Reklama

Reklama

Texaský masakr motorovou pilou

  • USA The Texas Chain Saw Massacre (více)
Trailer 1

Sally se dozví, že vandalové údajně znesvětili hrob jejího dědečka. Spolu se svým ochrnutým bratrem Franklinem a přáteli se pouští do vyšetřování. Po návštěvě staré rodinné farmy zjistí, že v jejím sousedství žije skupina šílených, vraždících psanců. (Cinemax)

Videa (2)

Trailer 1

Recenze (544)

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Keďže je zo svojej podstaty pôvodný The Texas Chain Saw Massacre filmom natoľko extrémnym a vo svojom prapovestnom základe tak primitívnym, považujem za svoju povinnosť aspoň čiastočne objasniť, prečo je natoľko významným, žáner definujúcim, kritikmi plošne uznávaným a dokonca mnohými inštitúciami považovaným za zásadné umelecké dielo, ktoré sprevádza status nesmrteľného kultu. ////////// V poradí druhý celovečerný snímok Tobe Hoopera z roku 1974 je od prvého pohľadu poloamatérskym žánrovým príspevkom, ktorý by poľahky mohol zapadnúť prachom, nebyť viacero význačností. Jeho spracovanie, potažmo technická úroveň nie je vysoká a produkčné zázemie minimálne. Obsadenie je zložené výlučne z nehercov. Formát kamery je 16mm a je charakteristické, že si kameraman drží odstup od diania, čím vyvoláva nielen efekt falošného stotožnenia s loviacim vrahom, ale zároveň takmer dokumentaristické pojatie. Hudba vo filme je minimalizovaná na najnižšiu možnú úroveň, vďaka čomu ešte ostrejšie vyniká diegetický zvuk motorovej píly, zarezávajúci sa do divákovho mozgového tkaniva. Scenár príbehu, čiastočne vychádzajúci z reálií skutočného prípadu neslávne známeho sériového vraha, pravdepodobne nekrofila a kanibala Eda Geina, zaberá len približne 20 stránok písaného textu a nijak si nezadá s žánrovými filmami podobného razenia, ako sú I Spit on Your Grave, Cannibal Holocaust alebo The Hills Have Eyes. Je teda definovateľný ako slasher, splatter a exploatačný paradokument (film otvára správa o nálezoch vykradnutých hrobov a hrozivých výtvorov z mŕtvych tiel), na ktorom sa dá ilustrovať priezračná ontogenéza žánru, a ktorý vykresľuje vízie a predstavy Tobe Hoopera o vražednej rodine kongenitálne zdegenerovaných potomkov oblastných vidieckych buranov, idiotov pochádzajúcich z dekád manželstiev s vlastnými sesternicami, násilníkov a kanibalov, ktorí po generácie vlastnia mäsiarstvo a vyrábajú mäsové výrobky zo svojich ľudských obetí. Do ich rúk sa dostáva skupina typických amerických tínedžerov, ktorí, nič netušiac, idú na prehliadku domu, patriacemu zosnulému príbuznému jedného z nich. Príbeh sa tak dostáva do relatívne prekvapivej početnej rovnováhy medzi protagonistami a antagonistami. ////////// Film veľmi obozretne pracuje s prvkom násilia, ktoré sa častejšie odohráva mimo obraz daný uhlom kamery, čím ešte silnejšie pôsobí na psychiku diváka. I keď sú samotní členovia mäsiarskej rodiny prezentovaní ako jedinci vymykajúci sa akýmkoľvek spoločenským normám, napriek tomu zostávajú okolitým svetom nepovšimnutí a pokračujú vo svojej činnosti. Napriek iracionalite ich desivého chovania je v spôsobe postupného vyraďovania tínedžerov badateľná akási metodika, vychádzajúca zo skúseností ich rodinného povolania a divákovi znázornená rýchlym a nekompromisným usmrtením a odstránením jednotlivých postáv filmu, a zároveň podmienená rodinnou hierarchiou, na ktorej vrchole stojí ten najrozumnejší z nich. ////////// Ďalším zásadným aspektom je takzvaná