Šingeki no kjodžin

"I don't have time to worry if it's right or wrong. You can't hope for a horror story with a happy ending! Yeah! It's a cruel world out there." Jedná z najchutnučkejších a najinstantnejších fantasy zmesí, aká sa za poslednú dekádu urodila. Pri sledovaní Attack on Titan si nielenže vychutnáte akčný úkaz v tej najčírejšej možnej podobe, akú si len možno priať, ale ruka v ruke s tým i ten pravý esenciálny pôžitok premeniac zo žánrov dark a military fantasy. Temnota tohoto sveta v prvom rade vychádza zo strachu, beznádeje a depresie, ktoré sú hlboko zakorenené práve v ľuďoch. Strach a des je to nanajvýš hmatateľný, válí sa na nás zo všetkých strán a niet tomu úniku. Človek len po pár minútach, čo pobudne v tomto fantazijnom svete, ktorý však v žiadnom prípade nie je vysnenou fantáziou, v ktorej by ste túžili žiť, si uvedomí skutočnú povahu tohoto sveta... svet, ktorý je vo všetkých možných ohľadoch maximálne krutý a nekompromisný; svet, ktorý neodpúšťa; svet, v ktorom keď zaváhate alebo urobíte sebamenšiu chybu, tak vás to príde draho, dokonca vás to môže stáť i váš vlastný život... vlastne keď sa nad tým tak zamyslím, v tomto seriály to nebýva nejakou raritou. Zážitok je to v prvom rade psychologický, kedy vaša myseľ naplno pocíti ťahu celej časti negatívneho spektra emócií... je to ozaj nadmieru deprimujúce v tomto ohľade. Shingeki no Kyojin neskutočne sugestívne dáva divákovi pocítiť a vyžrať tú zapeklitú situáciu, do ktorej sa ľudstvo po vzostupe Titánov dostalo. Proste si v hlave predstavte tú scénku, kedy sa človek poprvýkrát na vlastnú kožu stretne s obrovitánskym Titánom, s ktorým v porovnaní sme iba malulinkými mravčekami na zemi, tak až vtedy pochopíte, čo to znamená byť naprosto bezmocnými. Avšak z celého tohoto súdka za najviac skľučujúce a zarmucujúce považujem najmä to, ako sa nový rekrúti - nová krv, nová nádej pre ľudstvo, chcú odhodlane a nebojácne postaviť zoči-voči Titánom, čo má za následok jediné - ich hrdinské ideály a nádeje sa náhle zmenia na prach... všetky ich ilúzijné predstavy sa vzápätí rozplynú a len bezmocne prizerajú na to, ako im Titáni devastujú celú jednotku a požierajú kamarátov. Človek má v tomto konkrétnom prípade vážne pochopenie pre "zbabelcov", ktorý sa strania boju, nakoľko ich chovanie je zcela racionálne. Oni vopred už pochopili, že hrať sa na hrdinov vás nikam nedostane a vývoj celej situácie to v konečnom dôsledku vôbec nijak nezmení. Táto nekompromisná show vás naučí jedno jediné a to báť sa. No a keď sa hlavný hrdina chce zachovať šľachetne a hrdinsky pomstiť svojho priateľa tým, že sa bezhlavo a bez premyslenia vrhá do boja proti desivému Titánovi, tak akurát tak príde o nohu. No jo, tento seriál vie neraz pekne šokovať a nebojí sa prichádzať s dosť odvážnymi scenáristickými rozhodnutiami, ktoré bezcitne naložia s hocijakou, i tou hlavnou postavou. V rovine zvratov a prekvapujúcich momentov to má veľmi blízko k takému seriálovému kolosu ako je práve Game of Thrones. Aj celkovou potemnelou charakterizáciou a nihilistickou povahou sveta, komplexným vyzobrazením postáv a ich motivácii, viacvrstvovým príbehom a spletitými dejovými líniami sa Titáni veľmi nápadne pripodobňujú práve Hre o Tróny, až na to, že Attack on Titan sa s pálčivými otázkami popasoval stokrát presvedčivejšie. Ako veľký milovník kvalitne vybudovaných, chytro