Sword Art Online

"I'd rather stay the way I am until the last moment. Even if a monster beats me and I die. I won't lose to this game or this world, no matter what." Sword Art Online je vrámci anime komunity notoricky známy pojem, ktorý zohral významnú úlohu pri utváraní žánru Isekai (a z menšej časti aj LitRPG), čo sa animovanej tvorby týka, samozrejme nemám na mysli mangu. Avšak aj napriek svojmu kruciálnemu významu a dopadu, ktorý ešte do dnešných dní vplýva na mnohé anime kúsky, sa v konečnom dôsledku jedná o celkom zvláštny a kontroverzný fenomén, ktorý sa stáva pomerne častým terčom vyhrotených debát. Keď mám pravdu povedať, tak ma trošku nepríjemne udivuje, aký obrovský hate sa zniesol práve na toto anime, i keď na druhú stranu chápem jeho odporcov, aj sa čiastočne prikláňam k poniektorým vecným a racionálne podloženým argumentom - tie však v konečnom dôsledku nijak neformujú môj finálny názor na ono dielo. Verím, že bohate stačí len zopár epizód (prvé 2) tohoto anime počinu a bude vám viac-menej jasné, na čom ste... či je SAO určené práve vašim očiam - buď si ho okamžite zamilujete alebo v opačnom prípade ho budete nadosmrti preklínať, vážne si nemyslím, že je niečo medzitým. Ja našťastie spadám do tej prvej kategórie a prinajmenšom (nielen) prvá séria ma svojim spracovaním neskutočne očarila. SAO prichádza s velice osviežujúcim, nevšedným nápadom, ktorý kombinuje aspekty videohier s anime šablónami. Myšlienka je to v tomto ohľade rozhodne pozoruhodná a len pri premyslení na to, akými rôznymi smermi by mohlo dôjsť k jej samotnej realizácií, pociťujem mierne závrate. Len sa priznajte, neboli by ste aspoň trošilinku zvedavý, keby ste mohli vidieť na vlastné oči, ako by vyzeral na obrazovkách esenciálny herný prežitok, v ktorom sú postavy nielenže nútené sa podriadiť, ale takisto si i osvojiť osobitné herné mechaniky? No neznie to zaujímavo. Nevravte mi, že nie. Z tohoto námetu jednoducho srší takmer nekonečný potenciál a v čisto teoretickej rovine takýto koncept prináša neobmedzené možnosti. Sword Art Online sa s týmto konceptom a videohernou tématikou popasuje vcelku slušne, konieckoncov, keď to zúžime iba na základnú premisu, ktorá rozpráva príbeh o 10-tisícov hráčov prenesených do virtuálnej reality, kde si náhle všetci uvedomia, že v nastaveniach hry chýba funkcia „log-out“, a tak proti svojej vôle zostávajú uväznení vo vnútri vražednej videohry (kde smrť v hre znamená smrť aj v reálnom živote) a jediná ponúkaná cesta úniku je hru dohrať až do zdarného konca, čiže dokončiť všetkých 100 levelov v Aincrade; tak už len tá z tohoto nápadu vytrieskala to pomyselné maximum. Ďalším veľmi silným a pozitívnym indikátorom toho, prečo SAO tak nápadne pripomína herné konvencie, je jeho samotný tvorca, ktorý vskutku viac ako scenáristom je vášnivým hráčom videohier, a je to na tomto projekte veľmi cítiť. K jeho scenáristickým schopnostiam sa radšej nechcem vyjadrovať, pretože ono to fakt nie je o tom, ako je to napísané (a áno, príbeh samotný je miestami deravý, nie úplne dotiahnutý do konca a plný nelogickostí), ale ako je to podané. Zážitok je to o to viac pocitový, extenzívny, tvorca/-ovia sa snažia zachytiť a následne nám divákom predať jednotlivé herné výjavy - zhmotniť ich na našich obrazovkách... intenzívne navodzujú pocit, ako