Stranger Things

Prvá séria: 9/10 Ako by to vyzeralo, keby Stephen King písal scenár Freaks and Geeks? Postavy a základný set-up seriálu bol za posledných 35 rokov videný nespočetne krát a nijako zásadne ho neinovuje - a práve o to ide! Stranger Things je precízne vybudovaná nostalgická bomba, ktorá pracuje s tým, že dáva divákom to, čo chcú - "klišé" je v Stranger Things jeden s najdôležitejších elementov (božská carpenterovská hudba a názov seriálu vo fonte 80s paperbackov Stephena Kinga). Bohužiaľ v poslednej tretine seriál stráca dych, väčšina otázok je zodpovedaná a záver poslednej časti ma vyslovene sklamal. Aj keď určite je v nastavenej mytológii čo rozprávať ďalej, otvorený záver a cliffhanger pre ďalšiu sezónu pôsobí ako päsť na oko (alebo akoby bol dotočený na poslednú chvíľu). Na dokonalosť Super 8 to nemá, ale aj tak je to ultimatívna nostalgická pecka a spomienka na detstvo pri filmoch z osemdesiatych rokov. Druhá séria: 6/10 Nová séria nepridáva nič zásadné k mytológii, je to len naťahovanie línií z minulej série. Chémia medzi postavami je minimálna. Gang chlapcov je po väčšinu času rozbitý, nemajú spoločné scény, Mike a Will úplne splývajú do jednej postavy a aj keď prišli s pár skvelými novými postavami (Max, Bob a Erica), majú veľmi obmedzený priestor. Čo je najhoršie, postavy sa miestami chovajú ako dementi a úplne v konflikte s ich charakterom v jednotke - celý príbeh napríklad stojí na nelogickom konaní Dustina. A to je len jeden príklad. Miesto toho je tu pomerne nezaujímavý príbeh, ktorý je vlastne rozťahaný záver prvej série, zbesilá akcia a over the top efekt pokračovaní, kde miesto jedného demagorga bojujeme so stádom. Naplno sa tiež ukazuje aj problém, že novú sériu nakrúcalo viac ľudí. Kým prvá séria bola scenáristicky vybrúsená a mala silný autorský dohľad, dvojka je dosť krkolomne vyrozprávaná, musí si pomáhať mnohými flashbackmi a nezvláda súbežne rozprávať viac línií príbehu, že sa dokonca na jednu celú epizódu príbeh odkloní mimo hlavnú os a napriek tomu to nikam potom nevedie. Prvá séria bola skvelá svojou ponurou mysterióznou atmosférou jesenného malomesta, nostalgiou za detstvom, skvelo napísanými postavami a tajomstvom, ktoré buble pod povrchom a pomaly ho objavujeme. V druhej sérii nič také nie je, je tu pár fajn scén, hlavne v úvode a potom dobrý epilóg. Tých posledných dvadsať minút malo byť posledných dvadsať minút prvej série a bolo by to tak skvelé. Zvyšok je vata. Tretia séria: 6/10 Nejde mi do hlavy, ako je to možné, že bratia Dufferovci dokážu napísať také úžasné postavy, no zasadia ich do generického príbehu, ktorý sa začína nebezpečne približovať derivátnym hororovým pokračovaniam z osemdesiatych rokov, tesne predtým než ich produkčná spoločnosť odsunula na VHS. Motív oslabujúcich priateľstiev na sklone puberty, či nové postavy (Robin!) sú fantastické a neviem, či som niekedy videl lepšie spracované prvé zaľúbenie ranných tínedžerov ako to na začiatku tretej série. No tá hororovo-mysteriózna rovina je bullshit na kvadrát. Kým prvá séria postupne odhaľovala tajomstvá okolo Eleven, záhadnej organizácie či Upside Down, tretia (podobne ako druhá) nijako mytológiu nerozvíja, ale poskytuje triviálnu zápletku bez prekvapení. Na rozdiel od množstva demagorgonov vo dvojke tentokrát prichádza veľké monštrum a to je asi tak všetko. Rusi, či "mall" sú len nepodstatnou dobovou kulisou, niektoré motívy nemajú žiadne vyústenie (hnojivo) a končí to ako akčná nuda s nechcene smiešnym porazením monštra. (01.08.2016) (méně) (více)