estetika škaredosti, umelecká kategória majúca za význam protest proti spoločnosti prostredníctvom jej znechutenia. Toho je dosahované prostou prezentáciou objektu, ktorý recipient pri nazeraní naň prijíma podľa klasických kritérií určených spoločnosťou ako čosi škaredé, zhnusujúce, resp. pohoršujúce. Škaredosť sa ako všeobecný pojem môže prejavovať ako v oblasti vizuálnej, tak aj morálnej. The Texas Chain Saw Massacre ju prezentuje v oboch podobách, a to vo viacerých formách. Vizuálne sa prejavuje prostredníctvom tvorby "umenia" z častí ľudských tiel a kostier (silne inšpirované práve prípadom Eda Geina), samotnými vraždami a nakladaním s obeťami, a v neposlednej rade špinavosťou a neučesanosťou samotného filmu, ktorý pôsobí ako surová, prílišne nespracovaná látka. Z morálneho hľadiska je to pestrá škála perverzných úchyliek rodiny, spoločenských abnormalít, zvrátenosti ich často pudovo riadeného jednania, tiež však praktikami mučenia ešte živých obetí, ale aj aspektom spoločenského šoku, ktorý film samotný rozpútal naprieč Spojenými štátmi. Ako povedal samotný Stephen King, film má nepopierateľný spoločenský význam, pretože svojou podvratnosťou nielen vyvolal rýchlo sa šíriacu vlnu kontroverzie, ktorá čoskoro dosiahla globálnych rozmerov, ale, čo je dôležitejšie, priamo poukázal na možnú existenciu takýchto narušených jedincov takpovediac v našom susedstve (a ako dokladajú početné zdokumentované prípady, o pravdivosti tohoto tvrdenia nie je možné pochybovať). Nech je teda akokoľvek poburujúci, práve v tomto spočívajú jeho kvality a nadčasový význam. Dokonca je známe, že boli mnohí po zhliadnutí filmu presvedčení, že Leatherface skutočne existoval, a pre potreby remaku z roku 2003 bol vytvorený falošný dokumentárny záznam, na ktorom sa objavuje, a na ktorom stojí novodobý mýtus o "mäsiarovi z Texasu". ////////// Keď pominieme všetko vyššie spomínané, zostáva nám v rukách aj o 40 rokov neskôr rovnako funkčný a desivý horor, u ktorého nie je problém pochopiť, prečo vo svojej dobe spôsobil taký poprask. Jeho triumfálnym víťazstvom nad divákom je postupné pomalé budovanie napätia, ktoré sa pohráva s diváckym očakávaním a buduje dojem zdanlivej neškodnosti, ktorá sa s príchodom Leatherfacea mení v nefalšovanú hrôzu enormných rozmerov, ktorú striedajú mučivé útoky na vaše nervy, vrcholiace v scéne rodinnej večere. Záverečný zbesilý útek vyznieva svojim spôsobom v istých momentoch smiešne, čo je v kombinácii s jeho brutalitou veľmi nebezpečný obrat a obžaloba diváka, ktorý si dej náhle začne užívať. Zároveň je kľúčovým postrehom pre doloženie efektu, ktorým film pôsobí - strach sa po filme vytratí, ale ona znepokojivosť jeho faktického zdelenia ostáva. Po zhliadnutí filmu vám už vždy, keď budete prechádzať podobnými miestami, prebehne mráz po chrbte, keď vám na chvíľu v mysli skrsne otázka: Čo ak...? ////////// Apendix: Správne krvavý a šťavnatý surový steak, ktorý tepelnú úpravu nepotrebuje. ////////// Mimotextová poznámka: Osobne sa domnievam, že je to dosť možno vôbec najlepší horor, aký som kedy videl; minimálne z mojej dosavadnej žánrovej selekcie žiadny sugestívnejší kúsok nevyčuhuje. Geniálne a dokonalé, ale hlavne desivé - pokiaľ to teda pozeráte za správnych podmienok (tma a absolútne ticho sú vhodnými spoločníkmi). Tiež film, ku ktorému sa budem, z hľadiska interpretačného, teoretického, ale i subjektívnej príťažlivosti spracovania vracať. () (méně) (více)

