Stranger Things

Nehodnotím jednotlivé sezóny seriálov, nehodnotím ich epizódy a už duplom by som k nim nepísal komentáre, lebo podľa mňa má zmysel hodnotiť seriál ako celok. V tomto prípade však musím urobiť výnimku, pretože toto je prípad, kedy jedna epizóda spravila z výborného seriálu nezabudnuteľnú záležitosť. Dopredu hovorím, že epizóda ako taká nie je bez chýb, uvedomujem si, že tu došlo k nejakým logickým nezrovnalostiam ale kašlem na to. Totiž táto záverečná epizóda dokonale využila to hlavné, čo seriál budoval dve sezóny, teda vzťahy a charaktery jednotlivých hrdinov (a tým nemyslím iba hlavných "detských" hrdinov). Priateľstvo štyroch kamarátov, súrodenecké vzťahy, rodičovské vzťahy, mladé detské lásky aj lásky teenegerské, všetko prešlo počas týchto dvoch sezón skúškami, ktoré sa na hrdinoch podpísali a umožnili mi postavy spoznať, obľúbiť si, fandiť im a vnímať ich ako skutočné osoby aby ma potom záver tejto epizódy mohol dokonale zdrviť. Najlepšie ukončenie seriálu aké som zažil. Všetko do seba zapadlo (nie, stále nehovorím o deji :-)) a na záverečnú 15 minútovku budem spomínať ako na absolútne blaho, kedy som sa mohol tešiť a smútiť s hrdinami súčasne. Myslel som, že niečo takéto už nikdy od seriálu/filmu nedostanem, že som otupel, ale som šťastný, že som našiel niečo, čo mi ukázalo, že to tak nie je. Z tohto pohľadu vo mne preto aj plánovaná 3. sezóna zanecháva horkosladké pocity, keďže seriál som si zamiloval, ale toto bol ten "Záver", ktorý si zaslúžil a obávam sa, že nič čo príde ho už nebude môcť prekonať. (14.12.2017)