Texaský masakr motorovou pilou

Když jsem se na to koukal poprvé, převládla spokojenost. Těšil jsem se tudíž na druhou projekci (asi po dvou letech) a původní euforii vystřídalo kruté zklamání. Sám nechápu, jak jsem mohl tak rapidně změnit názor, ale je to tak. Celé to bylo nudné, extrémně hloupé s až příliš nesympatickými postavami. No nic, ještě to za čas jednou probnu a třeba zase půjde hodnocení nahoru. edit: Po originálu se remake potápí ještě hlouběji. (11.11.2007)

Veľmi znepokojivo zobrazené bezútešné prostredie plné vyšinutých buranov, kde sa nemáte na koho obrátiť s prosbou o pomoc. Leatherface - narozdiel od zvyšku rodiny - naozaj naháňa strach a to skoro tak, ako v origináli z r. 1974. Brutalita je tu samozrejme mnohonásobne drsnejšia, pre bežné publikum možno až šokujúca. Len ma mrzí, že záver tu narozdiel od '74 verzie neprichádza tak náhle a nečakane, no na druhej strane musím priznať, že záporák to už lepšie schytať ani nemohol. S radosťou by mu dal 4*, len keby som ho nevidel s dabingom... (24.10.2004)

Čisto povrchná, samoúčelná zábava. Režisér Marcus Nispel je videoklipár, schopný efektne nasnímať veci nulovej výpovednej hodnoty. Kamera a jej farebné filtre pripomínajú Davida Finchera a spolu s temnou hudbou prispievajú k husto-ponurému vyzneniu. No nulové gradovanie deja, nefungujúce lakačky a absencia tajuplnosti pripomínajú skôr pásový produkt lacného talianskeho brakmejkera zo sedemdesiatych rokov (napr. Joe D'Amato). Navyše, film je mimoriadne hnusný. Sedem ma takisto svojím spôsobom zhnusilo, no zároveň nadchlo úžasne prekombinovaným a vypointovaným scenárom a hlbokou myšlienkou. Tento Texaský masaker motorovu pílou ma zhnusil a odkopol ako jednu z jeho obetí. (16.01.2004)

Původní Texaský masakr jsem neviděl, ale i tak dávám vysoké hodnocení, protože podobně stylových a napínavých hororů je opravdu málo. Až moc reálně jsem si představoval, co bych dělal, kdybych byl v roce 1973 na jejich místě a dvakrát dobře mi z toho nebylo a to je myslím známka kvalitního žánrového snímku. (02.01.2010)

„Neexistuje nič, čo by nevyriešila šálka čaju.“ Páčilo sa mi to viac, ako Hooperov originál z r 1974. Niekto povie, že je to rúhanie. Ja nie. Remake ponúka sympatický kasting kladných postáv (Biel, Balfour, Tucker, Vogel, Leerhsen). Zlo je šialene charizmatické; démonický Leatherface je napokon paradoxne tým najmenej zaujímavým a prím hrajú pitoreskní, totálne zvrátení a nechutne sadisticko-úchylní obyvatelia vidieka, pričom niektorým k nezabudnuteľnosti stačí pár ľadových, neľudských pohľadov a  tri štyri vety (pracovníčka pumpy, dve pani v prívese). Najkultovejším spomedzi nich je nepochybne samozrejme drasťák všetkých drasťákov R. Lee Ermey (Olovená vesta). Ten si svojho šerifa neskutočne ťažko dáva. Ďalším výrazným plusom je perfektná sedemdesiatková atmosféra (soundtrack, kostýmy) a južanská dusná výprava, kde je také sparno, že sa kazí aj mäso v chladničkách (už tie úvodné titulky sú fajnovo naturalistické, nevraviac o ich dokončení na samom závere filmu). Snímka je nechutná a explicitná, napriek tomu zďaleka nie tak, ako by ste možno čakali (a ako naznačuje názov). Naopak, miestami sa režisér prekvapivo spolieha viac na atmosféru a postupné budovanie neznesiteľného napätia, než vyložený bitúnok. Pre mňa osobne najodpornejšími scénami neboli vešania na hák, ale v podstate „neškodné“ pasáže s nechtami (fuj) a s nájdením zubov (!!!). Z filmu na vás každopádne veľmi rýchlo prejde taký ten príšerný pocit skazy, keď všetko hnije a smrdí, všade lietajú muchy a mrvia sa červy (a do toho hlava vtedajšieho internetovo-filmového guru Harryho Knowlesa). Ak si niekto napriek tomu chce sťažovať na to, že je to málo hardcore, potom mu treba pripomenúť, že už cenený originál (jeden z pilierov hixploitationu) na tom po stránke násilia nebol nijako výrazne explicitne už v dobe premiéry a škandál a búrlivé reakcie vyvolával úplne inými prostriedkami, než otvorene zobrazeným gore. Okrem toho na mňa smutne doľahla taká tá melancholická atmosféra zmaru, kedy prichádzajú o život sympatické mladé postavy, ktoré majú celý život ešte len pred sebou a namiesto toho, aby si užívali a neskôr plánovali rodiny, im do životov bez pozvania vtrhla banda otrasných psychopatov a násilných zmrdov. V rovnakom roku do kín idúci (tiež hixploitation) Pach krvi je takisto moja srdcovka. Na oboch som bol v kinách a i keď obe majú svoje muchy (miestami doslova), neviem im dať iba 3*. Film napriek tvrdeniam z úvodu a záveru nie je adaptáciou skutočných udalostí, každopádne však ide o akýsi zlepenec viacerých šialených sériových vrahov. Kino Považan NMnV 2004 (12.11.2004)