keby sme v ten daný moment hrali nejakú MMORPG hru. Tento jedinečný feeling, ktorý som pri sledovaní Sword Artu pociťoval na vlastnú kožu, je z tohoto hľadiska skutočne nezameniteľný. Takýto prístup od tvorcov je mi skrátka velice sympatický. Každopádne, najväčší kameň úrazu v prípade SAOa nastáva práve v tom, aké veľké očakávania od neho ľudia vo skutočnosti majú. A nejde ani vyslovene o mieru hype, ako skôr o iluzívny dojem a predpojaté predstavy, ktoré môžu byť na míle vzdialené od reálnej skutočnosti. Už teraz vopred viem povedať, že to, ako je toto anime poňaté, zaručene nesadne každému - obzvlášť fanúšikom akčných videohier. Hoci Sword Art Online disponuje hromadou akčných scén, ktoré stavajú na herných základoch, a takisto vo veľkom vsádza na najrozličnejšie herné mechanizmy, questy, XP úlohy, levelovanie, dungeony, miestnosti s bossmi, či dokonca klany a guildy, tak v svojom princípe tieto atribúty plnia funkciu pozlátka, je to iba korenie, ktoré vylepšuje chuť z celkového pôžitku. Ale pokiaľ budete od tohoto anime vyžadovať výhradne akciu a príbeh čisto akčného rázu, tak SAO vás neskôr sklame, pretože táto show skutočno není (iba) o tom. Podstatne viac sa príbeh sústredí na charaktery, na ich vývoj, povahu a vzťahy, aké medzi nimi panujú. Je tu veľa romantických, ľúbostných chvíľ, i trochu toho harémovania, a v neposlednom rade podnetných momentov, ktoré vzbudzujú neuveriteľné spektrum emócií. Románik medzi Kiritom a Asunou je neskutočne roztomilý a vtipný, opäť niekomu môže prísť až príliš moc naivný a teenegerovský, ale čo iného asi tak čakať od teenegerov, ktorí sami nevedia, čo si jeden k druhému môžu vlastne dovoliť. No a vidieť Kirita a Asunu sa vzájomne dopĺňať počas priebehu bojových sekvencií bolo proste božie. Každopádne, aj napriek výdatne epickej akčnej stránke som predsa len mal na Sword Artu najradšej tie hrejivé chvíľky, intímne momentíky, kedy sa prakticky (zdanlivo) nič nedialo. Tu by som chcel predovšetkým poukázať na tie komornejšie epizódky (napr. varenie, pobyt na chatke), kedy sa síce príbeh príliš neposunul dopredu, to sa však nedá povedať o postavách, ktoré počas ich trvania charakterovo rástli, pretvárali sa a rozvíjali svoje vzťahy. Ach, s akou radosťou a blahom spomínam na našu milovanú idylickú rodinku: mama Asuna, papa Kirito a dcérka Yui... zbožňujem ich! No dobre a teraz osobitne k postavám seriálu, miernych spoilerov sa však nevyvarujem špecificky v prípade ústredného protagonistu série, Kirigaya Kazuta. Tiež známy pod prezývkou Kirito, ktorý na prvý dojem pôsobí dosť záhadne a temne, avšak čím viac času s ním strávime, tým väčší dobrák sa z neho stáva. Hlavnému hrdinovi seriálu Kiritovi je vyčítané naozaj všeličo.... že nie je nejak zvlášť dobre prekreslený... že je nudný... že je overpowered a k tomu ešte nezaslúžene (jediný z celého Aincradu disponuje schopnosťou narábať s dvoma mečmi súčasne, keďže sa osvedčil ako najlepší šermiar v hre)... či to, že bez žiadnych väčších pričiň, než skrátka preto, že je milý k ostatným, sa začnú okolo neho zhlukovať doňho zaľúbené ženské postavičky - jednoducho a stručne povedané harém. Skutočnosť je však podľa môjho názoru veľmi subjektívna a môj pohľad na vec sa v základoch diametrálne odlišuje od iných. Osobne to vidím tak, že Kiritov charakter mnohí