BoJack Horseman

Pokud jste ještě neměli tu čest, můžete si o BoJackovi udělat představu jako kříženci nihilističtějšího Californication se strukturou a animací Ugly Americans, to vše řízlé trochou Louiho. Na papíře to nezní vůbec špatně, osobně mám ale problém s tím, že to vše už chutná dosti recyklovaně a hlavně se to se mnou většinou míjí na poli humoru, což je u animované řachandy to nejpodstatnější. Vynikající Will Arnett (legendární Gob Bluth) se sice pro dabing nihilistického koně narodil, na to, aby utáhl celý seriál za zbytek mátožných postav to ale úplně nestačí. Kolem a kolem, decentní zábava, která mohla být revoluční před deseti lety - dnes zaostává o nejednu koňskou délku nejenom za svým vynikajícím současníkem, Rickem and Mortym, o klasikách typu South Park či Simpsonovi ani nemluvě. 60% (31.07.2015)

BoJack je pre mňa unikátny seriál predovšetkým preto, že mi trvalo 5 sérií, aby som si uvedomil, že ho vlastne zbožňujem. Pritom som zvažoval, že prvú sériu ani nedopozerám. Pri druhej to bolo lepšie, ale stále som bol vlažný. Až pri tretej a štvrtej sérii som si uvedomil, že mám tento seriál rád, a pri piatej že je to absolútne moja šálka kávy. Pre niekoho na tomto možno nič unikátne nie je, ale pre mňa to je s drvivou väčšinou seriálov presne naopak. A pritom si ani nemyslím, že BoJack je to najlepšie čo môže súčasná televízia ponúknuť - ten seriál ku mne prehovára skôr na osobnej úrovni, nemyslím si, že na papieri ide o nejaké skvelé dielo kalibru Atlanty alebo Louieho. Pri pozeraní piatej série som si však uvedomil, že z 4 hviezdičiek, ktoré tu u mňa má(a ktoré boli skôr 3.5*), chcem ísť vyššie - stalo sa to v momente, keď som si uvedomil, že Diane is my spirit animal.4.5*. (20.12.2019)

BoJack Horseman je pre mňa vrcholovo surreálna prazvláštnosť, ktorej cynizmu a svojskému štýlu tragikomického formovania prázdnych a zbytočných zápletiek buď pochopíte a zamilujete si ju, alebo vás proste rýchlo a jednoducho unudí a prestane baviť. Sám za seba môžem povedať, že si ma seriál neuveriteľne získal a s najvyššou pravdepodobnosťou ho môžem úplne kľudne pridať to trojky najlepších animovaných seriálov, aké kedy boli vytvorené. Aj keď je oficiálne považovaný za komédiu, tak tragická stránka nad tou komediálnou rozhodne prevažuje a v niektorých epizódach dokonca až dramaticky graduje (takmer polhodinová minutáž je na animovanú blbinu predsa len trochu dosť). V BoJackovi je napriek jeho animovanosti a aj napriek faktu, že polovicu postáv tvoria infantilní antropomorfistickí degeneráti, omnoho viac vážnych a dramatických prvkov, než vo väčšine seriálov, ktoré nám môže svetová kinematografia ponúknuť. Ak chcete zhliadnuť tento seriál, tak rozhodne dopredu počítajte s tým, že sa určite nedá využiť na vyplnenie času pri osamotenej štvrtkovej večeri po dlhom vyčerpávajúcom dni niekde vo vašej obývačke (nefunguje tu to, čo pri všetkých animovaných sitcomoch); je to miestami neuveriteľne zložité, postavy sú prepracované a dávky humoru sú tu založené prevážne na vyzdvihovaní nihilizmu a poukazovaní na zbytočnosť akejkoľvek ľudskej emocionality, čo aspoň u mňa vyvoláva ľahkú dávku optimizmu v očakávaní, že prostredie, v ktorom žijem, mám zdokumentované určite lepšie, než väčšina seriálových postáv (dokonca som aj počul, že sledovanie BoJacka pomohlo niektorým ľuďom zvládať ich depresie). Nuž, čo už. Ľahko sa to rozhodne opísať nedá; treba to len vidieť. (05.06.2019)

První série začala nevinnou variací na vyhořelou star z devadesátek, gradovala v šíleném bad tripu po alternativních realitách a končila potlačenou slzou a husí kůží přes celá záda. Druhá série všechno umocnila na druhou a více. A po podvodním díle a kameu Lorraine Bracco (psychiatričky ze Sopranos) ve třetí sérii řadím BoJacka definitivně k tomu nejlepšímu, co jsem kdy ze seriálové tvorby viděl. Geniální postavy, suverénní nablblý humor a nesnesitelná tíživost bytí. Hlavně je to pořád lepší a lepší. Až je to na konci úplně nejlepší. (23.01.2017)

Seriál BoJack Horseman svojimi krutými pravdami nemilosrdne zabíja akúkoľvek možnú citlivú moralitu. V piatich hlavných postavách môžeme nájsť také vlastnosti, ako egoizmus, pesimizmus, neschopnosť ísť do hĺbky, a životný elán nachádzajú v dosahovaní povrchnej slávy alebo postupom po kariérnom rebríčku, aj keď niekedy cítia potrebu dostať niečo fakt hodnotné mimo ich zabehnutej rutiny a komfortnej zóny a keďže na to nie sú pripravené, končí sa to zväčša veľkými ranami na ich najzraniteľnejších miestach, čo tvorcovia predložia obecenstvu veľmi pôsobivo. Jeho sila tkvie aj v najlepšom použití Chekhov s gun, čo som doposiaľ videl, tvorcovia si pritom výrazne pomohli samotným seriálovým formátom a tak všetko, čo sa stane, má svoje dôsledky a neporušuje žiadne predchádzajúce pravidlá predom daného sveta. Napr. ak sa postavy pohádali a do konca epizódy sa nezmierili, ostávajú pohádané aj v nasledujúcej epizóde. Schopnosť podať tieto kruté životné pravdy, na ktorých sklamaní sa môže vidieť každý z nás na pozadí scenáristickej geniálnosti z neho robí jeden z najlepších seriálov, aké som videl. Nevýhodou je, že dej tlačí postavy práve do uvedomenia si určitých nemilosrdných skutočností na konci epizódy a divák tak nemá pocit, žeby sa postavy k tomu sami dopracovali. Škoda len, že séria veľké zdrvujúco odzbrojujúce momenty v malom množstve, tie ďalšie totiž môžu pripomínať niečo, čo už ste videli. Recenzia Refresheru si síce pomáha hláškami tohto vynikajúceho seriálu, ale je zatiaľ najlepšia, čo som k nemu videl a rozhodne nabudí na jeho sledovanie. Za najslabší článok pätice hlalvných postáv považujem Todda, nie je totiž na žiadnu z ostatných postáv užšie napojený a preto sa veľmi nevyužíva v interakciách s nimi. Aj jeho osobné drámy nemajú až takú silu, ako má zvyšná štvorica. Použitie tejto postavy spočiatku mohol byť marketingový ťah na fanúšikov Two and Half Men, avšak s veľmi odlišným vývojom. (14.05.2017)