Vrah Rosemary

Podstatou slušného slasheru jsou dobře provedené a nejlépe i rozmanité vraždy a Prowler je v tomto ohledu naprosto dokonalý. Vidle a dlouhý nůž coby vražedné nástroje slibují pro krvelačného diváka spoustu zábavy a té se mu i dostane. Základ je naplněn beze zbytku. Herecké obsazení mi ale vůbec nesedlo. Hlavními kladnými hrdiny jsou na první pohled slabošský zástupce šerifa a jeho přítelkyně se sex-apealem věčné panny, celou dobu jsem si přál jejich bolestivou smrt, která ne a ne přijít. Tato dvojice se navíc velmi záhy dostane do centra veškerého dění a máte je před očima téměř celou stopáž. Ostatní postavy jakoby ani nebyly, nepočítám-li jejich krátké krvavé výstupy se zakukleným "vidlákem". Mezidobí mezi jednotlivými mordy jsou někdy opravdu dlouhá a herecké kreace onoho dobytčího dua byly doslova utrpením, a to se opravdu nepočítám mezi náročné diváky. Abych to ale nějak shrnul, patřím mezi fanoušky sekerového žánru a Prowler mne nezklamal a nebýt v hlavní roli skot, mohl bych mluvit i o nadšení. (07.12.2014)

Mladý, znudený párik sa rozhodne opustiť maturitný ples a ísť sa trochu pomaznať vonku, neďaleko koľaje. Nemajú však ani poňatia, aké zlo na nich vonku číha a ešte v tú noc sú zavraždení. Dnes je to niekoľko rokov po udalosti a aj dnes si maturanti užívajú večierka. Všetko prebieha bez problémov, dokedy v dave niekto neohlási, že sa niekto vlámal dnu. Nik tomu nevenuje pozornosť, do doby, keď smrť nezasiahne jedného z nich. A party sa môže začať! Celkový dojem: The Prowler. Ďalší slušný prírastok k hororovým klasikám osemdesiatych rokov, ktorý by ste si určite nemali nechať újsť. Už úvodná scéna sa môže pýšniť svojou atmosférou a nápaditosťou, ktorá si divákovu pozornosť vtiahne do seba hneď. Vzápätí sa dostávame do bodu, kedy sa stretávame s ústrednými postavami (šerif, mladý policajný zástupca a jeho priateľka), medzi ktorými si budujeme sympatie a spolu s nimi hádame (ako to v typickom slasheri zvykne byť), kto alebo čo vlastne vraždí. Čo môže byť pozitívnou stránkou, keďže na to máme dostatok času a vopred dokážeme uhádnuť, ktorá postava sa ako zachová a či si vôbec všimneme, že je dávno mŕtva. A hoci je námet neoriginálny a otrepaný, v prípade The Prowler to vôbec nevadí, pretože dostaneme nie len skvelú osemdesiatkovu atmosféru, či vec ktorá vo väčšine slasherov chýba - hra s divákom, skladačky a hľadanie identity vraha skôr než nám je známa, ale najmä naozaj skvelé vraždy vyšperkované nápaditosťou pričom každá ďalšia je o stupeň brutálnejšia (gore sa nešetrí, ale pre nenáročných divákov je aj dosť obmedzené, takže sa slabšie povahy nemusia ničoho báť). Na druhú stranu ma od filmu odradzovali zbytočne naťahované scény, v ktorých sa neodohrávalo nič dôležité pre hlavnú dejovú linku a tak sa film stane nezáživným, nezaujímavým ba i divným, takže kratšia minutáž by filmu vôbec neuškodila a to aj napriek jej, už teraz dosť krátkej dĺžke - na to nie je nikto zvedavý! Za pozornosť nestoja ani herci, ktorí boli nezáživní - boli nudní, nesympatickí a ani trochu nie presvedčiví či uveriteľní. Dokonca ani strih nestál za veľa a aj ten ma od filmu odradzoval - postava beží ďaleko od vraha, no každou sekundou nás čaká strih, postava je vždy na inom mieste a jednoducho je to pre mňa chaos (mne také veci vo filmoch odpodzujú, no iní si ich zas nevšímajú). Zas taký otras to však nie je a vystáť sa to ešte dá. Celkovo však film nie je vôbec zlý. Páčil sa mi a aj napriek svojim nedokonalostiam si u mňa zaslúžil tie 3 hviezdy na čsfd a mal som chuť ísť aj vyššie. No miestami bol nezáživný a nudný, čo ma trochu odradzuje. Každému fajnšmekerovi však odporúčam, u mňa spokojnosť. Moje hodnotenie: 55% (15.01.2018)

