Addamsova rodina 2

„Má oči môjho otca.“ – „Gomez, vyber mu ich z ručičiek.“ Vizuálne strhujúca šou (nominácia na Oscara za najlepšiu výpravu) opakujúca všetko dobré (herci, štýl humoru), ale zároveň obsahujúca minimálne dve výrazné, nosné dejové línie, z nich každá by si vyslúžila vlastný celovečerák, ale tu sú namixované do jedného príbehu a plynulo sa striedajú, vďaka čomu (beztak krátka) snímka pôsobí fakt svižne (novorodenec, čierna vdova). I vinou toho sú však hlavní dospeláci odsunutí na vedľajšiu koľaj a prím preberajú deti a strýko Fester. Z nezabudnuteľných scén, obdarovaných diabolským tempom, spomeňme mučenie Christiny Ricci, ktorú na letnom tábore zatvoria do chatky s disneyovkami, svine. Ona sa im ale následne kruto pomstí brutálnym divadelným predstavením, čo je trademark série (viď. podobne úchylné predstavenie v jednotke). No, ono to vlastne séria nikdy nebola, pretože hoci sa i z dvojky (zaslúžene) stal hit, trojka nevznikla, keďže Raul Julia o rok neskôr zomrel (viď. pamätná Sonnenfeldova odpoveď na otázku, prečo nenatočí trojku: "Pretože Christia Ricci už je príliš veľká a Raul Julia príliš mŕtvy."). Scenár je neskutočným spôsobom závadný, dnes (komentár aktualizujem v r. 2022) sa skutočne ťažko verí, že boli doby, kedy bolo možné natočiť čosi takéto šialené a vydávať to za rodinný film (gilotína, deti fajčiace cigary, likvidácia ohrozených živočíšnych druhov, Addamsovci viac či menej priamo v priebehu snímky brutálne zavraždia minimálne dve osoby a upečená striptérka, preboha fakt tam dali upečenú striptérku???). Znova neskutočné hlášky („Je to tradícia, ak sa jedno dieťa narodí, druhé musí zomrieť.“) a dialógy („Keď som ťa videla prvý raz, myslela som si, že si z Európy?“ – „Ozaj? Ale veď sa sprchujem.“; „Je to chlapec?“ – „Je to Addams.“). Kino Považan NMnV 1994  (26.12.2004)

Vzpomínky na seriál a první film už docela zavál čas, takže při rodinném opáčku dvojky před pár dny se nesrovnávalo, ale nadšeně řehtalo a lapalo po dechu nad tím, jak je tahle oslava jinakosti šmrncovní, dekadentní, nekorektní, nevázaná, chytrá a tak vůbec. Nejvášnivější tango, nejděsivější dívčí úsměv, nejzákeřnější táboroví vedoucí, nejvypečenější rekonstrukce prvního Dne díkůvzdání a ještě mnoho dalších nej. (01.12.2015)

V mojich očiach ešte vtipnejšie ako jednička, kde to trochu ešte drhlo. Adamsovci sú oslavou nekonformnosti a odsúdzením spoločenských noriem a tak to bolo asi aj v seriály, ktorý si už nepamatám a tak je to aj v Sonnenfeldových výborných adaptáciách. Niektoré suché hlášky majú ťažký kultový potenciál a scéna rebélie na tábore je absolútne úchvatná. Občas to trochu stráca dych, ale vzápatí príde zase od tvorcov ďalší gól. (09.11.2013)

Druhý díl, stejně geniální jak první díl, jen s tím problémem, že je navždy druhý a to mu nikdo neodpárá. Každopádně zábava je to opět parádní a hlavně herci jsou VŠICHNI naprosto výborní. Autoři si a Addamsovic rodinou nádherně pohráli. Černý humor nikdy nebyl zdařilejší a originálnější jako tady. Rád na léta, kdy jsem byl menší a tyto filmy sledoval furt, vzpomínám. Ještě to štěstí, že se k těm létům kdykoliv mohu vrátit. (10.02.2008)

Pokračovanie už stojí v hlbokom tieni predchodcu. Zápletka s vražednou pestúnkou čo si spraví zálusk na Festera predznamenáva ďalšiu pohodovú jazdu. Lenže tá sa rozbieha pomaly a s vedľajšou líniou z letného tábora zbrzdí tempo úplne. Ku koncu sa navyše dostaví záverečný hrebíček do rakvy v podobne romantického vzplanutia so všetkými škaredými vecami čo na filme nemáme radi. Skrátka rozprávková zaľúbenosť mládeže bez nadsázky, presný opak štýlovosti Gomeza a Morticie. Popravde, že s niečím tak lacným vyrukujú práve Addamsovci som nečakal. Ešteže tento diel zachraňuje zopár dobrých hlodov. (02.11.2015)