Motýlek

Franklin J. Schaffner viac ráz počas svojej kariéry zadaptoval bestseller niektorého slávneho spisovateľa a pohyboval sa pritom v rôznych žánrových plochách - napríklad v prípade Pierra Boulleho a jeho Planéty opíc šlo o science-fiction a zároveň alegóriu ľudskej civilizácie, vo filmovej verzii románu Robina Cooka Sfinga o odpočinkový dobrodružný thriller. Z veľkej časti autobiografický Motýlik Henriho Charrièra však už bol priveľkým sústom a potvrdil mi mierne pochybnosti ohľadom Schaffnerovej režijnej metódy. Z dnešného pohľadu konzervatívny prístup fungoval v prípade Planéty opíc, ktorá je okrem niekoľkých momentov prevažne statická, zaberá relatívne krátky časový úsek a stojí mimo hercov na dialógoch a kostýmoch (respektíve maskách). V Schaffnerových odľahčenejších filmoch zasa na seba strhávajú pozornosť rýchlo sa meniace lokality, s tým súvisiace napätie a zmeny nálad. V Motýlikovi sa však ako problematický ukázal aspekt, s ktorým Schaffner až tak často nepracoval, a to je vývoj postavy. McQueenova fyzická premena je len povrchnou zásterkou toho, že sa skutočný charakter Motýlika nijak výrazne nemení a vnútornú prázdnotu zapĺňa len hercova charizma. Desivosť výjavov krutosti dementuje častý humor a vyvoláva tak rozpačité pocity. Záver, ktorý sa snaží dojímať nás nad dvoma starnúcimi mužmi je už len naťahovaný a rozhodne som z neho nemal pocit, že by som si týmto nikdy nechcel prejsť. A to by som zrejme mal mať. Stranou formy by som nemal väčšie negatíva až na už spomínanú konzervatívnosť, prejavujúcu sa i tu - jedinou relatívne zaujímavou je scéna nočného úteku, ktorá sa aspoň trochu snaží pracovať s viacerými plánmi (a ide jej to na výbornú, preto zamrzí, že je jediná). Nízkemu hodnoteniu definitívne napomohol i záverečný predtitulkový komentár. 55% (12.05.2015)

Jestliže Velký útěk byl veden v až podivně pozitivním a "pohodovém" duchu, Motýlek je naopak velice tíživá a depresivní podívaná, jenže ne po celou dobu trvání, čímž se dostávám k takřka jedinému záporu - nevyrovnanosti, resp. fragmentaci dojmového působení. Film má části, kde to vypadá, že McQueen všechny uhrane svým charizmatem, jindy je beznadějně ztracen, pak zažívá přímo cestovatelská dobrodružství (btw nezvládnuté masky lidí zasažených leprou!), do toho má šílené sny a u konce nás čeká němá, skoro až poetická sekvence. Každá pasáž je výborná, ale také trochu povrchní (např. kdyby se řeklo, že McQueen byl na samotce jen měsíc, divák by nepoznal rozdíl apod.), ovšem možná právě ten kontrast mezi nimi bude pro někoho to nejlepší pojítko komplexního filmu. Tak jako tak, moc pěkných 8/10 (14.02.2009)

MOST CEZ RIEKU KWAI, strihnutý so SHAWSHANKOM (aj keď Andy prišiel samozrejme o roky rokúce neskôr). Franklin J. Schaffner nie je režisér, s ktorým by sa divák nudil. Samotka, krokodíl, kláštor, nahé Indiánky, pašovanie kokosových orechov a nechtiac komické dochodcovské finále. A stále mám v pamäti, ako Steve McQueen podáva ruku malomocnému. (11.07.2005)

Taková rodinná legenda, jakou bylo například Tenkrát na Západě anebo Sedm statečných. Asi už jste pochopili, předaná mým otcem. Konečně po mnoha letech a pár záběrech viděných v televizi odkoukáno vcelku. Výborný film, jeden z těch co i přes krutou stopáž utečou slušně rychle (no rozhodně líp než Motýlkova Izolace). Dva dny bez vody na moři? No nevím, ale touhle optikou nejde nahlížet ani na to věznění. Viděno v přesném dabingu Jaromíra Meduny a Jiřího Štěpničky. Tvůrci si nakonec prosadili i trochu toho ženství v podobě domorodek. (28.01.2018)

88 % - neuveriteľné. Možno neviem doceniť kvalitu, možno sa na samotný snímok pozerám zlou optikou, no od filmu, zameraného na útek z väzenia, som očakával záživnejšie spracovanie. Po väčšinu času som sa nudil, pričom na taký "Shawshank", sa "Motýlek" nechytá ani omylom. Dovolím si tvrdiť, že ešte aj remake z 2017, bol o niečo "zábavnejší". Tretia na hrane z rešpektu, či úcty. (15.11.2018)