Reklama

Reklama

Pacho, hybský zbojník

  • angličtina Pacho, the Thief of Hybe
Československo, 1975, 85 min

Režie:

Martin Ťapák

Předloha:

Peter Jaroš (povídka)

Hrají:

Jozef Kroner, Dušan Blaškovič, Karol Čálik, Slávo Záhradník, Július Vašek, Peter Debnár, František Velecký, Milan Fiabáne, Ivan Palúch, Juraj Kováč (více)
(další profese)

Obsahy(1)

Legendární slovenská komedie režiséra Martina Ťapáka vypráví svéráznou pověst, inspirovanou příběhy o zbojníku Jánošíkovi. Pacho z horské vesnice Hybe je skoro ve všech ohledech pravým opakem svého předchůdce: je malý a slabý, na velká slova a velké činy ho také neužije. Jenže ani jemu se nelíbí arogance místní šlechty, a tak se poddaných začne zastávat. Vyzbrojen proříznutou pusou, zdravou drzostí, vychytralým mozkem a smrtelně silnou pálenkou frndžalicí, zvítězí Pacho v souboji o místo zbojnického vůdce. Ostatně stát se nejlepším mezi tou bandou mameluků nebylo zase tak těžké. A začnou se dít věci. Pověst o Pachovi se dostane až do Vídně k samotné Marii Terezii, která – podobně jako hraběnka Erdödyová – shledává zbojníky vysoce přitažlivými. Proto padne rozhodnutí poslat do Pachova horského doupěte armádu… V hlavní roli svérázného zbojníka se objevil Jozef Kroner, na vtipných a zároveň libozvučných dialozích se podíleli vynikající komici Milan Lasica a Július Satinský. Zejména díky souhře těchto autorů vznikl takřka kultovní film, jehož humor dodnes nezestárnul. (Česká televize)

(více)

Recenze (172)

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Mám dojem, že Slováci české filmy uznávajú, ale Česi slovenské nie a mám dojem, že aj úmyselne potápajú. To len k tomu, čo vidím na tejto stránke. Tento film je jeden veľký kult medzi slovenskými komédiami. Paródia na Jánošíka ako sa patrí. Óne riť paľovu si treba dať frndžalicu a na kóne. A keby ste ich nemali kde vziať, tak utekajte. Tento film obsahuje obrovské množstvo hlášok, napríklad ako stoj tisíc hrmených, stoj tisíc tristo hrmených, Pachó, neveria mi. Ej Hybe, Hybe, podľahli ste vlastnej chybe. Môjho bratranca sesternici muž. Hore ruky, dole gate. Lebo bude kuca paca. Nebíčko v papuľke. Odkazujem imperátorke. Chce urážať môjho majestátu. Bude bál, ale najskôr si zaplesáme my. Lenže aj mnoho tančekov, napríklad s rindaj rindaj rindaj daj, smiech na chrbte s pohybujúcimi sa nohami vo vzduchu a vypučeným zadkom k obrazu. Nezabudnuteľné je aj hľadanie Hýb na mape Uhorska, či Labuda ako gróf hrajúci sa na zbojníka a sklamanie jeho pani, keď videla jeho holú nezarastenú hruď. Trocha mrzela scéna v kostole, nebolo to zrovna vtipné, taktiež keď brali zbytočne meno Božie nadarmo, ale za tento film si aj tak zaslúži Martin Ťapák nezabudnuteľné miesto v histórii slovenskej kinematografie. Je to klasika, ktorú sa nebudem hanbiť pustiť ani svojím potomkom, ak ich budem mať. Kto tento film nemá rád, to asi nie je poriadny Slovák, slovenská duša si tu užila, podľa mňa to je aj významné celosvetové dielo, avšak v tomto prípade menej v povedomí. Pre mňa je to geniálna komédia s perfektným Jozefom Kronerom. ()

diodoros 

všechny recenze uživatele

Slováci veľa vlastných komédií nenatočili (oproti Čechom), ale táto dokazuje, že predpoklady na to mali - aj keď je to absolútna šialenosť a nie všetky srandičky sú rovnako vtipné, stále je to zaslúžená legenda s viacerými nezabudnuteľnými scénkami a hláškami. Skvelý Kroner aj celá partia, hudba mierne od veci, exteriéry pekné a záver vrcholne absurdný ako aj celá táto paródia na zbojnícke a folklórne legendy. ()