premyslených a komplexných fikčných svetov, som mimoriadne ocenil u tohoto anime počinu práve tú úžasné miera worldbuldingu, vďaka ktorej sa svet neustále rozvíja a prehlbuje svoju mytológiu. Čo sa týka stručného charakteristiky, tak svet Titánov je zasadený do post-apokalyptického prostredia, v ktorom ľudská rasa sa ocitla na pokraji vlastného vyhynutia v dôsledku vzostupu obrovitánskych ľudožravých Titánov, ktorý už 100 rokov sužujú ľudstvo. Nakoľko boj s týmito gigantami sa v mnohých ohľadoch javil ako bezpredmetný a ľudská civilizácia nemala šance ani prostriedky, aby z dlhodobého pohľadu im mohla čeliť, tak postavila tri monumentálne múry, ktorých pôvod však zostal zahalený tajomstvom... rovnako ako aj pôvod samotných Titánov. Attack on Titan má do značnej miery hororový vibe, s množstvom hrôzostrašných a strach stimulujúcich elementov vychádzajúc predovšetkým zo samotnej podstaty Titánov, ktorý na rozdiel od iných beštií známych z Dark Fantasy diel, vyzerajú ako ľudia, a tak aj súboj s nimi v princípe pôsobí ako nejaká genocída. A tiež k týmto monštrám neodmysliteľne patrí aj ich karikatúrny vzhľad, čo je dosť desivé a nepríjemné na pohľad. Takisto jedným z najväčších hnacích motorov celej tejto anime show je zmysel pre tajomno a záhadu, či už ide o pôvod Titánov, monumentálne múry, alebo samotný sklep Grisha Yeagera. Na tomto sveta je nanajvýš fascinujúce, ako o ňom v podstate nič neviem, diváka si príbeh práve opantá okolo seba svojim citeľným mysterióznym nádychom a neopísateľnou túžbou sa dozvedieť niečo viac. V každom prípade, tvorovia tento pocit zvedavosti ešte podnecujú a umocňujú neustálym odkladaním odpovedí, a naopak navyšovaním počtu položených otázok, a iba postupným, nijak zvlášť urýchleným dávkovaním odhalení, teda až do vyústenia tretej série, ktoré nám viac než uspokojivo naservíruje zmysluplné odpovede na väčšinu doterajších záhad. Od tohoto zlomového okamžiku sa akútne mení celý náš pohľad na tento fantazijný svet a všetky doterajšie nahromadené poznatky naberú zcela nový kontext. A konečne sa dostávam k potenciálne najväčšiemu lákadlu celého anime a tou je dychberúca akcia, o ktorej bez preháňania môžem tvrdiť, že ide o najlepšie zvládnutú, skoordinovanú a natočenú akciu, akú som kedy v živote videl. Tie bojové kreácie, aké nám Shingeki no Kyojin predvádza, sú tak geniálne prepracované a po animačnej stránke tak neodolateľne okuľahodiace, že nenachádzam tých správnych slov, ktoré by náležite vystihli tie transcendentné stavy, do ktorých má show počas ich trvania privádzala. Sledovať Three-Dimensional Maneuvering v akcii je skrátka niečo neskutočné a v rámci akčnej tvorby i mimoriadne nápadité a inovatívne. No a keď ešte k tomu pripočítame nášho miláčika Levia Heichōa, formuje sa nám tu hotová kanonáda vzdušných, akrobatických a šermiarských výpadov, jednoducho senzácia! A čo takisto na osobitých akčných sekvenciách veľmi kvitujem, je tá skutočnosť, že sa nejedná o žiadnu bezduchú a hlúpučkú akciu, naopak seriál striktne dodržiava isté bariéry a vnáša do súbojov premyslené vojenské taktiky. AoT, čoby military fantasy, si naozaj potrpí na tom, aby vojenský systém správne fungoval a pôsobil hodnoverne, čo skrz celkový dôraz na logistiku, vymýšľanie stratégií a všelijakých taktík, svoj zámer rozhodne spĺňa. Dokonca aj politiku a jej jednotlivé