Dekalog

Pozoruhodná filmová "dekalógia" na tému desatora, zaradená do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Ani sa nechce veriť, že toto výborné dramatické dielo bolo nakrútené ako televízny seriál s nízkym rozpočtom. Časti seriálu voľne a veľmi nápadito pracujú s motívmi jednotlivých božích prikázaní, pričom tie asociácie sú často dosť nečakané. Napriek desiatim nezávislým príbehom všetky časti dokopy niečo spája (mimo motívov prikázaní), ale každá má pritom tak trochu odlišný charakter (už len odlišným obrazovým stvárnením, keďže každá má iného kameramana). Jedným takým spojivom je objavovanie sa hlavných hrdinov jednotlivých častí v epizódnych roličkách ďalších častí (jedno univerzum). Zaujímavé je najmä obsadenie Artura Barciša, ktorý sa v každej časti objaví v malej roličke, pričom plní funkciu akéhosi ducha celej série, ktorý všetko pozoruje (dal by sa nazvať svedomím série). Viac potom v komentároch k jednotlivým častiam. (13.06.2023)

[3,5*]     "Życie jest prezent."     Trochu pozvoľnejší rozjazd jednej pozoruhodnej filmovej série. Hĺbavá psychologická dráma s prísadou mysteriózna odohrávajúca sa v atmosférickom prostredí varšavského sídliska, ktorá sa pohráva s motívom rozporu medzi vedou a vierou. Proti sebe stavia racionálny, striktne vedecký pohľad na svet, v ktorom sa dá všetko zmerať, predstavený vysokoškolským pedagógom Krzysztofom (Henryk Baranowski) a spirituálny pohľad na svet, v ktorom je život človeka darom, predstavený jeho sestrou Irenou (Maja Komorowska). Niekde na pomedzí sa potom pohybuje Krzysztofov syn Pawel (slušný detský výkon Wojciecha Klatu), vnímavý chlapec, ktorý je rovnako ako jeho otec zapálený pre počítače (doma sa všetko krúti okolo ich domáceho počítača-"milášika"), ale zároveň je otvorený aj pre duchovný pohľad svojej tety. Ako slabinu vidím to, že film je v nastolení takéhoto konfliktu miestami až príliš doslovný - počítač, ktorý nevie, o čom sníva Pawelova mama (Bože, ten je ale sprostý!), kdežto Pawelova teta to neomylne "vie". Celkovo inak tie očakávania, čo by mal dokázať počítač, pôsobia dosť úsmevne (Krzysztof predpokladá, že onedlho nadobudnú počítače vlastný vkus i vlastnú vôľu, čiže v podstate akési vedomie) a ešte aj dnes, po 34-och rokoch, skôr ako z oblasti sci-fi.     "I am ready." (09.06.2023)

"Szkoda, že pana nie przejechałem."     Druhá časť "dekalógie" má už z môjho pohľadu silnejší náboj ako časť prvá (nie ani tak dejom, ten je jednoduchý, ale skôr spôsobom, akým je nakrútená). Je to dusná psychologická dráma s pochmúrnou náladou, odohrávajúca sa v dôverne známom prostredí panelákového sídliska (plus ešte v interiéroch nemocnice). Stručne povedané v nej ide o prežitie jedného z dvoch ľudí a o riešenie z toho vyplývajúceho morálneho konfliktu. V centre diania je huslistka filharmónie Dorota Geller (výborná Krystyna Janda), nadmieru nesympatická osoba pre jej aroganciu, bezohľadnosť a sklony zabíjať všetko živé. Napriek mojim nesympatiám k nej sa mi ale jej postava veľmi páčila, najmä tým, ako je zahratá. Dorota osloví lekára (Aleksander Bardini), ktorý lieči jej umierajúceho manžela Andrzeja (Olgierd Łukaszewicz) a ktorý býva v tom istom paneláku. Svojimi komplikovanými požiadavkami ho potom postaví do morálnej dilemy - ona sa len proste sebecky pre niečo rozhodne a riešenie akýchsi morálnych konfliktov necháva na druhých. Filmu pridáva na sile výborná kamera Edwarda Kłosińského (najmä pri pôsobivých scénach z nemocnice - umieranie, kvapkanie vody, symbolický boj včely o život) a parádne znepokojivá hudba Zbigniewa Preisnera. (10.06.2023)