Reklama

David.Darco 

všechny recenze uživatele

Pacho, Er ist ein Özrutá, Einen Herkulés. Tak som dobehol jednu zo zanedbaných slovenských klasík. A že mi veru dlho utekala, ako Pacho pánom. Našťastie som ju však polapil, obesiť či zakopať sa ju však nechystám, práve naopak, oné, tam na tú pomyselnú policu si ju vystavím. Základná chyba je pozerať Pacha osamote. Vtipné sa stáva úsmevným a úsmevné bežným. Keď sa však zamyslím, nájdem na mape samého seba a opäť sa oné, zamyslím. Tak v dnešnom mori sociálnych drám a v kontexte histórie slovenských komédii (toho mála čo som videl) je Pacho zrejme tým najvtipnejšim a najvydarenejším kúskom. Má pomerne zbesilé tempo rozprávania, ktoré umožňuje scenáristovi vykonávať rýchle zmeny a obraty v deji, pričom s komediálnou nadsázkou fungujú tieto kotrmelce perfektne. Prihoďte k tomu pár legendárnych, dedinských nostalgických hlášok od rodičov či babičky a máte o zábavu postarané. Pacho prekvapí aj zopár brechotvskými efektmi a tak si môžete v závere pri troche ľahkého rozmýšľania odniesť so sebou aj posolstvo. Veľmi silné 4*, obávam sa však že keď raz nájdem v jednote regál s Frndžalicou, zárubem aj vyššie. ()

Elisson odpad!

všechny recenze uživatele

No dobre, konečne som vzhliadla tento "skvost" a síce chápem, že to mala byť prostá komédia pre prostý ľud, ale prečo si niekto myslí, že prostý ľud si nezaslúži pozdvihnutie? Tuposť a úpadok kraľujú tomuto filmu, ktorý som ani nedokázala dopozerať... Kvôli filmu sa pálili staré drevenice, zemepáni boli samozrejme tak "správne" (na socialistický spôsob) zobrazení ako úplné svine, no a sexuálny motív je tam na každom kroku. ()

odvedle 

všechny recenze uživatele

"Ach Bože môj, čože nás to len čaká!"... musím si film pridať k obľúbeným, inak bude kuca-paca, pretože ani sté opakovanie nenudí a rozchechtá do popukania. Film obsahuje toľko nezabudnuteľných hlášok ako máloktorý iný, a zbojník, ktorý kýchnutím váľa stromy a vyvoláva hromy, porúča spevu vtákom, ktorý na domácu pálenú odpovie "a mocnejšiu nemáte" si musí získať každého. Nezabudnuteľný Ján Kroner, Labuda a ďalší! oné! ... "- Nááa-kóóó-neee - A kde by sme ich vzali? - No tak utekajme!" (obávam sa, že väčšina súčasných Čechov film nedocení práve kvôli jazyku, čo je škoda) ()

Galerie (6)

Zajímavosti (19)

  • Eva Máziková (Hanka) povedala, že podľa režiséra musela mať jedna slovenská baba veľké kozy, preto si vybral do úlohy ju. Aj tak jej však ešte výstrih vypchával pančuškami a ponožkami. (Zdroj: topky.sk) (Raccoon.city)
  • Hlavní představitel Jozef Kroner získal Cenu 27 filmového festivalu pracujících a Cenu Sympatie života v roce 1976. (M.B)
  • Gróf Erdődy (Marián Labuda) v jednej scéne zapáli dedinu Važec. Táto dedina bola naozaj takmer celá zničená požiarom v roku 1931. (ČSFD)

Reklama

Reklama