machinácie sa nakoniec podarili vmiešať do príbehu velice efektným spôsobom a po chvíli si v rámci seriálu ako celku vydobyli svoje privilegované postavenie. Audiovizuálna stránka je takisto maximálne úchvatná, plná živých záberov, strhujúcich výjavov a pozoruhodných detailov. Zvolená kresba sa mi skutočne páči a v kombinácii so CGI veľmi pekne vyniká. Animácia dokáže byť bez najmenších problémov zcela dynamická a svižne plynulá, keď to dej od nej vyžaduje, obzvlášť pri akčných scénach, a zároveň až mrazivo a atmosférický statická so zamrznutými obrazmi. Po zvukovej ani hudobnej stránke nemám čo vytknúť, možno až na ending k 2. sérií. Inak však soundtrack, openingy i endingy sú naprosto odpalujúce bomby! Najobľúbenejšie postavy: Levi Ackerman ♥, Mikasa Ackerman, Annie Leonhart, Hange Zoë, Pieck Finger, Erwin Smith, Eren Yeager, Armin Arlert, Reiner Braun, Jean Kirstein Najobľúbejšie arcy: 1. War for Paradis, 2. Return to Shiganshina, 3. The Female Titan, 4. The Uprising, 5. Battle of Trost District, 6. Marley, 7. Fall of Shiganshina, 8. Clash of the Titans, 9. 104th Training Corps TOP openingy: 1. Shinzou wo Sasageyo!, 2. Shoukei to Shikabane no Michi, 3. Guren no Yumiya, 4. Jiyuu no Tsubasa, 5. The Rumbling, 6. My War, 7. Red Swan TOP endingy: 1. Utsukushiki Zankoku na Sekai, 2. Akuma no Ko, 3. Akatsuki no Chinkonka, 4. Call Your Name, 5. Great Escape, 6. Name of Love, 7. Shougeki, 8. Yuugure no Tori Best Song: Apple Seed ...a na koniec ešte menší hudobný bonusík. (21.04.2022) (méně) (více)

Ponuré, temné, depresívne... Lepší a viacej atmosférický úvod do sveta Titánov si viem skutočne len ťažko predstaviť, otváracie dve epizódy svojim nekompromisným vyprávaním dokonale zachytia esenciu toho, čo od tohoto post-apokalyptického dark fantasy očakávať. Zo všetkých strán a kútov budete počuť, ako sa ozývajú nariekavé hlasy, výkriky beznádeje a strachu, lenže vy máte pritom po celý čas pocit, ako keby niekto iba zúfalo vykrikovala do prázdna. V tomto neľútostnom svete ste odkázaný iba sami na seba,  každý si tu totiž hladí svojho a niežeby som im to zazlieval. Shingeki no kyojin do vašich sŕdc zaseje poriadnu dávku melanchólie, z ktorej ďalej vzíde ešte väčší zármutok, ktorý prerastie do takých rozmerov, že iba on samotný vás bezprostredne priková k obrazovkám. Takúto nepríjemnú a sugestívne podávanú depresiu som už naozaj veľmi dlho nezažil. Od chvíle, čo sa ľudstvo poprvýkrát stretlo so svojimi prirodzenými nepriateľmi, Titánmi, nastali temné časy. Po určitej dobe sa ľudstvo ocitlo na pokraji vyhubenia, a aby sa tomu predišlo, boli sme nútení sa obkolesiť kolosálnymi hradbami, ktoré mali zaručovať prežitie našej rasy i šancu na mierumilovný život. Ten však trval iba 100 rokov, a keď sa pred hradnými múrmi objavil kolosálny Titán, tak sa opäť začal ten skutočný boj o prežitie. Od prvých momentov sa príbeh i prostredie snažia diváka opantať svojou pohlcujúcou atmosférou a zároveň uňho vzbudiť pocit neistoty a strachu, ktorý predovšetkým pramení z toho, aká obrovitánsky hrozba číha na ľudstvo na druhej strane hradieb. K celkovej desivosti Titánov tiež napomáha aj ich karikatúrny vzhľad, ktorý je jednoducho creepy. Vzhľadom na to, aký veľký fantazijný kolos sa nám tu pomaly, ale isto rozbieha, tak aj ansábel postáv sa môže pýšiť svojou početnosťou. Aj napriek tomu, že nie každej postave je