[3,5*]     "Trudno być samemu w taką noc."     Psychologická dráma venovaná sväteniu sviatkov (tretie prikázanie). No a atmosféra filmu (inak parádna) je teda vskutku "sviatočná": pochmúrne varšavské sídlisko počas vianočnej noci, totálne ožratý chlapík s vianočným stromčekom nevie trafiť domov, po úplne prázdnych zasnežených uliciach jazdí na malinkej poľskej fiatke mladá žena Ewa, ktorú popadol záchvat osamelosti. Proste žiadna slávnostnosť, či nebodaj veselosť, skôr smútok a bezútešnosť a v prípade osamelých ľudí ešte zvýraznenie pocitu osamelosti. Smutná hudba Zbigniewa Preisnera takúto náladu ešte umocňuje. Podobne ako v predošlej časti nie je hlavná hrdinka Ewa (Maria Pakulnis) veľmi sympatická postava, ale manipulatívna potvora s divnými hadími očami, ktorá nemá problém nasilu vytiahnuť svojho voľakedajšieho milenca Janusza (Daniel Olbrychski) od štedrovečerného stola s jeho rodinou, aby s nim mohla hrať akési jej podivné hry a nemusela sa cítiť tak osamelo. Film má niekoľko silne atmosferických scén (jazdy nočnými ulicami) a tiež pár scén s kategórie bizarných ("vytriezvovací proces" na záchytke, železničiarka na skejte). Mám s ním menši problém subjektívneho charakteru, keďže dvojica hlavných hrdinov mi nie je dvakrát sympatická (škaredý chlap a nesympatická baba s podivným správaním).     "Ewa?" "Ewa." (10.06.2023)

"Za czasy, które już nigdy nie wrócą."     Jedna z najlepších častí "dekalógie", ktorá je silnou komornou drámou o láske otca a dcéry (alebo o niečom viac?). V podstate všetko dianie sa odohráva medzi spomínanou, veľmi sympatickou dvojicou hlavných hrdinov (obaja herci, tak Janusz Gajos, ako i Adrianna Biedrzyńska, navyše výborne hrajú), medzi ktorými je parádne iskrenie, najmä keď sa vzájomne doberajú. Dokonalú idylku však naruší informácia, ktorá znenazdania vypláva z minulosti (či skôr zo záhrobia?) a podrobí ich skvelý vzťah náročnej skúške. Zápletka produkujúca zaujímavú morálnu dilemu je spracovaná veľmi zručne, takže o silné dramatické napätie tu nie je núdza. Výrazne tomu napomáha výborná melancholická hudba Zbigniewa Preisnera a výborná je i obrazová stránka filmu. (11.06.2023)

[4,5*]     "Człowiek jest wolny. Jego wolność ogranicza tylko prawo do wolności innego człowieka."     Spolu s nasledujúcou šiestou časťou absolútny vrchol celej "dekalógie". Dramatická štúdia aktu zabíjania, a to hneď z dvoch rôznych uhlov pohľadu. Na jednej strane štúdia chladnokrvného vraha, ktorý si dopredu naplánuje vraždu náhodne vybratej obete. Na strane druhej štúdia trestného systému, ktorý rovnako chladnokrvne vykoná systematicky naplánovanú popravu zločinca. Vynára sa pritom otázka, či má na niečo takéto štátny systém vôbec právo. Príbeh "dvoch zabijakov" sa odohráva v atmosférickom prostredí varšavskej štvrte (ozvláštnenom množstvom pôsobivých obrazových filtrov) a prináša zaujímavú mozaiku charakterov. Z nich tie najdôležitejšie sú mladý advokát Piotr (Krzysztof Globisz), zatiaľ plný ideálov, vrcholne nepríjemný, škodoradostný taxikár (Jan Tesarz), baviaci sa svojimi zlomyseľnými žartíkmi a v neposlednom rade citovo vyprahnutý asociál Lazar Jacek, priam ukážkovo odpudivý zjav (trefný Mirosław Baka). Scéna totálne nezmyselnej a nesmierne beštiálnej vraždy je znázornená veľmi podrobne a realisticky, čo jej pridáva na pôsobivosti. A rovnako podrobne a neosobne je potom znázornený aj akt popravy, aj s detailnou technickou prípravou popraviska a s vedením na popravu atmosférickými priestormi. Z oboch aktov pre ich sugestívnosť doslova behá mráz po chrbte. Záverom si neodpustím zmienku o výbornej hudbe Zbigniewa Preisnera, ako to robím takmer zakaždým.     "Może papierosa?" "Wolałbym bez filtra." (11.06.2023)

