Halloween

Halloween nie je prvý slasher v histórii. Toto prvenstvo by sme, azda, mohli prisúdiť o 4 roky starším Čiernym Vianociam. Ale rozhodne je prvým najslávnejším. Spustil vlnu podobne ladených titulov. V tom čase vzniklo množstvo lacných a zlých kópií... a dve kultové: Piatok 13 a Nočná mora z Elm Street. Halloween si 4* zaslúži, ale vždy ma z danej „svätej“ trojice bavil najmenej. Mlčanlivý Michael Myers je mrazivá, nezastaviteľná hrozba, ale Freddy Krueger mi vždy bol bližší. Atmosféra letného tábora uprostred lesov z Piatku 13 mi pre zmenu bola milšia, ako atmosféra ponurých Dušičiek. Hlavne som sa ale s Voorheesom a Kruegerom stretol už ako dieťa a na Myersa som si musel z rôznych dôvodov počkať až na dospelosť. Zrejme i z toho dôvodu ma neoslovil až tak, ako spomenuté dve konkurenčné ikony. S pribúdajúcimi desaťročiami som ale (d)ocenil jeho geniálnu atmosféru. Malé mesto so starou, avšak dodnes desivou urban legend, ponuré a vyľudnené ulice, vonku sa skoro stmieva, vietor rozfukuje lístie, všetci sú zavretí doma, lebo vonku je tma, zima a škaredo a po okolí sa potuluje divný chlap v čudnej maske (v skutočnosti tvár kpt. Kirka zo Star Treku, ktorú maskér kúpil v obchode a upravil). To ale nikomu nepripadá podozrivé, lebo sa blíži Halloween, takže ulice sú plné podobných exotov. Carpenter mal pomerne malý rozpočet (300 tisíc) a podstatnú časť z neho možno prekvapivo, ale o to vizionárskejšie, investoval nie do hercov, ale do... kamier! Kameraman Dean Cundey (neskôr robil ešte dvojku a trojku a stal sa jedným z najrenomovanejších amerických kameramanov: Jurský park, Návrat do budúcnosti, Vec, Hmla) dostal na tú dobu absolútne špičkovú techniku. Laikovi sa to ťažko vysvetľuje, ale vďaka nadštandardnému technickému vybaveniu Halloween dodnes zostarol po vizuálnej stránke iba málo a v dobe svojho vzniku vyzeral oveľa drahšie a áčkarskejšie, než (vzhľadom na slabší rozpočet) mal. Kamera tvorcom umožnila docieliť nepríjemnú, zlovestnú, napínavú, detailnú, stalkerovskú, dotieravú atmosféru a v neposlednom rade vytvoriť množstvo neznesiteľne dlhých scén. V nich sa napätie šponuje a šponuje a šponuje a zrazu praskne a vy ste mimo, hoci ste vedeli, že sa to stane. Každopádne to dnes už predsa len čiastočne zostarlo (Myersova superschopnosť miznúť behom dvoch sekúnd, hoci sa nikde na okolí nenachádza nič, za čo by sa mohol ukryť, otvorený záver, nesmrteľnosť vraha). Čo nezostarlo, to je nepríjemne pomalé, zákerne sa plaziace tempo, vynikajúca výprava, perfektná halloweenska atmosféra, hudobný motív (ktorý poznajú aj diváci, ktorí z Halloweenu nevideli ani minútu), výborný kasting v čele s dokonalou obeťou Jamie Lee Curtis a skvelým Loomisom. Ten je v Pleasenceho drsnom podaní taký namakaný, že scenárista musel robiť všetko pre to, aby nedošlo k spoločným scénam s Myersom, inak by bol Myers okamžite dole a nebol by žiadny film. Apropo, Pleasence. Údajne nebol spokojný so scenárom, trochu to medzi ním a režisérom iskrilo a aby sa ľahšie zmieroval s tým, v čom hrá, pomáhal si... vínom. Jeho postava mimochodom dostala meno po Samovi Loomisovi z Psycha, v ktorom „náhodou“ hrala mama Jamie Lee Curtis Janet Leigh. Zvyšok je história. Film zarobil 70 miliónov dolárov a sequel síce prišiel síce šokujúco až o 3 roky neskôr (a trojku nenatočil nikto iný, než Tommy Lee Wallace alias chlapec pre všetko z jednotky), ale potom sa to už nezastavilo. Sequely, napodobeniny prequely, remaky... Ale to už je iný príbeh. Na filme pozorné oko občas spozoruje pomerne divoké a improvizačné natáčanie, čo pekne ilustruje asi 40-sekundová scéna, v ktorej Laurie vyjde z domu s tekvicou v náruči, fúka vietor, všade naokolo lieta lístie, ulica je mokrá a nebo pochmúrne, ale už o pár metrov ďalej kde-tu presvitá slnko, žiadny vietor nefúka, ulice sú bez lístia atď. (07.02.2006) (méně) (více)