Rocky IV

Při vzpomínce na zápas v SSSR nebo i jen při přečtení některých zdejších komentářů citujících hlášky přímo z filmu mi přeběhne mráz po zádech a je správná chvíle zapomenout slova jako "propaganda". Dlouhý vzpomínkový flashback při jízdě autem, trénink ve sněhu, Drago ničící zařízení v posilovně a někde vzadu v hlavě hlas, který mi říká, že takhle fandit bych měl fandit možná tak ve dvanácti, nikoli po třicítce. Nejbombastičtější a po zásluze nejlepší díl série. (13.05.2006)

Tohle je opravdu sranda. Ruský stroj na boxování je obklopený nejmodernější technikou a dopingovýmu lékaři. Americký světový šampión na Sibiři štípe dříví a trénuje ve stodole jako bezdomovec. Zápas ze zbídačeného CCCP se možná satelitně přenáší do USA v digitální kvalitě. Prostě rok 1985 přesně tak, jak si ho pamatuju. Rocky maká, Survivor hraje jak o život a totalitní režim se hroutí pod údery Rockyho pěstí. Paráda! (29.11.2008)

Pozrieť si tento film s niekoľkoročným odstupom je zážitok, na aký sa nezabúda. Rocky IV je stelesnením všetkého, prečo sme milovali akčné filmy osemdesiatych rokov. Dobrý oceľový muž vs. zlý oceľový muž, dobrá Amerika vs. zlé Rusko, a keď chcete, tak aj sila čistého ducha prírody vs. sila modernej techniky. Máme tu pomstu zabitého kamaráta, tvrdý tréning i finálny zápas, ktorý oplýva takým energickým nábojom, že sa vám chce vstať a rozdať si to s kvetináčom. Všetkým týmto sa vo svojej dobe mohli pochváliť desiatky filmov, ale iba niekoľko z nich to všetko dokázalo naservírovať s takým nadhľadom a šoumenstvom, a v tak dynamickom videoklipovom balení ako Rocky IV. (19.05.2002)

Série filmů o Rocky Balboovi se čtvrtým dílem dostala z pozic tématicky mě míjejících filmových kousků do kategorie snímků, které mě s prominutím serou. Tak hloupý propagantistický film se vidí jenom zřídka. Jsou propagandistické kousky, které mají kvalitní režii, rafinovaný scénář, výborné herecké obsazení a výkony, jenže ničím z toho Rocky IV nedisponuje. Kdybych se měl na tuhle záležitost koukat s nahledem, musel bych dřepět na Jupiteru. Celkový dojem: 10 % (za Gorbačova s velkým červeným flekem). (24.02.2009)

„Keď zomrel, tak zomrel.“ Pravudpovediac som prekvapený, aké je to protiamerické. Každý tvrdí, že je to americké až po strop, ale ja som videl film, v ktorom je americké publikum banda arogantných primitívov, ktorí neznesú nič, čo nie je americké. Naopak, smejú sa tomu, ponižujú to, vyvyšujú sa nad to, vôbec sa ani len nesnažia porozumieť tomu, ale chcú to tvrdo, brutálne a nekompromisne zadupať do zeme. Možno ak by sa všetci, v čele s Apollom, správali k Dragovi s úctou, dopadlo by to úplne inak. Štvorka je príjemne krátka (necelá hodina a pol, už aj s titulkami), miestami nenormálne zlá (robot!!!), väčšinou však úžasná, ale takým tým značne špecifickým spôsobom, ktorý sa dosť blbo charakterizuje. Stallone išiel ako režisér na doraz; v polovici 80. rokov si to mohol dovoliť, nakoľko sa pomaly blížil na svoje vrcholné obdobie a mohol si robiť čo sa mu zachcelo. Vďaka tomu natočil až komiksový film hýriaci akciou, dunivou hudbou, pesničkami, farbami a absurdne naolejovanými, bizarne vyšportovanými polonahými mužskými telami (miestami to vyzerá až ako paródia). Akurát mi trochu vadilo, že v štvorke sám seba poňal predsa len už až príliš ako veľkého ňoumu (klince verzus hríby, wtf?). Ja osobne každopádne uprednostňujem skôr umiernenejšie diely zo série (jednotka, pätka, šestka). Úplne šialená je 5-minútová šoférska pasáž, v ktorej Rocky megapateticky drmolí monológ na tému „to nie je len tak, odísť z domov, to nie je len tak, dávať len to dobré“ a toto zopakuje snáď trikrát po sebe, no proste čosi neskutočné a mal som čo robiť, aby som sa nesmial. Napriek tomu, že Slyovi tieto životné múdrosti vždy dosť išli a je na nich kus pravdy, len to prevedenie je v tomto prípade ozaj príšerné. Burt Young je úplne mimo, ale pri jeho váľaní v snehu som to odovzdane vzdal a užil som si ho. Absurdne musel vyzerať aj scenár, ktorý si myslím, že bol mimoriadne jednoduchý aj na 80. roky (úvodný mač, zachmúrené filozofovanie, šialený sovietsky tréning, finále). Neopísateľne naivné, ale zároveň mega. A za to mega musím dať 4*. Vlastne sa vôbec nečudujem, že to bolo nominované na 9 Zlatých malín, ale skrátka svojím spôsobom (opakujem, svojím spôsobom) to JE geniálne. (05.12.2004)