venovaný dostatočne veľký priestor, čo je celkom pochopiteľné, i tak si vie divák v postačujúcej miere utvoriť mienku a obraz ku každej jednej z nich. Charaktery sú totižto veľmi kvalitne napísané, kedy chápete ich agendu, kde pramenia ich motivácie, čoho chcú v živote dosiahnuť a čomu sa naopak mienia vyvarovať. Nenájdeme tu žiadne klasické stereotypné delenie postáv na tých dobrých a zlých, všetci sú to skrátka len ľudia, ktorí chybujú, so všetkými tými neduhmi, ktoré k tomu prináležia. Prvá séria si taktiež velice solídne pohráva s psychológiou postáv, sústredí sa na osobné rozhodnutia, ktoré ani zďaleka nie sú jednotvárne, i na následne nesenie, či vysporiadanie sa s následkami. Zvlášť u hlavných postáv pociťujete, ako nadmieru obratne sa pracuje s ich vývinom, charakterovým rastom a napredovaním. Dialógy sú takisto veľmi silnou stránkou seriálu, sú inteligentné, dobre vypoinované a obsahujú krásne vycibrené slová, ktoré často v sebe skrývajú rozlične filozofické a morálne otázky, na ktoré však len zriedkakedy dostávame priame odpovede. Attack on Titan sa nesnaží zakrývať znepokojujúcu pravdu a krutú realitu, vo veľkom sa zaoberá práve tou odvrátenou stránkou ľudstva i ľudskosti ako takej, a dokonca k tomu ešte podnetne znázorňuje, kam je ľudská myseľ schopná až zájsť, keď ide o otázku vlastného prežitia. Všetkými týmito prostriedkami AoT nastavuje spoločnosti zrkadlo a vďaka čomu je tento spoločensko-kritický presah tak badateľný. Toto dark fantasy anime je prešpikované akciou, ktorá v zrovnaní s inými je vážne bezkonkurenčná - pravdupovediac, ide o suverénne najlepšiu akciu, akú som kedy zažil. V prvom rade tomu dosť hrajú do karát neskutočne nápadité bojové techniky, zachytávanie krásy pohyby i svižné prenášania sa vzduchom počas bojových sekvencií. Priestorové manévrovanie (The Vertical / The Three-Dimensional Maneuvering) zakomponované v akcii je neuveriteľne nápadité a inovatívne a obzvlášť taký Levi, či Mikasa vedia s touto technikou predviesť hotové umenie. Z tých výraznejších žánrových položiek sa do tohoto anime zapletie aj trochu toho military, ktorého bohatý balík obsahuje také atribúty, ako je napr. vojenský systém, zásobovanie, logistika, stratégie a taktiky. Aj tieto aspekty do zjavnej miery dávajú akčným scénam pridanú hodnotu a hĺbku, akcia je o to viac premyslená a v základoch geniálne slúži ako naratívny prostriedok, ktorý má vrámci celku svoje opodstatnenie. Akčné sekvencie hoci bývajú naťahované a rozparcelované na niekoľko epizód po sebe, v konečnom dôsledku z toho človek nemá pocit, že by sa príbeh neposúval systematicky dopredu, nedajbože zasekol. A tým pádom, že sa počas ich priebehu dostávame do priameho kontaktu s Titánmi, tak súčasne sa dozvedáme i čosi nové ohľadom ich mytológie, i keď ich origin ešte stále zostáva záhadou. (17.03.2022) (méně) (více)

Komentár obsahuje menšie spoilery! Najlepším a zároveň už aj overeným receptom na úspech u takého fenoménu, akými sú práve Titáni, by bolo jednoducho sa držať tých elementov, ktorými vysoko prevyšuje svoju konkurenciu, čo v podstate zahrajúc strhujúcu akciu, vojnové reálie a postupy, a vo všeobecnosti militaritnú povahu deja. Predpokladám, že by asi nikto z dlhodobých fandov AoT nemal proti tomuto viac-menej očakávanému prístupu žiadne námietky. Každopádne, 3. séria Shingeki no Kyojin ide ešte nad