[4,5*]     "Nie rób tego więcej. To niezdrowe w twoim wieku."     Spolu s predchádzajúcou piatou časťou absolútny vrchol celej "dekalógie". Tentokrát ide o psychologickú drámu s romantickou zápletkou, ktorá sa zaoberá takými sexuálnymi úchylkami, ako sú bezbrehá promiskuita a voyeurizmus. Napriek takýmto "nechutnostiam" sa však Kieślowskému podarilo vytvoriť krásne poetické dielo so silným emocionálnym dopadom, čo chce ozaj veľkú dávku kumštu. A nie sú to ani zďaleka jediné špičkové atribúty tohto diela. Navyše sa v ňom darí navodiť výbornú mysterióznu atmosféru - väčšina diania sa odohráva pod rúškom noci, v podmanivo zobrazenom prostredí varšavského panelákového sídliska. Pri tej tajuplnosti a tom motíve špehovania si človek nemôže nevybaviť ďalšie skvelé dielo kinematografie, Rear Window (1954). Výborne je stvárnené i psychologické napätie medzi dvoma hlavnými hrdinami (oboma aj výborne herecky zahranými) - mladým voyeurom Tomekom, prostoduchým pracovníkom pošty (Olaf Lubaszenko) a radodajkou Magdou (alias "Fajna Dupa, Często Daje"), príťažlivou umelkyňou, zhruba o generáciu staršou (Grażyna Szapołowska). Film nepostráda viacero veľmi vypätých scén (konfrontácia na pošte, telefonáty, bitka pod domom, Tomekova "nehoda", atď.). No a záverom, ako už tradične, pochválim výbornú hudbu Zbigniewa Preisnera, ktorá veľmi zručne pracuje s ústredným úderným motívom (najskôr gitara, potom ďalšie nástroje, napokon orchester).     "Już? Dobrze było? To wszystko. Cała miłość." (11.06.2023)

[3,5*]     "Zginęło mi dziecko. (Teraz szuka go cała rodzina.)"     Nie, nemajte obavy. Nejde tu o vzácne nechutný prípad incestnej pedofilnej nekrofílie, ale o citlivú psychologickú štúdiu pokrivených rodinných vzťahov. Po vrchole v podobe piatej a šiestej časti "dekalógie" musel zákonite prísť pád, našťastie sa však jedná iba o mierny prepad, takže vysoká úroveň ostáva stále zachovaná. V centre diania sú tri ženy troch generácií: staršia (mám nutkanie napísať "striga") Ewa (Anna Polony), jej 23-ročná dcéra Majka (Maja Barełkowska), neúspešná študentka a rozkošná 6-ročná vnučka Ania (Katarzyna Piwowarczyk), ktorú Ewa pred všetkými vydáva za svoju dcéru. Vzťah medzi Ewou a dcérou Majkou je vážne narušený, keď ju z nejakého dôvodu neznáša a všetku svoju lásku venuje "dcérke" Anie. Majka jej odpláca rovnakou mincou (čo už má chudera robiť?) a zúfalo bojuje aspoň o lásku svojej dcérky Anii (tá ju považuje za svoju sestru), ktorú jej jej matka upiera. Je to zaujímavá zápletka, pri ktorej sa až rozum zastavuje z toho, ako sa dve blízke ženy (matka s dcérou) dokážu k sebe hnusne správať, ako si dokážu vzájomne ubližovať. Majka sa v jej zúfalom snažení odhodláva k radikálnemu kroku, pričom ju prenasleduje smola v načasovaní (telefonát, vlak). Celým filmom sa tiahne dosť tiesnivá nálada a v tomto ohľade si opäť neodpustím zmienku o výbornej minimalistickej hudbe Zbigniewa Preisnera, "krásne" skľučujúcej. V závere potom film udrie ohromnou emočnou silou.     "Majka była zawsze twoją córeczką. Ania była moją." (12.06.2023)

