Motýlek

Patrím do skupiny (skromnej skupinky) nenadšencov. McQueena nemusím, tu chvíľami nemôžem, Dustin je parádny ale v konečnom dôsledku čo z toho? Nijako to na mňa nepôsobí, nijako sa ma to netýka, všetci sú mi u prdele. Má to silné momenty, ako celok je to ale dosť lacné, bez náznaku akéhokoľvek presahu. Pritom to pokojne mohla byť drsnejšia, menej metaforizovaná alternatíva k pecke Frajer Luke. Ale čo chceme od adaptácie podobne prvoplánovej predlohy? (11.01.2010)

Mám výhodu v tom, že nemusím porovnávať a konfrontovať film s knižnou predlohou, ktorú som nečítal...Schaffnerovi nesporne "sedeli" veľkolepé projekty (napr. aj geniálny Patton) pri ktorých zúročil svoj rozprávačský talent. Darabont mal určite výhodu v tom, že sa mohol inšpirovať (okrem Portrétu Rity H.) filmami ako Útek z Alcatrazu alebo práve týmto filmom. Veľmi pekne až naturalisticky zobrazený život trestancov, nezdolná túžba po slobode a sila priateľstva. Na tých pár nudnejších a rozvláčnejších pasáži sa dá zabudnúť a prežiť to "bez ujmy", pretože sú bohate vyvážené omnoho väčším množstvom napínavých, zaujímavých, emocionálne silných pasáží (alebo sa stačí iba kochať nádhernou výpravou a prostredím:) O hereckých výkonoch je aj zbytočné hovoriť, skvelé! Motýlik je každopádne parádna kinamatografická nestarnúca klasika, na ktorú sa bude dať pozerať aj o 30 rokov. (09.08.2007)

Franklin J. Schaffner viac ráz počas svojej kariéry zadaptoval bestseller niektorého slávneho spisovateľa a pohyboval sa pritom v rôznych žánrových plochách - napríklad v prípade Pierra Boulleho a jeho Planéty opíc šlo o science-fiction a zároveň alegóriu ľudskej civilizácie, vo filmovej verzii románu Robina Cooka Sfinga o odpočinkový dobrodružný thriller. Z veľkej časti autobiografický Motýlik Henriho Charrièra však už bol priveľkým sústom a potvrdil mi mierne pochybnosti ohľadom Schaffnerovej režijnej metódy. Z dnešného pohľadu konzervatívny prístup fungoval v prípade Planéty opíc, ktorá je okrem niekoľkých momentov prevažne statická, zaberá relatívne krátky časový úsek a stojí mimo hercov na dialógoch a kostýmoch (respektíve maskách). V Schaffnerových odľahčenejších filmoch zasa na seba strhávajú pozornosť rýchlo sa meniace lokality, s tým súvisiace napätie a zmeny nálad. V Motýlikovi sa však ako problematický ukázal aspekt, s ktorým Schaffner až tak často nepracoval, a to je vývoj postavy. McQueenova fyzická premena je len povrchnou zásterkou toho, že sa skutočný charakter Motýlika nijak výrazne nemení a vnútornú prázdnotu zapĺňa len hercova charizma. Desivosť výjavov krutosti dementuje častý humor a vyvoláva tak rozpačité pocity. Záver, ktorý sa snaží dojímať nás nad dvoma starnúcimi mužmi je už len naťahovaný a rozhodne som z neho nemal pocit, že by som si týmto nikdy nechcel prejsť. A to by som zrejme mal mať. Stranou formy by som nemal väčšie negatíva až na už spomínanú konzervatívnosť, prejavujúcu sa i tu - jedinou relatívne zaujímavou je scéna nočného úteku, ktorá sa aspoň trochu snaží pracovať s viacerými plánmi (a ide jej to na výbornú, preto zamrzí, že je jediná). Nízkemu hodnoteniu definitívne napomohol i záverečný predtitulkový komentár. 55% (12.05.2015)

Excelentně zpracované dílo o nezdolné touze člověka přežít s výtečnými hereckými výkony Steva McQueena a Dustina Hoffmana. Papillon režiséra Franklina J. Schaffnera se rovněž může pochlubit brilantně napsaným scénářem a úderným soundtrackem, který s nevýslovným důrazem vytváří z každé scény tryskající paletu emocí, naděje a bolesti. Se všemi těmito atributy je na stopáži čítající 151 minut rozehrán bezchybný filmový koncert bez jediného hluchého místa, který byste si za žádnou cenu neměli nechat ujít. Tohle je totiž definice kinematografie v té nejčistší formě. Výborná práce! „Hey you bastards, I'm still here.“ (26.02.2020)

(1001) Celistvost filmu je hodně narušená tím, že první půlka je hodně jiná než ta druhá. To bude přežitek z knihy, ta je rozsáhlá a vypráví dobrodružství jednoho člověka. Film by měl být podle mě užší, a ono to vypadalo, že je, že to bude vězeňské drama, nicméně po hodině a půl sledování jsem byla vyvedena z omylu. Tenhle násilný skok, kdy jsem si nejdřív zvykala na drsnou bezvýchodnou atmosféru mezi čtyřmi stěnami a najednou prásk, on svádí na pláži indiánku, jsem nakonec překonala za pomoci skvělé práce, kterou odvádí technický tým a hlavně herci. Steve je hrdina, ale Dustinův slaboch (alespoň mě) potěší ještě víc. (20.06.2009)