skrátka nepochopili, nakoľko je omnoho komplexnejší, než mu býva zväčša prisudzované. Za prvé, nie je to žiadny dobrák od kosti, jeho charakter sa v súlade s časom strávenom v hernom prostredí nepretržite vyvíja a mení, i jeho postoje a názory sa primárne odvíjajú a formujú paralelne s tým, aké nové skúsenosti nadobúda. Jeho dôvody boli od počiatku Aincradského incidentu často sebecké a išlo mu v prvom rade o vlastný krk. Prvý zlomový okamih v jeho osobnosti nastane až vtedy, keď na seba vezme pozíciu Beatera, čím sústredí všetok hate a zášť na seba, aby tým ochránil ostatných beta testerov pred diskrimináciu. V tu chvíľu sa z neho stane sólista, ktorý sa nie s príslušnou láskou a dôverou paktuje so zvyšnými hráčmi. Lenže táto jeho sólo pozícia stavia do roviny nebezpečia jeho spoluhráčov, zvlášť keď pred nimi začne skrývať svoju skutočnú silu. A až keď kvôli jeho chybám začnú umierať okolitý hráči, tak ho akútne zasiahne ťaživý pocit viny, čo sa zažne odrážať aj na jeho skutkov - totižto sa prestane starať len o sám seba a začne sa zastávať slabých a nevinných. V každom prípade, ten hlavný dôvod, prečo dať Sword Artu šancu, je postava Asuny ♥. Rusovláska Yuuki Asuna mi bola od samotné začiatku neskutočne sympatická, je pohľadná, milá, láskavá a očarujúca. Aj ich dcérka Yui má veľmi zlatulinký hlások. I Kiritova mladšia sestra Suguha a.k.a. Leafa je tiež veľmi svieža a dobrosrdečná postava. Asada Shino a.k.a. Sinon zase oplývala velice zaujímavou, ale smutne krutou minulosťou a jej psychické stavy boli viac než len pôsobivé. Alice Zuberg je naprosto božská, cool a badass postava, ktorú mám snáď spolu s Asunou vôbec najradšej. Jo a Alice je nesmierne rozkošná, keď sa hnevá alebo červená. K mojím obľúbenkyňam tiež patrí Konno Yuuki, najlepšia šermiarka v ALO (ALfheim Online)!... i Yuna a Quinella. Eugeoa som mal taktiež hodne rád. Klein, Lisbeth, Silica boli tiež fajn. Čo sa žánrového zaradenia Sword Artu týka, tak áno, je to isekai, ale keby som sa mal držať toho viac tradičnejšieho žánrového rozdelenie, tak musím povedať, že anime SAO osciluje na hranici sci-fi a fantasy. Počas doby pozeranie som pokladal za mimoriadne fascinujúce, ako najrozličnejšie aspekty oboch zmienených žánrov presakujú do príbehových árch a zápletiek, niekedy sa dej viacej sústredil na virtuálnu realitu, či AI (Artificial intelligence), inokedy zas na Sword & Sorcery propriety. Aj prostredie sa pomerne frekventovane obmieňalo, raz išlo o fantasy stredovek, inokedy zas o dieselpunk, či cyberunk, a pokračovanie Alicizationu zase predznamenáva kozmický vek, čiže space operu. Na tejto anime show bolo vážne senzačné, akým spôsobom bola každá séria, ba dokonca každý arc, iný a jedinečný. Nová séria vždycky v preklade znamenala nový otvorený svet nepredaných možností, a ruka v ruke s tým i ďalší výnimočný a nezameniteľné zážitok. V súvislosti s týmito rozmanitými virtuálnymi podmienkami som neprestával byť zakaždým fascinovaný iluzívnym dojmom reality. Sword Art Online svojim myšlienkovým presahom nespočetnekrát sa pokúsil odzrkadliť spoločnosť i sociálne pomery vrámci nej. Totižto väčšina príbehových oblúkov sa sústredí práve na problematiku virtuálnej reality a dáva do kontrastu realitu s VR, no a v neskoršej fázy (narážam na film Ordinal Scale) sa do toho ešte pripletie