rámec tohoto všetkého a odhodlane zabrúsila do sféry politiky a vládnutia. Tam, kde mohla tretie séria staviť na istotu a bez akýchkoľvek zábran a ďalších okolkov sa držať už nastavených trendov, tak sa konieckoncov predsa len dala na tú riskantnejšiu cestu a tým pádom sa rozhodla i viacej zaexperimentovať. To, že Attack on Titan inklinovalo k politickým tendenciám nie je žiadnou novinkou, od počiatku bolo pomerne zjavné, že má tieto ambície, len otázkou zostávalo, či bude na ne i nejak výraznejšie ašpirovať. No a keď už na tieto politické machinácie malo vo výsledku dôjsť, tak sa vynáral nespočet ďalších otázok - napr. ako túto neľahkú problematiku vlastne uchopiť? Ako spracovať politickú scénu záživným spôsobom a zakomponovať ju do prevažne akčného duchu seriálu? A ako sa vyvarovať tomu, aby komornejším prístupom seriál výraznejším spôsobom neutrpel na svojom dychberúcom tempe a svižnom toku deja? Takže sa nám v konečnom dôsledku objavila nebývalá potreba dosiahnuť primerane vyváženú rovnováhu všetkých týchto sprievodných javov a faktorov,... lenže ako tohoto výsledku docieliť? Skôr než sa dopátrame k odpovedi, ešte pretým by som veľmi rád chcel dať na vedomie, ako som ja k celej tejto záležitosti pristupoval. Ja osobne som si už zopár vecí o SnK v predstihu pozisťoval, takže som bol už relatívne pripravený i na túto politicky ladenú fázu príbehu, žiaľ ma však príliš netešilo, ako som zo všetkých strán počúval, že prinajmenšom v mange sa tieto skôr dialógové (politické) scény celkom tiahli... že boli často až nudné a nezaujímavé. A tak som bol veru zvedavý na to, ako sa s tým anime seriál nakoniec potrápi. Niežeby som nemal dôveru v tvorcov show, tí už sa v mojich očiach viackrát preukázali ako schopní ľudia, a preto som ani v tomto prípade nemal pochýb, že sa aj s touto časťou adaptácie príbehu vychádzajúcej z mangy obstojne popasujú - hoci som na druhú stranu nečakal nič svetoborné. V každom prípade, finálnemu produktu sa prekvapujúco podarilo prekonať všetky moje očakávania... ani by ma nenapadlo, že sa tvorcom podarí nájsť až takúto dokonalú bilanciu / optimum medzi zmieneným politikárčením a akčnými výjavmi. Táto náhla a pritom úplne prirodzená obmena žánru, kedy sa z akčného fantasy goreu postupne vyformovala politická dráma, dáva v širšom kontexte ohromný zmysel, nakoľko politický arc eventuálne odkrýva nielen históriu a poznatky ohľadom sveta, ale i minulosť jednotlivých postáv. A celé toto pomalé budovanie sveta nakoniec bolo krásne zúžitkované v druhom Parte, ktorý nielenže je neskutočným akčným lákadlom, ale aj viac než uspokojivo dáva odpovede takmer na všetky doterajšie záhady. Avšak nie je to iba mytologický charakter sveta, nové skutočnosti a odhalenia, ktoré formujú celkový pohľad na svet, ale predovšetkým osobitné rozhodnutia jednotlivcov (ktoré sú ešte k tomu všetkému neuveriteľne dilematické, nakoľko je vidieť snahu sa držať istých morálnych zábran, i keď nie vždy a za každých okolností to aj ide) majú zásadný vplyv na determinovaní samotnej podstaty Titánieho univerza. Naše charaktery sa dostávajú do pozícii a rozpoložení, kedy určujú a rozhodujú o osude celého ľudstva. A nikdy s istotou neviete povedať, ako sa daná osoba zachová, či sa rozhodne pre tú či onú eventualitu. Práve v týchto kritických situáciach a kľúčových momentov pocítite silu dialógov, ktoré