoľkých odloženiach premiéry zavítal do kín 10.Júla 2008. Kiná sa začali nedočkavosťou zaplňovať do posledného miesta. Film beží a diváci dostávajú z Jakubiskovho scenáristického pera prekvapujúci príbeh. Celý film je zostavení z jeho pohľadu na vtedajšie udalosti, ktoré sa v tej dobe podľa neho odohrávali. A za tento odvážni krok, mu treba uznať pochvalu, lebo spravil výrazný krok smerom k rozumnejšiemu „pravdivejšiemu“ vykresleniu života o Bathoryčke. Koncepcia filmu je rozdelená do troch etáp, kde sledujeme ako sa postupne situácia vyvíjala pred smrťou jej muža Nadasdyho(Vincent Regan), vtedy sa ešte mohla pokojne starať o dobré vzťahy medzi rodmi panujúcimi v Uhorsku. Horšia etapa života prichádza hneď po smrti jej muža, kde sa všetko rázne mení a začína nátlak zo strany Thurza(Karel Roden), ktorý by okrem nej chcel vlastniť aj jej majetky. Všetka Thurzová česť ide bokom a na získanie bohatstva používa tie najzákernejšie ťahy, počnúc od zákerných klebiet až po brutálne vraždy nevinných obyvateľov, pripisujúc ich na hlavu Bathoryčky(Anna Friel), čím začne medzi ľudom vznikať chýr o krvavej pani. V týchto ťažkých časoch sa jej oporou stala bylinkárka Darvulia (Deana Horváthová), ktorá cez jej liečiteľské metódy udržuje mladosť svojej pani ale pomáha jej aj v určitej rozvážnosti v jej konaniach... __Všetko čo nám ponúka príbeh je strhujúco vykonštruované a rozumne podané, o tom či aj pravdivo nám už nikto nepotvrdí, lebo za dobu 400rokov sa množstvo záchytných bodov mohlo dosť skresliť, až tak že dnes môžu vtedajšie udalosti vyznieť v presný opak. Na škodu je, že občas to pôsobí pre príbeh dosť úsečne, čo sa týka hlavne samostatných príbehových úsekov, ktoré v dejovom prestrihu môžu dosť miasť a tým aj strácať našu pozornosť. Hlavne pokiaľ ide o cestovaní medzi panstvami, kde nemusíme pochopiť zámer cesty sprostredkovanej v príbehu. Aby to fungovalo ako celok, malo sa o niečo menej strihať z filmového materiálu, prípadne niektoré úseky vypustiť úplne aby kompaktnosť mala svoju výpoveď. Je vidieť, že tam Jakubisko chcel dosť na silu natlačiť, čo najviac lokalít z natočeného materiálu v zámere aby snímka nabrala určitú rôznorodosť a pestrosť rôznych objektov. A tým pádom sa o dosť rozšírila aj základňa vtedajších obyvateľov panstiev, čo sa stáva pre diváka nevýhodou lebo každú chvíľu sledujeme inú osobu, čím šanca na jej výstup v dave hercov zaniká a tak si z celej plejády pamätáme len známe tváre hercov a nie postavy, ktoré znázorňovali. Možno v tomto prípade lepšie vyznie zamýšľaní seriál, ktorý by mal vzniknúť z tohto filmu a asi by mal toho povedať omnoho viac. Jedná sa hlavne o tie nedopovedané useknuté scény, ktoré by tam mali byť celé aby to nabralo na kompaktnosti. __Vykonštruovaný dej máme možnosť sledovať z dvoch pohľadov, jeden nám ukazuje život za múrmi hradov, zámkov, takže vidíme čo sa tam skutočne deje, ako sa riešia prichádzajúce problémy. A ten druhý nám poukazuje na to čo si domýšľajú ľudia žijúci pred hradbami vo svojich príbytkoch o svojej pani Bathoryčke. Jedná sa hlavne o zavraždených ľudí pohodených pred oči sedliakov, kde prichádza k domýšľaniu, čo má za príčinu, keď bledá mŕtvola ako vycicaná od krvi, má na krku dve smrteľné diery ako od draculu. Tým