Johanka z Arcu

Dostavilo sa sklamanie od tvorcov,kde som očakával asi príliš veľa,lebo Ingrid Bergman,ktorá ma ešte nesklamala,sa tak práve,z časti stalo,rejža Fleming,ktorý vytvoril moje obľúbené The Wizard of Oz,to takisto potvrdzuje... Prečo? Ingrid Bergman sa na túto úlohu Panny Orleánskej jednoducho nehodí:vyšší vek,najznámejšia star z Casablancy,Gaslight,Johanke by svedčala tvár mladšia,menej známejšia,na ktorú by nebol vyvíjaný taký tlak,ale snaží sa,čo jej sily stačia,ale herci tento počin nespasia... Od Victora Fleminga som chcel výpravnejší historický snímok ako by sa na takúto osobnosť patrilo: Pritom má predstavivosť,nemuselo to byť kolosálne ako Gone With The Wind,no toto vyzerá až moc ako divadelná hra bez štipku akéhokoľvek zaujatia diváka,ten sa poväčšinou nudí,stopáž je krutá,dlhá. Ani kamera nie je taká,aká som si myslel,že môže byť.Neodradzujem,ale málokto sa na to podujme. Potenciál bol väčší,lebo sa tu stretli ľudia,ktorí na to mali,takto je potenciál nevyužitý aspoň,čo sa týka režiséra. (02.04.2014)

Príbeh Johanky z Arku, panny orleánskej, ktorá počúvla hlas boží a postavila sa na čelo francúzskej armády bojujúcej proti Angličanom, bol už viac krát sfilmovaný. Mne osobne sa najviac páči verzia režiséra Luca Bessona z roku 1999, kde hlavnú postavu stvárnila Milla Jovovichová. "Johanka z Arcu" od Victora Fleminga je o poznanie staršia. Natočil ju v roku 1948. Titulnú hrdinku dal stvárniť slávnej Ingrid Bergmanovej. Snímok bol ocenený americkou Akadémiou filmových umení a vied dvoma soškami Oscara. Za kameru a kostýmy. Dozaista si ich zaslúžil. Avšak na dnešnú dobu pôsobí dosť zastaralým dojmom. Súčasný divák je navyknutý na naturalistickejšie, historicky a dobovo reálnejšie spracovanie. Flemingovu Johanku dnes dokážu plne ohodnotiť asi len filmoví pamätníci a fajnšmekri. *** (02.03.2014)

Mně se tohle zpracování nijak extra nelíbilo. Když pomineme skutečnost, že Ingrid prostě na 19 let nevypadá, tak je to snímek, který je vlastně až moc náboženský, i když konec je klasicky kritikou fanatismu s tím, že má děsivé následky. Ani ta scéna upálení tu ale pořádně není. Ne, tohle je za mě jen průměr, který je dán hlavně dobrou kamerou a výpravou. (01.08.2017)

Divadelní hru Jana Lotrinská napsal M.Anderson přímo pro Bergmanovou, hrála se v letech 1946- 47 a pojednává o přístupu herečky k ztvárnění postavy, která ji posléze zcela pohltí. Film je klasickým historickým dramatem (tvůrce hry je spoluautorem scénáře), ubíhá svižně (trochu natahovaná je až poslední třetina), je přesvědčivý v bitevních scénách a andělská Ingrid v nablýskané zbroji by na hradby plné nepřátel pravděpodobně nahnala i zapřisáhlého pacifistu. (09.01.2011)

Spracovanie tejto historickej kolísky udalostí je podobné biblickým príbehom či mýtom pútí veľkého Mojžíša. Od Fleminga by som očakával hlbšiu charakterizáciu Johankinho prerodu k fanatickej vlastenke, priestor a čas na to bol optimálny. Technický potenciál využitý (obrysy, štúdiové zábery, ozvučenie atď.), nie je však vyvážený hybridným scenárom. Dreyerova nemá verzia (1928) je podstatne strhujúcejšia, steny plné démonov i diablove oči v pozadí majú expresionistický kumšt nevídaného rozmeru... nehorázne umelecký počin, Joan of Arc je skôr takou pestovanou akadémiou, ktorá (nepísanou formou) tvorila typológiu schématickosti filmového hrdinu historických eposov starého Hollywoodu. Z času na čas som mal pocit, že sledujem nejakú nemotornú inscenáciu Williama Shakespeara, tak mi pripadali mnohé dialógy, ktorým chýbalo civilnejšie rozčlenenie. Jedným dychom dodávam, že spôsob ako sa od toho odprostiť je mimoriadne náročný a málokto to dokáže. Takže bodujú "len" kostyméri, výprava, doprovodný skladateľ a na kameramanskej stoličke (tradične) citlivé oko Winstona C. Hocha. No a čo sa týka hlavnej predstaviteľky, je to síce stále Bergmanová, ale len sťažka jej toto uveríte. V Notorious sedí dokonale, povedal by som, že najvierohodnejšie. (25.04.2015)