Přání smrti

Charles Bronson jak ho znám a opět dokonalý. Dlouho jsem s ním žádný film neviděla , ale ten konec přímo vybízí k pokračování. Tyhle role mu přímo sednou, je tím už pověstný....z chlapa, který si žije klidně svůj život s krásnou ženou a najednou se okolnosti promění tak, že je z něj ten pověstný mstitel, který se nemůže spolehnout ani na veřejné činitele, protože spravedlnost někdy zkrátka nefunguje a je bezmocná proti tolika parchantům v jednom městě. Nedokáži absolutně odhadnout, jak by jednal táta, kterému by se to stalo a ti grázlové by zůstávali stále na svobodě. Jó, život je někdy krutý boj. (30.08.2015)

Je to mierne nadpriemerný thriller s Charlesom Bronsonom. Má veľmi dobrý príbeh o architektovi pacifistovi, ktorému náhodná trojica gangstrov prepadne rodinu, čo skončí smrťou ženy a znásilnením dcéry a kedže je polícia bezradná, architekt sa postupne mení na nemilosrdného čističa ulíc. Spracovanie nie je zlé, príbeh je slušne prepracovaný, stále sa po príbehovej stránke niečo deje, ale mne veľká časť filmu až tak moc nesadla, za čo môže hlavne maximálna uveriteľnosť filmu, kde sa hlavná postava vyvíja, z čoho vyplýva úplne obyčajná akcia a veľký priestor pre políciu. A trochu aj sklame, že hlavný hrdina celý čas likviduje len obyčajných zlodejov a trojica z úvodu sa už vo filme neobjaví. A tak stredná tretina filmu a dobrý spravodlivý záver sa mi páčia, ale zvyšok je len čisto priemerný. Akcie tu je na thriller pomerne dosť a dobre sa na ňu pozerá, aj ked´ to samozrejme nie je nič výnimočné. Tvoria ju iba prestrelky, ktoré ako som spomínal sú úplne reálne, takže žiadne boje s mnohonásobnými presilami, ale rýchle vystrieľanie nanajvýš trojice zločincov, ktorí väčšinou ani nestihnú zareagovať. S hereckým obsadením som celkom spokojný, Charles Bronson mi síce sadol hlavne až v osemdesiatych rokoch, ale aj tu je dobrý a celkom dobré postavy policajtov, inak tu až na úvodnú tretinu nemá nikto viac priestoru. Réžia v rámci svojej kategórie funguje dobre a technická stránka si tiež svoju úlohu plní. Uvedomujem si kvality tohto filmu, ale mne viac sadli zábavnejšie pokračovania, ktoré lepšie fungovali po stránkach, ktoré ma v tomto type filmu najviac zaujímajú. A tak je pre mňa tento diel najslabší, ale stále dobrý. Objektívna kvalita filmu- 64%, film sa páči mne na 57%. (10.06.2011)