aj AR. Naanimované je toto anime nadmieru podmanivo, neobyčajne sa mi páči ten art style a grafika. Hudobnú zložku, jej jednotlivé motívy a podkresy, by som bol schopný ospevovať donekonečna. Pokiaľ mať rád Sword Art Online nevyhnutne znamená zatvoriť sa do svojej autistickej bubliny a žiť na fantazijnom obláčiku, tak tento údel s veľkou radosťou a ochotou podstúpim, pretože som mojej láske k SAO jednoducho prepadol. Milujem ten svet, milujem ten príbeh, milujem tie postavy, milujem na tom naprosto všetko, so všetkými pozitívami a negatívami. Na záver tu nechcem robiť žiadne predčasné prehlásenia, že ide o najlepšie anime, aké som kedy v živote videl, i keď kľudne by som aj mohol,... zatiaľ je na to ešte z mojej strany priskoro, nakoľko s anime ešte len začínam, takže nemám s týmto druhom média dostatočné skúsenosti, takže si nechám toto vyhlásenie radšej na neskôr, hoci to tak v tomto momente reálne pociťujem. Najobľúbenejšie postavy: Asuna, Alice, Sinon, Kirito, Eugeo, Yui, Suguha, Yuuki, Yuna, Quinella a Bercouli . Najobľúbejšie arcy: 1. Aincrad, 2. Mother's Rosario, 3. Ordinal Scale, 4. Fairy Dance, 5. Alicization, 6. Phantom Bullet, 7. Alicization – War of Underworld Part 2, 8. Alicization – War of Underworld Part 1, 9. Arc Calibur. TOP openingy: 1. Crossing Fields, 2. RESISTER, 3. ADAMAS, 4. Resolution, 5. Innocence, 6. Ignite, 7. Courage, 8. ANIMA. TOP endingy: 1. Unlasting, 2. Iris, 3. Forget-me-not, 4. Yume Sekai, 5. Overfly, 6. Shirushi, 7. Starter, 8. No More Time Machine, 9. I will... Best Song: Niji no Kanata ni ...a na koniec menší bonus venovaný Yune. (14.03.2022) (méně) (více)

Emocionálna horská dráha! Prvá séria Sword Art Online prichádza s mimoriadne originálnym nápadom, ktorý v skratke pojednáva o skupinke hráčov, ktorá je uväznená vo vnútri vražednej hry, z ktorej sa dá uniknúť len dvoma spôsobmi, buď si siahnete na život v hre, čím zároveň zomriete aj v reálnom živote (to je ta horšia, hoci jednoduchšia varianta), alebo sa odhodláte hru dohrať do konca. Základná premisa je to teda zaujímavá a sľubuje mnohé, každopádne finálne pojatie a prevedenie môže byť tak trochu v nesúlade s očakávaniami mnohých. Istotne viem jednú vec, toto nádherné anime, ktoré síce mňa svojimi prvotnými impulzmi naprosto pohltilo, určite nesadne každému, obzvlášť keď od SAO čakáte čistokrvný akčný nárez, tak v tom prípade zostanete najskôr sklamaní. Akčných scén je tu pomenej (ale primerane) a sila jednotlivých akčných momentov pramení najmä z emócií a psychologického rozpoloženia postáv, čo vôbec nie je na škodu, nakoľko aj tieto aspekty zvedú nadobudnúť rovnako epických rozmerov, ako akákoľvek iná veľkolepá bojová sekvencia. SAO je do veľkej miery romantická záležitosť, ktorá rozpráva príbeh o láske, za ktorú sa oplatí bojovať! Tento ľúbostný príbeh zahŕňa v sebe humor, nadhľad aj emócie, a v priebehu času zaznie množstvo pekných myšlienok o láske. Postavy sú na prvý pohľad veľmi sympatické a panuje medzi nimi svieža chémia. Kirito a Asuna sú moji dvaja najväčší obľúbenci, ďalej veľmi sympatické boli Yui a Sugu. Taktiež je nesmierne dôležité zmieniť, že 1. séria je rozdelená na pomyselné dva party, ktoré sa od sebe zásadne líšia, či už prostredím, tempom alebo tónom. Prvých 14 epizód sa odohráva vo virtuálnej realite sveta Sword Art