Yellowstone

Jediná telenovela, ktorú kedy budem pozerať aj keby mala 5000 dielov. Taylor Sheridan zhruba v Hell or High Water prvýkrát trafil moju strunu a odvtedy si môže točiť čo chce, je to proste pre mňa. Rozmáchlosť Yellowstonu je pravé megalomanstvo, najsilnejší je ale podľa mňa v príbehoch neduttonovských postáv, ktoré si životom na ranči prechádzajú a rôznym spôsobom poznačené idú ďalej, pričom vo väčšine prípadov sú ich cesty nečakané a fandiť sa dá prakticky každému. Samotní Duttoni sú možno trocha plastelínoví a miestami až príliš nadpozemskí, ale to tiež svojim spôsobom slúži cieľu, keďže divák sa viac než čo iné cíti ako ich pozorovateľ a to je pre rozprávača Sheridanovho typu najvďačnejšia rola (viď Sicario). (22.02.2024)

Na úvod úprimne - na Yellowstone nemá zmysel riešiť herecké výkony, réžiu, vizuál, proste remeslo celkovo, lebo v tomto smere je to dokonale namazaná precízna mašina. Iné je to so samotným príbehom. Kto trochu sleduje Sheridanovu tvorbu, nemôže naraziť na nič nové, lebo viac než čokoľvek iné je to silový zápas postáv typického sheridanovského strihu, akurát natiahnutý na viac hodín. Toto sa potom na výsledku odrazí tým, že všetko strašne dlho trvá - a to je práve zlom, kedy je na divákovi samotnom, či je rád, že dostal talentovaný scenárista dosť priestoru na vypiplanie svojich milovaných charakterov, alebo definitívne zlomí palicu nad miestami priam statickým rozprávaním. Ja som skôr v prvej skupine, lebo cynických hlášok a životných múdier cedených pomedzi zuby spolu s nejakou tou krvavou slinou nemám nikdy dosť a pre takto hutné postavy (hlavne teda Costnerov Dutton, ale Kelly Reilly a Cole Hauser idú jasnú prvú ligu) mám v srdci veľmi špeciálne miesto. (11.02.2019)