BoJack Horseman

Břitká satira holywoodské smetánky plná drog a alkoholu, která je ale ovšem také překvapivě vyzrálá, citlivá a místy i nečekaně depresivní. Tak takto nějak bych popsal tento animovaný seriál z dílen Netlfixu BoJack Horseman, jež nám představuje hvězdu jednoho sitcomu devadesátých let, jeho přátele a další postavičky ze seriálové, potažmo filmové branže. Seriál rovněž zaujme i přirozeným vývojem téměř všech charakterů, které se navíc vracejí k činům a rozhodnutím z dřívějších sérií. Vznikne zde tedy celistvá příběhová mozaika, od níž se díky vtahujícímu scénáři nebudete moci odtrhnout. Rovněž stojí za zmínku fakt, že díky užití zvířat a jejich smísení s lidmi zde dochází k naprosto absurdním, chytře vypointovaným situacím s pořádnou špetkou černého humoru, u nichž se budete lámat smíchy a zároveň nevěřícně kroutit hlavou. Podstatnou částí tohoto všeho je i dabing, jež propůjčuje postavám koňskou (haha) dávku charismatu a emocí, z nichž markantně vyčnívají Will Arnett a Aaron Paul (Todd!). Tohle se zkrátka moc povedlo, pročež byste tomuto osvěžujícímu seriálovému počinu rozhodně měli dát šanci. Výborná práce! (Netflix) „BoJack Horseman! What is this, a crossover episode?“ (30.03.2020)

Některé momenty jsou naprosto geniální a tnou do živého, ale na konci šesté série mám bohužel ze seriálu trochu mdlý pocit. Dějové linie vyšuměly, nic moc se neuzavřelo, Bojack žije dál a nejspíš do toho zase spadne. Pozdější série už hodně vaří z vody a mám chuť dát tři hvězdy. Ale nedám, kvůli několika rezonujícím geniálním myšlenkám, které vyčnívají mezi hodinami vaty. (05.02.2020)

Seriál som začala pozerať s tým, že to bude komédia. Zo začiatku som si ešte myslela, že to len nie je veľmi dobrá komédia. No ako seriál pokračoval, bolo jasné, že toto je dráma a navyše mega depresívna. Nielenže v nej sledujeme osobnú krízu hlavného hrdinu, ale rôznymi spôsobmi sa tu vykresľujú aj rôzne spoločenské problémy, trendy a ľudské vlastnosti. A ešte aj to, čo by sa dalo považovať za vtipy, človeka deprimuje, keď sa nad nimi hlbšie zamyslí. Hoci je to veľmi negatívne a zabíja to vo mne akúkoľvek životnú nádej, seriál je tak dobre urobený, že neviem prestať pozerať. (29.10.2019)

Titulky, hodnotenia a komentáre hlásali udalosť desaťročia - tento komentár bude aj preto trochu nabrúsenejší, než by si to BoJack zaslúžil, a bude cielený na určitú špecifickú skupinu. Podľa mňa sa to totiž v takmer žiadnom smere nevie odlepiť od doby a miesta svojho vzniku. Netvrdím, že ten seriál upadne do zabudnutia, pretože nejaké dvere predsa len otvára a nejaké žánrové konvencie predsa len prekračuje. Chýbala tomu však číra hravosť a anarchia animovaného sveta. Skôr sa mi zdá, že ide o súčasť trendu "zdospeláčťovania" animovaných seriálov a "zautentičťovania" žánru sitcom, ktorý pretrváva už od 90. rokov (a možno aj ďalej, neviem). Tá snaha o "existenciálnu ťažobu" a akúsi plnosť postáv tu vždy bude narážať na hranice, ktoré so sebou nesie zosmiešňujúca karikatúra, a tak boli aj BoJack a ostatní vo výsledku rovnako plytkí a jednorozmerní ako postavy z Dva a pol chlapa. Na druhej strane sa tá snaha o sitcom časom vytratila a zostalo niekoľko vtipných zvieracích gagov a popkultúrnych narážok (wau, aká to novosť... vitaj, postmoderna), ktoré sa utopili v redundancii. Ak sa k tomu pridá ten otravný (v tomto prípade latentný) psychoanalytický fetiš utáraných a emocionálne retardovaných amerických intelektuálov a ich snaha za každú cenu rochniť sa vo svojich grandióznych problémoch, vystavovať ich na obdiv celému svetu a robiť z nich priam generačné problémy (tú majú tvorcovia s BoJackom očividne spoločnú, keďže presne takéto sú prakticky všetky postavy), dostavuje sa u mňa dáviaci reflex. To je vlastne ďalšia hranica, na ktorú snaha o "zdospeláčtenie" naráža. Tento typ amerických intelektuálov nevie dospieť - ustrnuli v ranej puberte ako celá ich popkultúra. Smutné je, že presne títo ľudia sa vysmievajú z hlúposti a zaostalosti iných. Smutné je, že chcú meniť svet, hoci nikto príčetný by im do opatery nezveril ani kaktus. Jediné, čo som z toho seriálu cítil bola číra únava zo sveta. Akýsi neodbytný pocit, že dejiny sa skončili, točíme sa v kruhu a na ničom už nezáleží. Pocit, že všetci sme v stave depresie a niet z neho úniku. Nočná mora, že som prázdnou a plytkou postavou trápneho sitcomu, pretože práve BoJack je (chcene i nechcene) krásnou ukážkou blúdneho kruhu simulakier. Aspoň za sprostredkovanie tohto pocitu seriálu ďakujem, hoci ja sám ho nezažívam (aj keď som vyrastal v tom najhoršom type rodiny - v atomickom type). A áno - stále platí, že to nejaké dvere otvára a že je to občas milo absurdné. Len sa z toho, prosím... (30.08.2021)

BoJack je pre mňa unikátny seriál predovšetkým preto, že mi trvalo 5 sérií, aby som si uvedomil, že ho vlastne zbožňujem. Pritom som zvažoval, že prvú sériu ani nedopozerám. Pri druhej to bolo lepšie, ale stále som bol vlažný. Až pri tretej a štvrtej sérii som si uvedomil, že mám tento seriál rád, a pri piatej že je to absolútne moja šálka kávy. Pre niekoho na tomto možno nič unikátne nie je, ale pre mňa to je s drvivou väčšinou seriálov presne naopak. A pritom si ani nemyslím, že BoJack je to najlepšie čo môže súčasná televízia ponúknuť - ten seriál ku mne prehovára skôr na osobnej úrovni, nemyslím si, že na papieri ide o nejaké skvelé dielo kalibru Atlanty alebo Louieho. Pri pozeraní piatej série som si však uvedomil, že z 4 hviezdičiek, ktoré tu u mňa má(a ktoré boli skôr 3.5*), chcem ísť vyššie - stalo sa to v momente, keď som si uvedomil, že Diane is my spirit animal.4.5*. (20.12.2019)