Johanka z Arcu

Príbeh Johanky z Arku, panny orleánskej, ktorá počúvla hlas boží a postavila sa na čelo francúzskej armády bojujúcej proti Angličanom, bol už viac krát sfilmovaný. Mne osobne sa najviac páči verzia režiséra Luca Bessona z roku 1999, kde hlavnú postavu stvárnila Milla Jovovichová. "Johanka z Arcu" od Victora Fleminga je o poznanie staršia. Natočil ju v roku 1948. Titulnú hrdinku dal stvárniť slávnej Ingrid Bergmanovej. Snímok bol ocenený americkou Akadémiou filmových umení a vied dvoma soškami Oscara. Za kameru a kostýmy. Dozaista si ich zaslúžil. Avšak na dnešnú dobu pôsobí dosť zastaralým dojmom. Súčasný divák je navyknutý na naturalistickejšie, historicky a dobovo reálnejšie spracovanie. Flemingovu Johanku dnes dokážu plne ohodnotiť asi len filmoví pamätníci a fajnšmekri. *** (02.03.2014)

Na Ingrid Bergman je pekný pohľad aj v chlapčenskom účese a obleku a staré maľované pozadia majú krásne béčkové čaro dávno zašlých kinematografických dôb. Hollywood kedysi rád natáčal takéto dlhé historické eposy s jednou bitkou a množstvom dialógov. Johanka právom nepatrí medzi tie najúspešnejšie spektákle, i keď na plagáte tvrdí, že je tým najväčším. Ústredná bitka pôsobí dnes smiešne a ani v boji s dobovou konkurenciou jej nevýrazné výkriky na hradbách nevyhrávajú. Prvá polovica filmu je bohužiaľ dosť naivne a pomerne nudne natočená, na ten pravý rozbeh si musíme počkať až do plného rozprúdenia intríg a pri slávnom súde sme už absolútne v deji zainteresovaní. Tam to vrie, ale pre mňa je stále táto dejinná udalosť iba konfrontáciou skorumpovanej psychopatickej cirkvi a odvážnej puberťáčky, ktorá to nemala v hlave úplne v poriadku. To nedokáže zakryť ani Fleming, ani Dreyer, ani Besson. Dnes je jej posolstvo politicky nekorektné, tvrdiť, že za slobodu treba bojovať a nie uzatvárať mier, by dnešnou cenzúrou asi neprešlo. Ale po druhej svetovej vojne to bolo v poriadku. (27.02.2014)

Najromantickejšia verzia Jany z Arku, ktorú sme mali možnosť zatiaľ vidieť. Ingrid Bergman bola iste skvelá herečka a na romantickú úlohu ako stvorená, ale vo veku 32 rokov hrať 17 ročné dievča, to nebol celkom najlepší výber. Najlepšia verzia Jany preto ostáva TV film z roku 1999 v hlavnej úlohe s Leelee Sobieski, ktorý sa na nič nehral, bol kruto stredoveký. Táto verzia s Ingrid sa zameriava na osobnosť a charizmu Jany, jej čaro a tomu zodpovedá aj scenár. Historické pozadie tu nie je celkom vysvetlené a sú tu značné medzery. (28.06.2016)

Divadelní hru Jana Lotrinská napsal M.Anderson přímo pro Bergmanovou, hrála se v letech 1946- 47 a pojednává o přístupu herečky k ztvárnění postavy, která ji posléze zcela pohltí. Film je klasickým historickým dramatem (tvůrce hry je spoluautorem scénáře), ubíhá svižně (trochu natahovaná je až poslední třetina), je přesvědčivý v bitevních scénách a andělská Ingrid v nablýskané zbroji by na hradby plné nepřátel pravděpodobně nahnala i zapřisáhlého pacifistu. (09.01.2011)

Dostavilo sa sklamanie od tvorcov,kde som očakával asi príliš veľa,lebo Ingrid Bergman,ktorá ma ešte nesklamala,sa tak práve,z časti stalo,rejža Fleming,ktorý vytvoril moje obľúbené The Wizard of Oz,to takisto potvrdzuje... Prečo? Ingrid Bergman sa na túto úlohu Panny Orleánskej jednoducho nehodí:vyšší vek,najznámejšia star z Casablancy,Gaslight,Johanke by svedčala tvár mladšia,menej známejšia,na ktorú by nebol vyvíjaný taký tlak,ale snaží sa,čo jej sily stačia,ale herci tento počin nespasia... Od Victora Fleminga som chcel výpravnejší historický snímok ako by sa na takúto osobnosť patrilo: Pritom má predstavivosť,nemuselo to byť kolosálne ako Gone With The Wind,no toto vyzerá až moc ako divadelná hra bez štipku akéhokoľvek zaujatia diváka,ten sa poväčšinou nudí,stopáž je krutá,dlhá. Ani kamera nie je taká,aká som si myslel,že môže byť.Neodradzujem,ale málokto sa na to podujme. Potenciál bol väčší,lebo sa tu stretli ľudia,ktorí na to mali,takto je potenciál nevyužitý aspoň,čo sa týka režiséra. (02.04.2014)