Clarice

No... tak nič. Kurtzman to (asi...?) myslel dobre a rozhodne to malo potenciál, to by ale nesmelo byť uchopené tak príšerne „televízne“ v najhoršom zmysle slova. Pre Clarice trinástka predstavovala ukážkovú smolu: trinástym dielom skončila a druhej série sme sa (zaslúžene a vďakabohu) nedočkali. Je to fakt veľmi, veľmi slabé. Aj k obyčajnému priemeru to má ďaleko. Dej sa odohráva rok po Mlčaní jahniat, takže je zvláštne, že Lecter je okrajovo spomenutý len v troch vetách (na cameo zabudnite). Vraj za to môžu práva, ale radovému divákovi je to asi fuk. Nepovedal by som, že seriál popiera charakter Paula Krendlera tak, ako ho poznáme z románu a filmu Hannibal (kde ho krásne slizko stvárnil presvedčivý Ray Liotta). Predsa nikde nie je napísané, že skôr, než zatúžil (sexuálne) po Clarice, nemohol medzi nimi byť korektný vzťah (utajovaná túžba je sviňa). Paul budí rešpekt, je autoritatívny a drsný a nebojí sa byť zlý, ale vie uznať, kedy spravil chybu a poučí sa z toho. Michael Cudlitz je v úlohe charizmatický a vizuálne zaujímavý (taký ten typ, ktorý obsadíte, keď chcete Hoyta McCallanyho alebo Rona Perlmana, ale nemáte na nich peniaze). Zvyšok kastingu je absolútne nudný priemer, azda s výnimkou Kutnera pardon Kumara pardon Kala Penna (!). Síce nepodáva žiadny strhujúci výkon, no u tohto druhu hercov stačí, ak stoja v zábere a je sranda. Potešil ešte Nick Sandow ako Clarke, ktorý seriálu zaobstaráva odľahčenie, hoc musím jedným dychom dodať, že ak na svete existuje príbehové univerzum, kde by nemal byť prítomný žiadny humor, tak sú to práve skvelé, mrazivé svety Thomasa Harrisa. Zásadný problém nastáva u hlavnej postavy. Rebecca Breeds je ako Clarice jednak nesympatická (radšej by som v danej úlohe videl predstaviteľku jej spolubývajúcej, nech si rasisti a náckovia zákerne sa ukrývajúci medzi nami troška pofrflú a dostanú erekciu) a jednak neodpovedá charakteru z kníh a filmov. Clarice je v nich odvážna, múdra a inteligentná mladá agentka FBI. V Mlčaní jahniat bola jemná a dá sa povedať labilná (hoci statočná). Tam to malo logiku, keďže šlo o študentku akadémie FBI, ktorú šéf hodil do jazera bez toho, aby sa presvedčil, či vie plávať. V seriáli je z nej však stále rovnaká „žaba“, čo nedáva logiku, lebo jednak by taký človek v FBI nemal šancu byť zamestnaný a (i keď samozrejme chápem, že je to divácky atraktívne) hlavne: prečo sa ZAS piplať v tom, čo zažila ako malá na farme? Prečo sa ZNOVA vracať k tragickému úmrtiu otca? Tieto veci predsa boli dôstojne (a veľmi pekne) uzavreté v Mlčaní jahniat, nie? Ďalší problém je, že seriál o Clarice by logicky, z podstaty veci, mal pojednávať o sériových vrahoch. O tých je ale nečasto. Namiesto toho sa naprieč seriálom ťahá jednotná dejová linka, ktorá so sériovými vraždami zas až tak nesúvisí resp. súvisí, ale sústredí sa na úplne iné (povedzme politické) aspekty. To ma znechutilo už po 3. časti. Bolo mi jasné, že lepšie to už nebude, ale z úcty k Harrisovi som to dopozeral. Nemýlil som sa. Posledné diely TROCHU chytia tempo, ale stále je to veľká zúfalosť (a utrpenie) a pravdupovediac nechápem, že niečo tak mdlé mohlo vzniknúť v dobe, kedy tony seriálov vykazujú stokrát vyššiu kvalitu, než predržane kinoveľkofilmy. Alebo to proste bolo všetkým jedno? Neviem... a je mi to jedno. Našťastie má každý diel len cca 43 minút, ale to je asi také plus, ako keď máte chrípku a do toho by ste mali byť vďační za to, že nemáte aj zlomenú ruku. Strata času. (05.08.2022) (méně) (více)