42

Podobné športové drámy majú čo do seba. Sú divácky atraktívne, majú silné herecké obsadenie a dobrý príbeh. Tentokrát je príbeh okorenený rasizmom, ktorý bol po druhej vojne zasiaty v amnerickom baseballe a celej spoločnosti. Rozbiť sa to pokúsil majiteľ tímu Dodgers v podaní vynikajúceho Harrisona Forda, ktorý si svoju postavu náramne užil. (29.08.2013)

američania sa fakt hanbia za svoju rasistickú minulosť, súčasnosť a budúcnosť a snažia sa to mnohými filmami ospravedlniť, no všetkého veľa škodí; tento patetický odvar pozliepaný z tých najtrápnejších, najopozeranejších a najvylúhovynejších filmových a žánroých klišé tlačí na pílu od začiatku do konca, je neskutočne neživotný, nekonliktný a pozlátkový, plytký a neskutočne politicky korektný a family friendly užívateľský, že strčí do vrecka aj súčasné hrané disneyovky; starý harrison, baseball a rasizmus - ideálna kombinácia, aby sa to ľuďom, ktorí majú mozog vyžratí hollywoodom, páčilo, no pozor - je to jed; bezduchá vražda všetkého, čo na filme máme radi, zaváraná blbosť z odrezkov a zbytkov všetkého, čo je vo filmovom umení zbytočné, zastaralé, okaté a neúnosne otravné; totálna strata času (02.04.2014)

Čím jsem starší, tím víc mě štve, jak je bělochům házena na hrb veškerá špína světa a oni si ještě za pomoci menší, ovšem hlasité části dobroserů ochotně sypou hlavy popelem. Taky jsem si tou fází prošla, když jsem byla mladá a blbá, nikoliv černobílá realita však časem utloukla mou naivní část a dala vzniknout cynické čůze. Co se snažím sdělit: já k tomuhle filmu přistupovala s tím, že se budu šklebit: "No jó, chudinky černé, všichni jsou tak hodní, inteligentní, skvělí lidičkové a ti zlí, hnusní běloši jim pořád ubližují." Přesně na tuhle notu "42" brnkalo, ale kupodivu jsem sledovala bez šklebení: Jackie Robinson, jeden ze dvou basebalistů, jejichž jména mi za život uvízla v paměti, měl totiž mé plné sympatie a s nimi respekt. Ono to chce mamutí koule, aby byl člověk v něčem první, čelil hlouposti, primitivismu, nesmyslné zášti, nadávkám, výhrůžkám a omezování, kamkoliv se hne. A co je nejdůležitější, musel všechny ústrky snášet mlčky, nenechat se vytočit, nezavdat médiím žádnou záminku k pranýřování. Jedině tak mohl Jackie Robinson prošlapat cestičku pro ostatní černochy: nedopustit skandál, spolknout hrdost a vytřít všem zrak na hřišti. Palec nahoru pro Helgelanda a jeho tým za dobrý film, všechny palce nahoru pro Robinsona, jak důstojně ustál tlak, který by většinu lidí zlomil. (03.05.2019)

Rok čo rok sa na nás privalí športový film o borcoch, ktorý menili svet športu, no nie sa vždy vydarí ako práve 42. Herecké obsadenie na veľmi dobrej úrovni, nové tváre s tými, ktoré veľmi dobre poznáme(Forda som skoro nespoznal). Réžia, scenár a vizuál filmu na mňa pôsobil veľmi príjemne nikto sa nesnažil tlačiť na pílu. Uctihodné spracovanie príbehu legendy menom Jackie Robinson. K dokonalosti celého toho všetkého čo som videl mi chýbala troška väčšia emócia pri ktorej by som si povedal Yes, niečo ako scéna z chodby kde Robinson rozbíja pálku, naozaj ma pri tom mrazilo. Ináč 128 minút prebehlo ako voda, krásne to všetko odsýpa. 80% (28.08.2013)

Tak to už hej! Krásna pocta Jackiemu Robinsonovi, ktorého vstup do najvyššej baseballovej ligy znamenal revolúciu. Inšpirované skutočnými udalosťami, no pochopiteľne pre zvýraznenie celej náročnej situácie asi aj dosť prikrášlené. Ten rasizmus v USA bol fakt neznesiteľný - nielen v bežnom živote, ale aj v športe. Ako náhle sa niekto snažil angažovať v niečom, kde boli "domáci" belosi v prevahe, razom sa zdalo byť všetko beznádejné. Ale tento film ukázal, že jediný spôsob ako preraziť je nenechať sa vyprovokovať - a veruže Jackie dokázal poriadne odolávať a sústrediť sa výhradne na hru. Osobne obdivujem jeho psychiku, lebo toto vydržať a doslova pretrpieť, to chce veľkú dávku sebakontroly a psychickej stability. Veľmi pekná pamiatka na Jackineho počesť. R.I.P. #42 (1919 - 1972) (09.01.2014)