dokážu byť pekne ostré a napínavé. Aj keď sa z teritória Titánov presunieme do "bezpečia" hradných komnát, tak príbeh nestráca na napätí a grádov - aj podívaná pozostávajúca primárne z pleticharenia, intríg, zrád a štátnych prevratov je schopná byť stále dostatočne nabitou. Riešia sa tu také témy, ako napr. komu je moc určená a kto má právo vládnuť - tieto filozofické myšlienky sú dosť úzko späté i s odkrývaním histórie a záhad ohľadom kráľovskej krvi, preto sa dá aj pochopiť, že veľká časť udalostí sa bude prevažne točiť okolo rodiny Reiss, ich pokrvnej línii a nástupníctva. Vo všeobecnosti táto sezóna veľmi dobre odráža politické nálady, spoločenskú klímu a sociálne pomery, čo má náramne blízko k štýlu George R.R. Martina, ktorý je v predávaní týchto politicko-spoločenských aspektoch pomyselným kráľom. A podobne ako tomu bolo v prípade Game of Thrones, tak aj u tretej sérii SnK sa následná akcia zdá byť o to viac zaslúžená, obzvlášť keď nám tentoraz tvorcovia naservírovali doposiaľ tú najviac kolosálnu bojovú sekvenciu, ktorá po všetkých stránkach berie dych. Veru veru, pokus o znovudobytie Shiganshina Districtu od začiatku dýchal neskutočne hutnou atmosférou, ktorá svojou intenzitou bola veľmi podobná tej z úvodu prvej série. Osudový návrat do Shiganshiny bol sprevádzaný návalom nostalgických spomienok i tragickým podtónom. Tamojšie prostredie sa hýrilo napätím, úzkosťou, pocitom neistoty a hmatateľným strachom, všetky tieto nahromadené emócie pripravili živnú pôdu pre to, čo ešte len malo nastať. Následne pokračujeme spektakulárnou akčnou náložou, ktorá zaiste vo vás vyvolá adrenalín. No a môj miláčik Levi je konečne späť v hre, takže sa s ním dočkáme hneď niekoľkých vymakaných akčných kreácií - viz. Levi vs The Beast Titan alebo Levi vs Kenny Squad. Jo a tiež po všetkých tých sériach konečne navštívime i ten dlho teasovaný sklep, kde nájdeme logické a zmysluplné vysvetlenia na všetky neznáme. A v tomto mi verte, všetko so všetkým súvisí, nič tu nie je ponechané na náhodu a naozaj veľmi ťažko by ste tu hľadali niečo, čo by bolo len tak vycucané z prstu. Po novom je odokrytá komplet história celého ľudstva, ozrejmení pôvod Titánov a v neposlednom rade sa nám otvára zcela nový svet a spoločne s ním sa predstaví aj nový nepriateľ. Po zhliadnutí tejto sérii vám bude zrejmé, že ultimátnymi nepriateľmi nie sú ľudožravý Titáni, ale samotný ľudia. Príbeh nie je ani zďaleka tak čiernobiely, ako sa mohlo na začiatku zdať, žiadne také, že Titáni sú zlý, tak ich treba všetkých okamžite vyhladiť z povrchu zemského, sa nekoná. Príbeh tohoto komplexného univerza je omnoho komplikovanejší a spletitejší, nič nie je jednoznačne dané, všetko sa dá vyložiť rôznymi spôsobmi, pričom sme dokonca niekedy nútený zabiehať do viacerých rovín a dimenzií. Miera worldbuldingu je priam až neuveriteľná, svet Titánov je každučkou epizódou viac a viac úchvatnejší a zakaždým považujem za fascinujúce sa dozvedať čosi nové z loreu a mytológie onoho sveta. Rozhodne jeden z najviac premakaných a podmanivých fantaskních svetov, aké som kedy videl. Čo sa technických náležitostí týka, tak Attack on Titan si po audiovizuálnej stránke prešiel obrovským vývojom a v tomto ohľade ide stále o veľkú bombu... ohromujúca hudba umocňuje celkový zážitok... a tie openingy a endingy sa im vážne podarili! (30.03.2022) (méně) (více)