"Pani Elżbieto!" "Pierdu, pierdu..."     Z môjho pohľadu zrejme najslabšia časť celej "dekalógie". Ide o psychologickú drámu venovanú hlavne etickým otázkam (s odkazom na holokaust). Napriek silnej téme to ale nemá taký silný náboj, ako je v tejto sérii zvyčajné. Dokonca i hudba Zbigniewa Preisnera tentokrát trochu zaostáva a nesedela mi príliš ani kamera, hrajúca sa občas na akúsi dokumentaristiku (roztrasená ručná kamera). Film je v zásade len o dvoch postavách. A pokiaľ postava profesorky etiky (aké príznačné...) Zofia (Maria Kościałkowska) ma ešte celkom zaujala, postave židovky Elzbiety (dosť nevýrazná Teresa Marczewska) s jej podivným správaním som akosi nevedel prísť na chuť. Po celý čas totiž hraje akési čudné hry (nezmyselná  konfrontácia v prednáškovej miestnosti pred všetkými študentmi, nočná hra na schovávačku, atď.), ktoré mi nedávali veľký zmysel. Film ako celok ma síce až tak nechytil, je v ňom ale viacero takých čriepkov, ktoré sa mi páčili:   ○ Nočná návšteva inkriminovaného miesta.   ○ Babka (Zofia) jazdiaca po meste na trabante.   ○ Odkaz na morálnu dilemu druhej časti (kto z dvoch ľudí prežije?).   ○ Tradične silný záver (stretnutie s mužom, ktorý chcel za vojny pomôcť). (12.06.2023)

[3,5*]     "Halo." "Halo." "Jesteś. Boże, jesteś." "Jestem."     Komorná psychologická dráma o láske, nevere a žiarlivosti. Pracuje s klasickým motívom milostného trojuholníka, ktorého vrcholmi sú chirurg varšavskej nemocnice Roman (Piotr Machalica), jeho stále sa meniaca žena Hanka (Ewa Błaszczyk), ktorá má v srdci dosť miesta na lásku k viacerým osobám (mužského pohlavia) a Hankin milenec Mariusz (Jan Jankowski), taký fešný blonďáčik. Veľmi zaujímavá je i postava mladej speváčk Oly (Jolanta Piętek-Górecka), Romanovej pacientky. Roman je taká hodne tragická figúrka - najskôr s neschopnosťou vyrovnať sa so svojou neschopnosťou (plodiť), potom zožierajúci sa zničujúcou žiarlivosťou. Jeho neustály vnútorný boj ho núti páchať jednu sprostosť za druhou (kontajner, bicykel, špehovanie). Osudovú rolu vo filme hraje vyzváňajúci telefón, ktorého zdvihnutie či nezdvihnutie priam rozhoduje o živote a smrti. Veľmi silnými stránkami filmu sú kamera (pôsobivé nočné scény ako scéna v daždi, či hry so svetlom a tieňom vo výťahu) a, ako už tradične, hudba Zbigniewa Preisnera (alias Van den Budenmayera), pracujúca s hlavným motívom celej série. (12.06.2023)

"No Jureczek, zobacz, no. No zobacz, jaki sympatyczny."    Výborné zakončenie "dekalógie" v prekvapivo odlišnom duchu, ako majú ostatné časti. Ako jediná časť je totiž humorne odľahčená a má celkom zaujímavú kriminálnu zápletku. Dalo by sa v podstate povedať, že ide o čiernu krimi komédiu. Zodpovedá tomu i herecké obsadenie, ktoré je v dvoch hlavných rolách veľmi kvalitné. Výrazne iný je i hudobný sprievod, ktorý tvoria proste len bubny, alebo tam potom hraje taká parádne idiotská hudba (myslené v dobrom). Bratia Jerzy (Jerzy Stuhr) a Artur (Zbigniew Zamachowski) sú veľmi podarená dvojica a divák s nimi musí nutne sympatizovať a silne im fandiť v ich náročnom boji s "filatelistickým podsvetím". Najviac sa mi z filmu páčilo zoznamovanie sa s tým "psíčkom", vzácna známka v cene obličky a napínavo nakrútená scéna operácie prelínajúca sa so scénou lúpeže. (13.06.2023)