Noc oživlých mrtvol

Tenkrát to v kinech musel bejt fakt nářez a být vlastníkem osamnělé farmy jistě bych se večer rozhodl přespat raději v hotelu ve městě než jet domů a bát se každýho stínu venku. Tohle je zkrátka začátek té dlouhé řady zombie hororů, které kupodivu dnes už tak nefungují, protože jsme stále otrkanější...Chrchlající mrtvák za dveřmi už dnes není nic tak neobvyklého čeho by se divák leknul, to už jich musí být aspoň celé město nebo celý stát aby se o tom dalo točit... Tehdejší černo-bílé zpracování tomu dalo ještě něco navíc. * * * * (22.01.2012)

Po nedávnom zhliadnutí remaku z roku '90 s prakticky totožným príbehom, som nečakal, že moje nadšenie z Romerovho originálu bude také obrovské. Perfektne plynúci thriller s tajomnou a mrazivou zombie atmosférou, ktorá dala základ tejto odnoži horrorového žánru, dodnes veľmi obľúbenej. Príbeh je neskutočne jednoduchý, ale stále je sa na čo pozerať, dej vlastne nemá slabého, naivného, či nelogického miesta, chladne tragicky ladený a dokonca je aj slušne zahraný. A záver ma trafil ako kladivo po klinci. Zremasterovaná verzia má navyše novú (neviem, či lepšiu, ale dostatočne mrazivú) hudbu a skvelý obraz. 90%. (28.12.2008)

Zatímco s Cravenovým "vizionářstvím" problém nemám, Romerovi jsem pořád na chuť tak úplně nepřišel. Což je nefér, vím. Jenže tenhle film nejde za svůj námět - vše krom něj je strašně nudné. A vzhledem k tomu, jak námět "zlidověl", už Noci oživlých mrtvol nedokážu věnovat pořádnou pozornost... Asi moje chyba... (10.04.2012)

Tak mňa to zase až tak nezobralo. Chápem, že je to v rámci subžánru niečo nové a niečo, čo možno považovať za základný kameň a v tej dobe to bola určite pecka, ale mne to pripadalo hrozne naivné a ošumelé. Bolo tu síce napätie a solídna atmosféra, ale všetko kazila iracionalita a hlúpe chovanie postáv. Napríklad ten černoch. Najprv strelí pár nábojov do hrudníka zombíka a.... a nič sa nestane. Potom trafí do hlavy a zombík je zlikvidovaný. Ale druhý krát opäť strieľa len do tela zombíkov, vôbec ho na základe predošlej skúsenosti ani len nenapadne, že zlikvidovať sa dajú iba strelou do hlavy. Všetko sa samozrejme musí dozvedieť až z telky. A takých príkladov je viac. Čakal som niečo lepšie, v každom prípade je aspoň jeden veľký rest za mnou. 65/100 (20.11.2014)

USA päť cólov pod zemou. Americká zástava hrdo veje nad pustým cintorínom. Prázdnotu naruší pomätený, násilnícky chlap s vykazeným chrupom, napadajúci súrodenecký párik. Odkiaľsi vyliezajú mŕtvi, pretože unifikácia nie je ešte dokonaná. Začína zdanlivo bezdôvodné násilie na tých, čo sa ešte stále pohybujú na Zemi a nezaradili sa do poslušného radu. Krvavé kúsance a prijatie časti tela jeho zjedením zaraďuje všetkých živých do zástupu mechanických bábok (akási zvrátená forma svätého prijímania). Trhané, pomalé pohyby, vyprázdnené pohľady, mechanické naprogramovanie slúžiace jedinému cieľu. Všetky úkony mlčanlivých, zvláštne chrochtajúcich zombíkov mi pripomínali viac než čokoľvek iné práve robotov a zvuky ich hrkotajúcich mechanizmov. Brániaca sa menšina však vďaka zmäteným ženám a mužom neprekonajúcim svoje ego tiež nemá na ružiach ustlaté. No a záver ? Genocídu premeny tela uhryznutím strieda genocída automatických strelných zbraní. Na citlivé skúmanie odchýlok sa nehľadí. Romerova vizuálne podmanivá čiernobiela jazda od prvopočiatkov v sebe obsahovala filozofický podtext. Možno dobovo šmrcnutý vojnou Ameriky z Vietnamom, mne osobne utkvelo najmä vyššie uvedené. Je niečo horšie než smrť? Áno, niekedy je to život. (24.02.2008)