Online, ktorý je zaobalený do malebného fantasy prostredia. Počas týchto častí krásne kvitol vzťah medzi Kiritom a Asunou, z ktorého sa ani na chvíľku nevytratila vášeň, iskra či láska. Na nálož epizód z druhej polovice som si síce musel spočiatku chvíľku zvykať, ale oproti tej prvej však mala jednú podstatnú výhodu a tou je, že už mala vybudované pevné základy a mohla sebaistejšie ťažiť z interakcií a postáv, ktoré mi už za ten čas stihli prirásť k srdcu... tie emócie a pocity z minulých udalostí vo mne stále čerstvo rezonovali, a tak táto druhá dejová archa mohla na tom ďalej pekne stavať a ešte viac zoceliť to už existujúce. Tentokrát je dianie situovaný do skutočného svete, v každom prípade sa pozrieme i do ďalšej virtuálnej hry, tentoraz do vílieho fantaskného sveta ALO (ALfheim Online). Táto druhá polka do väčšej hĺbky preskúmava zase vzťah medzi Kiritom a jeho sestrou/sesternicou Sugu, ktorá musí pred ním tajiť svoje city. Hudba v prvej sérii je neskutočne čarovná a melodický, zvlášte opening k prvej polovici mi neustále hraje v hlave. Vizuálna stránka je taktiež veľmi pekne prepracovaná, animátory si evidentne dali veľmi záležať na detailov. Zvolené farby takisto krásne korešpondujú s prostredím, v ktorom sa seriál odohráva. Animácia aj grafika mi sadla na prvú dobrú. Po prvej sérii SAOu nemám vážne čo vytknúť, seriál si jednoducho ma opantal svojou romantickou atmosférou a zahrnul emóciami, ktoré pocítim zriedkakedy. Vskutku nezameniteľný zážitok, na ktorý bude spomínať ešte dlho. 10/10 (16.02.2022) (méně) (více)

Sword Art Online II je v svojich jednotlivých aspektov výrazne iná show v porovnaní s pôvodnou sériou, a nemôžem povedať, že by to bolo na škodu. Po skončení SAO a ALO som bol pochopiteľne zvedavý, kam nás dobrodružstva Kirita a Asuny ďalej zavedú, hoci na druhú stranu som mal isté obavy ohľadom budúcnosti tejto show. Predsa len 1. séria Sword Art Online bola svojim nápadom a námetom vskutku jedinečné dielo, ktoré sa dá iba ťažko prekonať. Rezolútne však určite kvitujem tú skutočnosť, že sa táto séria vydala svojou vlastnou (prekvapivo dosť odvážnou) cestou a z tohoto závanu originality vyťažila naozaj to pomyselné maximum. Rovnako ako prvá sezóna, tak aj táto druhá je rozdelená na dva arcy, vlastne keď sa nad tým tak zamyslím, tak až dokonca na tri. Prvý part zabieha do niečoho podstatne nového a zásadne sa odlišuje od fantazijných príbehov z predošlých epizód, Kirito sa tentokrát ponorí do virtuálnej reality Gun Gale Online (GGO), kde sa zúčastní PvP turnaja "Bullet of Bullets". Kiritovim cieľom je po novom zastaviť obávaného Death Guna, odhaliť jeho skrytú identitu a prísť na spôsob, ako sa mu podarilo zabíjať ostatných hráčov v hre i mimo nej. Virtuálny svet GGO je výrazne štylizovaný do naftovej (dieselpunkovej) doby, miestami až do futuristického prostredia cyberpunku vzhľadom na podaktoré vychytávky tejto hry. Taktiež dýcha tou správnou dyspotickou, špinavou a mastnou atmosférou, a znepokojuje svojim rozmachom surovosti. Spočiatku som mal z tohoto zasadenia celkom zmiešané pocity a postupom času sa vo mne zozbierali aj pochybnosti, nakoľko nemám dvakrát v obľube strieľačky. V duchu som si vravel, že predsa len ma viac fascinuje sledovať boje s mečmi a studenými zbraňami, než práve s tými strelnými. Ale