pádom sa to hneď zaokrúhľuje na to, že Bathoryčka je z rodu draculu... a je len na nás či uznáme tento pohľad ako reálnejší/triezvejší/, či ako len Jakubiskov výmysel a budeme radšej veriť v príbeh o najväčšej vrahyni všetkých čias. __Herecké obsadenie je na naše pomery maximálne hviezdne, taká rôznorodosť hercov sa len tak nevidí. Dosť ma spočiatku zarážalo obsadenie do podoby mníchov, komikov ako Bolek Polívka a Jiří Mádl, čím narástli aj veľké obavy či nebudú vtipnými hláškami zbytočne kaziť vážny dej. V tomto prípade to nebola až tak zlá stávka na týchto hercov, aj keď si Jakubisko neodpustil trošku od veci vsuvky, kde mnísi vymýšľajú výdobytky techniky ako drevené korčule, fotograf, odpočúvací telefón či padák, zostavených z prostriedkov či súčiastok dostupných v tej dobe. Dá sa pochopiť, že tie scénky majú pôsobiť ako odľahčenie ale nie úplne zapadajúce do tej doby, takže týmto si vytvoril zbytočný rušiví bod. Jednoznačnými oporami vo filme sa stávajú Anna Friel a Karel Roden, obidvaja prečnievajú nad výkonmi ostatných, ich scény majú dostatočnú dramatickosť či vypätosť. Dokonca musím uznať, že jeden kolega s Filmklubu apeloval na úlohu Bathoričky, že by mohla byť Oscarová a musím mu to uznať za pravdu, že jej vnútorná hútnosť smerovala k takým výkonom ale chýbalo tam nejaké to vypilovanie aby to bolo dokonalejšie podané. V každom prípade stávka na herečku Annu Friel bola tým najlepším čo tento film mohol ponúknuť. Smutné je, že osobnosť ako Franco Nero sa objaví asi len v troch scénach, takže ani poriadne nezachytíme koho tam hrá. Bojové súboje sa stávajú najväčšou slabinou filmu, jednoducho vôbec nezapasujú do takéhoto filmu, lebo davové bojové scény vyznejú len ako rozprávková „televízna“ fraška, jednoducho práve tu sa malo strihať a nejako ich obísť aby nekazili dojem. Samozrejme že sa nemôžeme porovnávať s veľkými Americkými produkciami ako Kráľovstvo nebeské, kde pracujú na choreografii súbojov, či aj tvorbe kostýmov, zbraní, špičkový odborníci. V tomto úseku sme len na začiatku a aby sme sa dostali na nejakú tu úroveň museli by sme si zaplatiť skutočných odborníkov pre takéto úseky filmu, čím by sa rozpočet vyšplhal omnoho vyššie. __Dokonca sme sa vo filme dočkali aj počítačových trikov a musím povedať, že našťastie v minimálnom rozsahu a nijako nerušili dej, čo bolo fakt prekvapením, aj keď v podstate išlo len o vkladanie hradov do vzdialeného pozadia, sledovaného zo statického pohľadu. __Z môjho pohľadu sa film oplatilo natočiť, aj keď nie je dokonalý ale treba niekde konečne začať a od určitého bodu v kinematografii sa snažiť napredovať a postupne sa dostať aspoň na úroveň Európskych produkcii. Po príbehovej stránke, by sme na to už mali ale to nie je samozrejme všetko a taktiež netreba hneď niečo čo sa úplne nepodarí odsudzovať, treba si uvedomiť že Slovenská kinematografia sa len pomaly po dlhých rokoch prázdnoty prebúdza. __Návštevnosť za prvý týždeň Slovensko 64 154 divákov (Slovenský rekord k 16. Júlu 2008), Česká republika 131 906 divákov, __Celková návštevnosť: Slovensko 426 000 divákov, Česká republika 692 142 divákov, /videl v kine 2x: 65%/ (20.07.2008) (méně) (více)

