Vymítač ďábla 2: Kacíř

Vôbec to nie je taký extrém, ako sa o filme hovorí (objavenie sa Jamesa Earla Jonesa je asi jednou fakt wtf scénou filmu). Síce príbeh je balast nad balast a nedáva hlavu ani pätu a religiózna mystika prvého filmu sa úplne vytratila, no napriek tomu je to celkom pozerateľné béčko. Linda Blair s diabolským make-upom mohla byť na plátne dlhšie, lebo je s ním stále diabolsky rozkošná, no zjavne sa nenosením podprsenky už viac pripravovala na kariéru béčkovej boobie scream queen, ktorou bola po zvyšok 80tych rokov. Teda kým si definitívne nepochovala kariéru. (03.06.2012)

Slaboučký snímek, který navazuje na, pro mě velmi nudného, Vymítače ďábla. I to poslední v čem jednička měla své silné stránky a to občas perfektní nasvícení, herecké výkony a všudypřítomný strach z toho co je v malé dívence se ve druhém dílu naprosto vytratilo. Ani skvělý Max von Sydow nemůže zachránit vše. (15.12.2006)

Nebohou Regan tentokrát posedne africký démon Pazuzu, ale nebojte se milé děti, v tomhle případě se nejedná o horor, jako spíše o rodinné drama... Tady tvůrci ukázali (spíše než odvahu) svou jedinečnou troufalost: natočit pokračování slavného hororu o posedlé dívce Regan bez posedlé dívky je docela síla, kor když chybí slavný hudební motiv a ke všemu se nám démon v ženskym těle ukáže až 10 minut před koncem! Při dvouhodinové stopáži tak film celou dobu nudí, a reputaci už si nespraví ani solidním destrukčním závěrem. (22.08.2010)

„Váš prístroj vedecky dokázal, že má démona stále v sebe.“ Prosím? To čo je za prístroj? Taký musím mať. A film samotný? Slovami Johna McClainea - aká je šanca, že sa niečo také človeku stane dvakrát? To sa možno spýtala aj Linda Blair, ale za asistencie Louise Fletcher (hlavnej sestry z Preletu nad kukučím hniezdom), kultového Maxa von Sydowa z jednotky (mihne sa v retrospektívnej scéne) a režiséra Johna Boormana (Vyslobodenie!) nebol čas na žiadne rozumné odpovede. Dosť WTF pokračovanie. (12.12.2006)

,,...A ČO JE TEBE?" ,,BOLA SOM POSADNUTÁ DIABLOM, ALE UŽ NIE SOM." __ Prvý film mal dobrý scenár (vyhral Oscara aj Zlatý glóbus), druhý ho nemá a to je jeho hlavný problém. Tvorcovia scenára si mali vyjasniť akým smerom sa má dej uberať aby nepôsobil zbytočne, chaoticky, prekombinovane s náznakom pokusov o ,,akúsi psychoanalýzu" a preto než hororom, je zastúpený rýdzo dramatickými prvkami občasne prerastajúcimi do napínavejších momentov. Film nie je natoľko otrasný žeby sa nedal pozerať - ako tu mnohí píšu - iba v ňom máločo funguje. Z formálneho hľadiska ide o solídnu záležitosť, dokonca miestami s veľmi uhrančivou vizuálnou stránkou a Morricone, narozdiel od toho rušivého mála z jednotky (zastávam názor, že prvý film mal byť úplne bez hudby) pomáha umocniť nejednu z rutinérsky pôsobiacich scén. Zaujímavým je povšimnutie si rozdielnych paralel, ktoré režisérov oboch filmov postretli. Friedkin si po triumfe prvého filmu zničil - hoci neprávom - kariéru ,,Mzdou strachu". Boorman zasiahnutý nielen chorobou počas nakrúcania, ale tiež zlým prijatím ,,Kacíra" sa striasol smoly keď následne realizoval jeden zo svojich najslávnejších filmov ,,Excalibur". Ako povedal Nietzsche: ,,Čo nás nezabije, to nás posilní." (1494. hodnotenie, 84. komentár k filmu) (15.02.2016)