La Divina commedia: Inferno. Pohrávam sa s myšlienkou pripodobniť Winnerovu klasiku Božskej komédii Dante Alighieriho, pretože to jednak vyhovuje mojim účelom a jednak je to prirovnanie veľmi zábavné (čo nemôžem povedať o filme). Charles Bronson ako Dante alias Paul Kersey (veterán z vojny v Kórei) a Hope Lange ako jeho sladká Beatrice alias Joanna, ktorej smrť (následkami kopnutia do hlavy) ho privádza na cestu krvavej odplaty a diváka prevádza deviatimi kruhmi pekla. Po tragických úvodných titulkoch vo forme dramaturgicky nezvládnutej idylickej obrazovej koláže so záverečným gýčovým odchodom do západu slnka sa začína prehliadka košatého stromu neschopnej réžie a autorských rozhodnutí, ktoré ma neprestávajú udivovať. Tézovitá myšlienková koncepcia námetu je, naproti tomu, že sa nás Winner snaží presviedčať moralizujúcimi dialógmi s extrémnym nadbytkom nepríťažlivej demencie o opaku, využitá len na budovanie lineárnej cesty k diletantsky odbitej akcii, v ktorej Bronson strieľa po všetkom, čo sa pohne a javí jasné známky zločinnosti (tj. drží v rukách nôž, úlisne sa usmieva alebo je černoch). Najprv však musíme pretrpieť spoločne s hrdinom, nasadzujúcim kamenný výraz (ktorý statočne drží po celú stopáž - je jasné, u koho sa Steven Seagal učil) informáciu o manželkinej smrti, cestu na vidiek, kde sa z pacifistického architekta pod vplyvom rekonštrukcie westernovej prestrelky vykľuje vražedný ostrostrelec (čo sprevádza ďalší dementný dialóg, ktorý si navyše odporuje s tým, čo sa hovorí v predchádzajúcich scénach), aby sa napokon po uzavretí dohody s klientom a dokončení prác na stavbe vrátil do New Yorku. Naďalej ide po presne nalinkovanej ceste, lemovanej telami bezhlavo zabíjaných mladíkov, aby sa nudne a obzvlášť nezaujímavo dostal až do finále, ktoré len tak mimochodom presviedča diváka o tom, že môže beztrestne vraždiť a nič sa mu nestane. Zaujímavá antitéza Hitchockovho The Rope a z hľadiska žánrového vývinu i príbehoch budujúcich legendy o tajomných mestských hrdinoch z našich radov istotne objekt hodný preskúmania, z môjho pohľadu dno mainstreamovej produkcie 70. rokov, ktoré len tak niečo nepredčí. A nepomáhajú ani trápne pokusy o humor, obdivuhodne príšerne zakomponová (sama o sebe však vynikajúca) hudba Herbie Hancocka a zvyšok obsadenia, ktorý pôsobí ako náhodný komparz nahnaný na pľac priamo z ulice (trojica výtržníkov vedená mladým Jeffom Goldblumom i bez make-upu desivejším než v Cronenbergovej Muche, ktorých vrcholným aktom anarchie je sprejovanie hákových krížov a občasné znásilňovanie, jasne kraľuje). Nemám síl hľadať pozitíva (ktoré by som zrejme i tak nenašiel). Možno som len už z takýchto filmov vyrástol. 0% (13.12.2014)

Výborný. Bronson se inspiruje divokým západem, bere .32 revolver a zákon do svých rukou ve městě, který "potřebuje víc fízlů než obyčejných lidí, protože tak to tu prostě chodí". Už ve své době značně kontroverzní ("fašistický") film, který řádně exponuje noční můru všech piček, státníků a policejních autorit - právo na vlastní sebeobranu. Ač se od té doby New York (kde jsem právě strávil rok) podařilo vyčistit a dnešní míra zločinu je na minimu od dob války v Koreji, pořád je DEATH WISH stejně aktuální a bylo mi překvapení, že ne žádný ultra-plochý exploitation béčko, nýbrž po všech stránkách dobrý, provokativní, nepřiposraný thriller. Charisma hlavního hrdiny netřeba komentovat, herecky mě bavil i V. Gardenia (dědek hlavoun) a závěr hodně bad ass. (02.03.2018)

Příběh o muži, který se začal mstít poté, co mu tři kriminálníci zabili a znásilnili dceru, je neuvěřitelně drsný a ani se hlavnímu hrdinovi nedivítem co začal konat. Představitel Paula Kerseyho je charismatický a neohrožený Charles Bronson, který do role přesně zapadl a nenapadá mě nikdo, kdo by se tam hodil více. Někde jsem četl, že je to jeho nejslavnější role, ale dle mého je to Harmonika z Tenkrát na Západě a O´Reilly ze Sedmy statečných. Škoda, že se film nedostal do rukou lepšímu režisérovi, protože takový Taxikář Martina Scorsese má hodně podobný námět a kolik pocty se filmu dostalo, hold to chce mít také štěstí na režiséra :(. Každopádně nejen poctivý akčňák, ale i výlet do duše a psychiky člověka, kterému se z minuty na minutu změnil celý život........ (15.08.2008)