pravdupovediac, ku koncu som bol príjemne prekvapený, čo sa z Sword Art Online II nakoniec vykľulo. V konečnom dôsledku sa kládol omnoho väčší dôraz na strategické vyčkávanie a vymýšľanie všelijakých taktík, ako na samotný priebeh prestreliek, čo bolo pre mňa náramne zaujímavé a takýto prístup ma do diania hlbšie zainteresoval. A ani na meč sa našťastie úplne nezabudlo a pravidelne vydáme Kirita oháňajúceho sa so svetelným (fotónový) mečom - typu Star Wars. Každopádne tým najsilnejším elementom tohoto arcu bolo rozhodne psychologické zázemie a vnútorné konflikty jednotlivých postáv, predovšetkým novo predstavená Sinon je neskutočne zaujímavý charakter s temnou minulosťou. Čo už k SAO skrátka patrí, tak aj toto pokračovanie sa naďalej zaoberá problematikou VR, rozdielmi medzi virtuálnym svetom a tým reálnym - ako sa mení vnímanie a chovanie ľudí vrámci týchto dvoch sfér, či duplicitou skutočnosti. Obzvlášť na Sinoninej rozpoltenej osobnosti si môžeme všímať isté príznaky bipolárnej poruchy spôsobené práve hraním videohier. Po tomto komplexnom príbehovom oblúku nasledovala asi tá najslabšia časť tejto série a tým bol "Calibur arc" - v skratke sa jednalo o epický quest za nájdením legendárnej zbrane, meča Exalibur. Tento filler síce neurazil, ale ani príliš nenadchol. Čo ma však na tomto všetkom relatívne bavilo bolo, ako sa podarilo skĺbiť dohromady Severskú mytológiu a Artušovské legendy. V každom prípade, Sword Art Online II vyvrcholilo posledným arcom s názvom "Mother's Rosario", ktorý sa poväčšine sústredil na Asunu vzhľadom na to, že bola v prvej polovici desne nevyužitá. Asuna konečne dostáva viacej priestoru, ktorý si plne zaslúži! Oproti depresívnej Gun Gale Online sa Mother's Rosario nieslo vo výrazne viac osviežujúcej, zábavnej, až sladkastej nálade, i keď na konci sa z toho stal poriadny doják, za čo vďačím najmä tej návykovej sentimentalite. Tento part bol akýmsi návratom ku koreňom originálnej SAO (prvých 14 epizód), má to ozaj veľmi podobný vibe a feeling. Okrem iného sa tiež vraciame späť do Aincradu, presnejšie povedané do New Aincradu (ALO Version), čo príbehu dodáva nemalú dávku nostalgie. Krásny úvodík pripomína moje najobľúbenejšie chvíľky zo SAO - tie, kedy si Kirito a Asuna spoločne kúpili horskú chatku, kde vychovávali svoju dcérku Yui. Dokonca aj akčných scén je tu požehnane a zaručene uhranú svojou epicky božskou atmosférou. Vezme si napríklad súboj Asuna vs Yuuki, bitku v dungeone, či finálny stret s bossom. Rovnako nám bola predstavená aj nová postava Yuuki, z ktorej vyžaruje optimizmus a pozitívna energia, pričom však skutočnosť skrýva krutú a hrozivú pravdu. Totižto trpí neliečiteľnou chorobou a tak sa jej Asuna pokúsi spríjemniť jej posledné chvíle života. Asuna i Yuuki sa dočkajú v závere vynikajúceho emocionálneho a psychologického vyvrcholenia. (24.02.2022) (méně) (více)