V jedné hromadě detailů výborné, v druhé slabé a jako celek dobré. Dlouho jsem se obával, že producentka Deana Jakubisková-Horváthová bude svého muže tlačit do typických diváckých atrakcí historických velkofilmů, které však ve výsledku budou jen těžko velkolepé (znáte to - rozpočet, zkušenosti štábu atd.), zato strukturu filmu by mohly narušovat dokonale. Díky bohu, nestalo. Jakubisko se naštěstí ve velkých davových scénách necítí dobře a buď se jim rovnou vyhýbá, nebo je rychle opouští. Kritici válečných scén mají samozřejmě pravdu - skutečně vypadají značně neautenticky a kvalitou režie na tom nejsou o nic lépe, než bitky z Šíleně smutné princezny; jenomže slouží pouze jako kulisa k dokreslení života Erzsébetina manžela Ference a dohromady tvoří ve dvouhodinovém filmu sotva pět minut. Stejně tak se lze při sledování filmu (zlomyslně) bavit vychytáváním různých, na pozadí ukrytých, chybiček a vysmívat se znuděným pohledům komparzu, uměle vyhlížející jeskyni, dokonale čistým a načančaným kostýmům a podobně (osobně mi více vadily postsynchrony, zvláště v davových scénách mě vždycky praštilo přes uši těch pár uměle znějících výkřiků, jenž měly suplovat halekání zástupu lidí), ale nejde o žádné chyby, které by působily přiliš rušivě a vytrhávaly z děje. Ten je poskládán z mnoha různě kompatibilních střípků; tři kapitoly na něž je vyprávění rozděleno slouží jako ohrádky, aby se dějové složky nerozutekly až přiliš. Berlička, ovšem fungující. Škoda, že rytmus vyprávění neodpovídá onomu konceptu šachové partie (tento motiv je v Bathory často připomínán), neboť Jaklubisko nedokáže spustit oči ze svého vysněného obrazu Erzsébet Bathory, kterou, ostatně jakou celou její dobu, vnímá silně zidealizovaným pohledem. Erzsébet s tváří Anny Friel je sympatická, emancipovaná, inteligentní, pokrová, křehká a silná zároveň a pověst krvelačné zrůdy se kolem ní utváří nejprve nešťastnou shodou okolností (Jakubisko občas až úsměvně vysvětluje "pravou" podstatu těch nejznámnější Erzsébetiných mučících praktitk) a posléze kvůli podlým intrikám Juraje Thurza. Ač není nepravdivost legendy o čachtické paní vůbec vyloučena, težko se věří Jakubiskovu pohledu na příslušnici zdegenerovaného rodu Bathory jako na takto moderně uvědomnělou ženu. Ale nevadí, protože pokud zahodíte (nebo nemáte vypěstovaný) smysl pro dějepisářskou korektnost, lze si Bathroy náramně užít a to zvláště díky její pohlcující vizualitě. Je mi jedno, že ve výpravě se musel štáb často uchylovat k znouzecnostem, protože Ján Ďuřiš a kýčař F.A. Brabec pod vedenením slovenského režiséra tvoří kompozičně vynikající a nadmíru působivé obrazy, u nichž sice absence kamerového filtru zamrzí, ale díkybohu na plátně nevypadá film tak televizně, jako v ukázkách viděných v TV nebo na monitoru počítače. Uchopit a vtáhnout Jakubisko umí , takže i přes moje občasné bědování nad nesoudržností scénáře se ani na minutu nedostavila nuda a nakonec se ukázalo, že přestože není Bathory žádným milníkem a nepřináši pranic nového, je filmem, jenž se v kontextu evropské kinematografie určitě neztratí a který se za sebe nemá nejmenší důvod stydět. ___________P.S. pro Juraje: Není to trochu krátkozraké očistit čachtickou paní tak, že veškerou vinu svalím na chudáka Thurza? Kdo teď očistí jeho pověst? Zdeněk Troška? :-) (12.07.2008) (méně) (více)