Černé Vánoce

První Černé Vánoce už poněkud zastaraly a po letech mi přišly jako veskrze průměrný slasher, který ani moc hororový není. Na začátku je vraždící pytlík, no, budiž, ale než dojde na hák, uplyne fůra času. Většina vražd je mimo kameru, ať už ubodání, které je alespoň efektně nasnímané, nebo podříznutí. Závěrečné vraždy si divák z větší části jen domýšlí. Dobře, pokud by atmosféra byla mrazivější, nevadilo by mně to. Naopak dost mi vadila Jess, páč se ukázala jako klasická blbka. Nejen že vraha nedokázala udržet na drátě, ale ani neposlechla instrukce policie, jelikož si myslela, bůhví jak není chytrá. Za to by bývala zasloužila vyvrhnout. Původní hodnocení ponechám, ale ty tři hvězdy jsou hodně slabé... (23.12.2022)

Tichá noc, svätá noc, všetko spí..........natrvalo a to pod tvrdou rukou hlavného sviatočného uspávača, ktorý sa zhostil toho roku úlohy patróna Vianoc. Jeho dobrota – sladké verše a emotívne príhovory po dráte telefónnej linky, kryštálový jednorožec a prítulnosť z neho robia šialeného škriatka zavŕtaného vo veľkom dome ako roztoč. Ale teraz už úplne vážne. Výhodou Black Christmas je oproti žánrovým kolegom inteligentný prístup v budovaní atmosféry, herci na úrovni (na čele s Johnom Saxonom a sladkou žienkou Margot Kidder). Hneď od začiatku je vidno, že režisér drží film pevne v rukách a nič neodflákne. Ale zas plný počet to nie je. Takže horor s pár počtom mŕtvych a bez nechutností, zato však atmosferický, milý a miestami zábavný (dialógovo a to zámerne). (24.07.2008)

Attacks from attic, time to Christmas panic! V čase, kdy Carpenterovi ještě teklo pivo po bradě, tady máme pionýra slasher žánru (byť olíznutého jazykem kriminálního thrilleru). Definuje se klišé, oplzlý funil s rybím okem vraždí mimo záběr kamer a tvůrci využívají při budování napětí osvědčený postup, kdy divák má v informacích navrch před postavami. Většinou navátá Lois Laneová se snaží o humorný element, Olivia Hussey zase vzruší všechny kadeřníky světa. Ambivalentně přijímaný konec naznačuje, že až se Santa bude spouštět dolů komínem, nebude v bezpečí. Hlavně ať nezvedá telefon a neposlouchá ty prasárny. Pak by zapomněl i rozdávat dárky.. (22.02.2023)

Black Christmas sa tak úplne ešte do slasheru nezaraďujú, ale niektoré charakteristické prvky pre nastupujúci subžáner už obsahujú. Sviatočné obdobie navyše spomenuté aj v názve, telefonáty priamo z domu, mladé ženské obete, spôsob snímania vrážd z POV a podobne. Niečo z toho bolo už samozrejme aj v gialle. Ide ale aj o regulárnu detektívku, ak by bolo finále akčnejšie a vrah by dostal pár cez hubu, v podstate by mohlo ísť aj o ďalší diel Dirty Harryho. Máme tu zaujímavé feministické témy, ako právo na potrat, kariéra verzus rodina, ale aj ženský alkoholizmus. Výborný a inovatívny film ale predsa už len dnes zhadzuje zopár výrazných logických dier, ako mŕtvoly, ktoré nesmrdia, mŕtvola v okne, ktorú nikto nevidí a nakoniec aj to, že dom polícia vôbec nemala v úmysle prehľadať. (01.05.2021)

Tie roky sedemdesiate... Neustále mám potrebu sa k nim vracať. Neustále mám potrebu hľadať a bádať v tejto kinematografickej dekáde. Predovšetkým v jej žánrovej oblasti. Pre ten nervózny pocit vyvierajúci z neustálej minimalistickej ponurosti, ktorá súčasné horory z veľkej diaľky obchádza. Čierne Vianoce mi toto tvrdenie určite nevyvrátili, ba práve naopak, utvrdili ma v ňom dosť razantným spôsobom. V tomto, údajne prvom slasheri, natočenom štyri roky pred Carpenterovým Halloweenom (ktorého všadeprítomnú podprahovú stiesnenosť pri všetkej úcte nedosahuje) je neustále prítomná snaha o inovatívne postupy, či už štylistické alebo naratívne. Sedemdesiatkovo oldschoolová, atmosférická a mrazivá záležitosť, vyniká aj vďaka takmer permanentnému udržiavaniu jednoty miesta a času, premysleným aplikovaním krížového strihu a racionálnemu jednaniu hlavnej hrdinky v podaní prekrásnej Olivii Hussey. Avšak skôr ako o slasher ide z môjho pohľadu o hru s divákovými očakávaniami a rafinovane strategickú prácu so zámerne zavádzajúcimi náznakmi. Približne v polovici filmu je nám jednoznačne predložená jedna verzia, podľa ktorej vrahom môže byť ten, o kom si to až do konca všetci myslíme. Avšak túto zdanlivo jednoznačnú interpretáciu postupne nahlodávajú pochybnosti. V závere je totiž naznačená hypotéza, že tou osobou nemusí byť vôbec ON, čiže TEN, o kom nás rozprávanie už dobrú polovicu filmu úmyselne presviedča. Môže ísť o postavu úplne odlišnú a neznámu, ktorú poznáme iba skrz hľadisko ústrednej hrdinky, čiže ju len počujeme cez telefónnu linku a až do konca o ňom vieme to, čo aj ona, teda absolútne nič, môže ísť o niekoho, s kým subjektívnou kamerou ihneď v úvode vojdeme do podkrovia internátu a celý čas tam s ním prečkáme. V tomto prípade ide o rozprávanie s otvoreným koncom a zabíjanie s krásne nemotivovaným pozadím, v ktorom sa režisérovi naviac podarilo podať obžalobu bezradnosti policajných zložiek pri pátraní. Som za obe možnosti interpretovania, avšak vzhľadom na to, o ako obrodný film v rámci svojho žánru ide, sa viac prikláňam k druhej alternatíve výkladu so zdanlivým happy endom a neuzatvoreným rozprávaním s neodhalenou totožnosťou psychopata (zvonenie telefónu v záverečnej titulkovej sekvencii tejto možnosti vyloženia príbehu len „nadržiava“). Z Boba Clarka sa mohla vyvinúť silná režisérska osobnosť s identifikovateľným rukopisom, nebyť jeho presedlania k filmom čisto rodinného zamerania. Vianočný príbeh, ktorý spustil túto vlnu, je ešte výborným navrátením sa ku klasickému Hollywoodu, no svojimi poslednými príšernosťami natočenými pre televíziu, dobrovoľne rezignoval. 80% (19.03.2012)