,,ŠTUDENTI SA FLÁKAJÚ PO CINTORÍNE. A JA VIEM, ČO TAM ROBIA." ,,ČO TAM ROBIA?" ,,NEVIEM, BOLA TMA..." __ Už si ani nespomínam na motiváciu, ktorá ma pred dvomi rokmi na Valentína primäla si tento film stiahnuť. Takmer na deň presne (15. 2.) som mal chuť na hororové béčko z 80. rokov, a keďže už som vôbec nemal povedomie o obsahu, bola u mňa Rosemary vítaná. Čiže ide o typickú vyvraždovačku pre mladé publikum zasadené do otrepaného večera maturitného večierku, počas ktorého sa prebudí ,,tieň minulosti". Veľa užívateľov sa v komentároch odvoláva na ,,Piatok trinásteho" od rovnakého režiséra, avšak ja osobne som si všimol hneď tri citácie na ,,Psycho" (vražda v sprche, nebezpečenstvo na schodisku - a.k.a Arbogast- , objavenie kostlivca) Zľahka sem možno zaradiť aj prezlečenie vraha, hoci dôvod prečo vraždí práve vidlami ostáva nezodpovedaný. Žiada sa však povedať, že každý tretí komentár vyzdvihujúci umenie Toma Saviniho je na mieste a ja sám som si scénu s prepichnutím hlavy pozrel opakovane. Sčítané a podčiarknuté je ,,Vrah Rosemary" solídnym, hoci tuctovým produktom žánru s množstvom klišé a nevyužitých odbočiek (starý chlípny vozíčkar), ktorý dnes zaujme iba po technickej stránke. A pripájam sa ku konštatovaniu užívateľa ,,Corpsegrindera", že zástupcu šerifa Christophera Goutmana jednoducho nemožno neprirovnať ku jeho menovcovi Walkenovi. (675. hodnotenie, 83. komentár k filmu) (17.02.2021)

Myslím že z americké kinematografie jeden z nejlepších slasherů vůbec. Klasická vyvražďovačka, která však nechává diváka hledět na to, jak to opravdu vypadá, když někdo někoho probodne vidlemi, bajonetem nebo střelí kulovnicí. A k tomu docela silná porce napětí a alespoň trošku zajímavý scénář motivu vražedného řádění maniaka. Divák je napnut právě z důvodu, že od začátku ví, že další vražda bude určitě stejné maso, jako ta před tím, ale mezi jednotlivými úděsnými scénami si Zito diváka někdy až pekelně dlouho vychutnává ... Škoda, že americká produkce horrorů velmi brzy po vzniku tohoto filmu upadla do nekonečně dlouhé vlny nudných, předvídatelných a zejména "žádné-gore-neukazujících" módních slasherů jako byl pátek, haloween, vřískoty a spousta dalších. Tohle je ještě stále stará dobrá škola, která si s cenzurou a přístupností filmu rozhodně nedělala velkou hlavu a to se filmu musí nechat. Jinak herecké výkony klasicky otřesné, atmosféra dosti hustá. Gore efekty ... opravdu povedené!! Tohle dělal opravdu machr... Tom Savini... (03.01.2008)

Mnohým ľuďom sa slasher horory (ktorých vynikajúcim príkladom je Vrah Rosemary) zdajú úchylné. Človek je v podstate odnepamäti tvor agresívny (viď staré obrazy sadistických mučení svätých, pred ktorými sa má kresťan ešte modliť). Skúste si vyhľadať obrazy martýria sv. Erazma, ktoré namaľovali Dieric Bouts (15.stor.) a Nicolas Poussin (17.stor.) a potom skúste povedať, že západná civilizácia nie je úchylná. Keď som túto fiktívnu a teda akceptovateľnú hororovú fantáziu videl prvýkrát, cítil som sa ako po poriadnej opici a k filmu som sa vrátil až po desaťročí. Režisér Joseph Zito nie je žiadnym majstrom v budovaní atmosféry, avšak jeho neuveriteľná hardcore verzia slasheru je žánrom, ktorý akúkoľvek atmosféru presahuje. Ak vo Fulciho filme obeť s prebodnutou hlavou umiera okamžite, Zito jej dáva ešte desať sekúnd. Ak Steve Miner necháva Michaela Myersa podrezať obeť jediným rozmachom, Zito štylizuje vraždu tak, ako keby šlo o krájanie chleba. Za tak intenzívne zážitky sa menej než päť hviezdičiek nedáva. Nemyslím, že je vhodné dívať sa na tento film dookola celý týždeň, rozhodne som však presvedčený, že toto dielo reflektuje objektívnu realitu sveta i subjektívnu realitu človeka omnoho zdarnejšie než väčšina iných filmov. Záverečné scény ponorené do znejasňujúceho oparu majú snový charakter, v ktorom sladké snenie ústi do nočnej mory a anticipuje "Elm Street". (14.01.2005)