Rozprávať o tejto sérii a zároveň sa vyvarovať spoilerov sa prakticky ani nedá, tak vopred upozorňujem na to, že tu padnú menšie či väčšie spoilery!, ktoré by vám poprípade mohli skaziť nejaké to prekvápko. Sword Art Online: Alicization - War of Underworld priamo nadväzuje na koniec Alicizationu, ktorý mal veľký dopad na dianie vo svete Underworldu i na samotnú psychiku postáv. Kirito totižto upadol do perzistentného vegetatívneho stavu, z ktorého sa niet a niet prebrať, a tak si ho vezme do opateri Alice, ktorá je každým dňom viac a viac skleslá a zádumčivá. Kompletne sa odstrihla od zvyšku sveta a obmedzila sociálnu interakciu, až na jednú výnimku a tou je jej mladšia sestrička Selka, s ktorou sa pravidelne stýka a postupne znovuobnovujú vzájomný súrodenecký vzťah. Tieto prvotné komornejšie, pohnutlivejšie chvíle mne osobne sadli neskutočne a pomalejší úvod mi vôbec nevadil, také domnelé ticho pred búrkou. Paralelne s tým sme nazreli aj do Temného teritória, kde nám bola nastienená politická situácia i potenciálna hrozba - záporaci. Taktiež sa ukázalo, že ani tu nie je nič vyslovene čiernobiele a aj na druhej strane brigády sa nájdu viac-menej dobráci. Každopádne sa táto výsada netýka úplne každého, nakoľko podaktoré fantasy rasy a zloduchovia z Temného územia sa mi zase zdali byť z nepochopiteľných dôvodov dosť generický. Po tomto úvodnom budovaní atmosféry príde konečne na finálny stret medzi Ľudskou ríšou a Temným územím, ktorý vskutku obsahuje množstvo zaujímavých momentov a aj prirovnanie k veľkoleposti Pána prsteňov je (asi?) namieste. Avšak okrem toho, že Alice bola žiaľ podstatnú časť bitky mimo hru, tak som mal minimálne s počiatočnou fázou prebiehajúcich bojov jeden zásadný problém a tou bola absencia (alebo skôr násilné vnucovanie) emócií. Nechápte ma zle, ja sa emóciám veľmi rád oddávam, ale tuto to skrátka nefungovalo, tak ako by malo. A identifikovať jadro problému v tomto prípade sa nejaví zvlášť zložito, nakoľko väčšinu nových postáv spoznáme až priamo pri boji, tým pádom som si k nim nedokázal v dostatočnej miere vytvoriť emocionálny vzťah, čo malo za následok moju ľahostajnosť voči ich prežitkom. Síce postavy umierajú ako muchy, lenže pokiaľ nám boli iba pár snímkov nazad poprvýkrát predstavené, tak asi ťažko k nim budem chovať nejaké tie sympatie, bodaj ešte k tomu empatiu. Podľa mňa by v pohode stačilo, keby im aspoň pred bitkou bol venovaný nejaký ten čas, keby dostali nejaký pamätný moment, nie až pri akcii - týmto si tvorcovia sami sebe jamu kopú. Postupom času sa to našťastie zlepší, no vlastne iba pre tých šťastlivcov, ktorý náhodou prežijú/prečkajú prvú vlnu útoku. No a potom prichádza na scénu Asuna a od tohoto momentu som sa do SAO znova zamiloval a opäť som hltal jednu scénu za druhou. Dosť tomu dopomohla perfektná chémia medzi Asunou a Alice, a neskôr aj návrat známych postáv, kedy ma najviac potešilo opäť vidieť Yunnu a Yuuki, i zosnulého Eugoea. A podľa očakávaní, Kiritov comeback bol neskutočne epický. Summa Summarum, keby som mal zhrnúť celú sériu Alicization - War of Underworld, tak ide o jednú veľkú kolosálnu bitku natiahnutú na skoro celú sériu, do ktorej priebehu som sa naplno vnoril až po epickom Stacianom (Asuninon) nástupe na scénu. Podľa všetkého to vyzerá však tak, že drvivej väčšine sa viacej páčil prvý Part, než ten druhý, u mňa to bolo rozhodne naopak. Ja totiž velice rád trávim čas so známymi postavami a až ich prítomnosť ma vo všetkých smeroch emočne prepojila s dianím. A ten koniec určite navnadil na ďalšiu sériu, kedy sa svet Underworldu vyvinul natoľko, že zo fantazijného stredoveku prešiel na kozmický vek. Som teda zvedavý na to, ako dopadne ďalšie dobrodružstvo zo sveta Sword Art Online. (14.03.2022) (méně) (více)