kingik 

všechny recenze uživatele

Nikdy jsem tomuto exploitation hororu nepřišel na chut. Pro mě je to slabota. Víc keců, než se to k něčemu dopracuje. Když jsem si ho nedávno pustil, zděsil jsem se hlavně toho, jak na tom zapracoval zub času. Jak to má pomalý rozjezd, a když se to rozjede, tak taky žádná sláva. Krev prakticky žádná, a to je řeč o exploitation subžánru, který na něčem takovém staví. Tady asi ani na umělou krev nebyly prostředky, a tak se celou dobu o slovo hlásí skoro až nuda. Napodruhé tento horor u mě prošel hlavně tím, že se snaží o syrové ztvárnění, a Tobe Hooper se ukázal v dobrém, ale nikoliv však nějak perfektním režijním světle. Na tu dobu docela hezké holky, ale dneska už to nemá čím šokovat. 60% ()

Reklama

Superpero 

všechny recenze uživatele

Tak nevim, asi jsem divnej, ale mě to tak dechberoucí a koulervoucí nepřišlo. Samozřejmě je to lepší než ten remake. Nejsem nějakej nebojsa a u hororů made in Japan jsem většinou posranej strachy, ale tady jsem se párkrát leknul a dobrý. Prostě nechápu jak se někdo může bát když je tam minutu zabíranej oltář z kostí nebo když holku nemotorně honí v lese asi 2 minuty magor s pilou (chápu že se bojíte když ste ta holka). Všemi opěvovaných posledních 15 minut "u oběda" mi taky nic neřeklo. Prostě se jen 3 magoři furt chlámaj a dělaj držky a holka do toho řve. Tím ovšem neříkám že jsem nebyl u závěru napjatý a nefandil jí. Samozřejmě jsou tu ale i skvělé pasáže (říkám hlavně lekačky se povedly a "děda" taky není k zahození). Nejlepší ale je zvukový doprovod, něco tak nepříjemného a znepokojujícího se k filmu tohoto typu neuvěřitelně hodí. Herci jsou docela v pohodě (až na toho vozejčkáře) a ty dvě holky jsou opravdu kočky a maj takový sexy oblečení ve stylu 70. let. Ano ty dvě holky jsou největšim kladem filmu. Chápu že je tohle pro někoho neotřesitelný kult a nechci to nikomu znevažovat, jen mě to prostě minulo. Toť vše. ()

Segrestor

všechny recenze uživatele

Je fakt, že krom toho chlapíka, co tam visel a měl "to celé" na háku a do ran mu ten bodrý vesnický retard Leatherface chodil plácat posypovou sůl, si z filmu moc nepamatuju. Zdálo se mi to takové nemastné neslané (ale jak říkám, soli tam přitom bylo dost), jakoby tvůrci nevěděli kudy kam a tak se zaměřili především na brutalitu a tu tzv. slasherovost, která jak známo spočívá v tom, že někdo velmi fyzicky pomalý a dosti často i duševně, prohání po lese či starém domě nějakou roztomilou dívku, která jinak běhá jako laňka. Že je dotyčný šouravý retard vždy dívce v patách, ač ona letí lesem jako šíp, nechme odborníkům a zdatným wikipedistům. Jako lajk hodnotím spíše záporně. Nebylo to nic, co bych si pustil k štědrovečerní večeři a ani v jiný temný večer, kdy bych se chtěl bát. ()

T2 

všechny recenze uživatele

To budem asi jeden z mála, čo sa pri tom nehorázne nudil, že po celý čas my to pripadlo vo svojej jednoduchosti maximálne nezáživne, moc dejovo plytké, napätie sa tiež ťažko hľadá, scénky v tme sú len scénky v tme kde skoro nič nevidieť, takže pri tom si možno treba len podriemať a po tomto vzhliadnutí si začínam doceňovať Nispelov Texaský masaker z 2003. "Jednoduché strohé až zbytočne priamočiare točenie, bez náznaku tvorenia aspoň základného konštrukčného deja." Na film som sa moc tešil a strašne moc ma sklamal. ║Rozpočet $83,532Tržby USA $30,859,000Tržby Celosvetovo $- ()

Galerie (225)

Zajímavosti (98)

  • Film bol v necenzúrovanej verzii zakázaný v Austrálii, Brazílii, Chile, Fínsku, Islande, Írsku, Malajzii, Nórsku, Singapure, Švédsku, Veľkej Británii a Západnom Nemecku. (Paldiny)
  • Britskými cenzory byl film roku 1975 zamítnut, ale díky Radě Velkého Londýna se dočkal uvedení v omezeném počtu kin v Londýně. Po neúspěšném pokusu cenzorů o přestříhání filmu byl snímek roku 1977 opět zakázán. V roce 1984 v éře "video nasties" byl znovu zakázán. Film dostal od cenzorů povolení k promítání v kinech a na videu až po 25 letech, tedy roku 1999. (HellFire)
  • Dům štábu pronajala rodina, která v něm po celé natáčení pobývala. (HellFire)

Související novinky

Nová adaptace Prokletí Salemu našla režiséra

Nová adaptace Prokletí Salemu našla režiséra

13.04.2020

Minulý rok jsme se dozvěděli, že Kingův horor Prokletí Salemu se po letech dočká nové verze. Produkovat ji měl James Wan a do scénáře se pustil Gary Dauberman, jenž napsal například nové To nebo… (více)

James Wan chystá Prokletí Salemu

James Wan chystá Prokletí Salemu

24.04.2019

Éra filmových adaptací hororů od Stephena Kinga pokračuje. Producent a režisér James Wan (V zajetí démonů, Insidious) teď čerstvě oznámil novou verzi Prokletí Salemu, které bylo v minulosti… (více)

Hollywoodské hobby? Prznit klasiky

Hollywoodské hobby? Prznit klasiky

02.06.2006

Filmaři v Hollywoodu se nejspíš rozhodli plýtvat všemi možnými zdroji na většinou nepotřebné a obvykle nepříliš kvalitní remaky. Ostatně co fungovalo už jednou (dvakrát atd.), bude fungovat o… (více)

Jste Otrlý divák?

Jste Otrlý divák?

16.02.2006

Když nepočítáme sledování odpoledních telenovel, je jediný způsob, jako to zjistit: sebrat se a jít do pražského kina Aero na některé - a nebo rovnou na všechny - snímky uváděné v rámci přehlídky… (více)

Reklama

Reklama