Dům smrti

Remeselne je The House that Dripped Blood síce zručne nakrútený, ale zároveň je dobrým príkladom toho, prečo nemám rád poviedkové filmy. Na rozdiel od celovečerných filmov sú až obsesívne zaťažené na záverečnú pointu, ideálne vtesnanú do posledného záberu, po ktorom nasleduje strih a unudené rozprávanie rozprávača. Nehovoriac o nevyrovnanosti príbehov - ten prvý je televíznou rutinou, druhý operuje skvelými farbami a Cushingom, ale pointa je generická, tretí je nalepší, lebo viac pracuje s atmosférou ako sa spolieha na záverečný zvrat a posledný je fajn obhliadkou za gotickými horormi. (07.11.2020)

Poviedkové filmy ja moc nemusím a vobec ich nevyhladávam ale keď si už raz za čas nejaký pozriem,dúfam že,bude dobrý a tento ulohu splnil.Každý jeden pribeh,má niečo spoločne a to dom v ktorom sa odohrávaju pribehy a tie osoby sa do neho nastahovali.Prvi pribeh je o spisovatelovi,hororových knižiek,ktorý ma miernu krízu a teraz sa mu začne zjavovat postava z jeho knihy.A rozmýšlate či zošalel,alebo to robi ten dom,lebo ho nik iný nevidi.Vždy ked sa zjavila tá postava,tak vždy tam hrala taka mrazivo dotieratelna hudba,tak táto prvá čast,mala dost silnu atmosferu a pribeh bol spracovaný kvalitne.Druhý pribeh je o maklerovi na dochodkovi bez rodiny ktorý si kupil ten dom pre relax a pohodlie aj tu hudba urobila svoje náramne sa tu hodila.To mzum voskových figurin bolo strašidelne.Tento pribeh bol slabši,ale vo finále prekvapil drsnostou.Treti pribeh je o otcovi s dcerou a tá dcera má strach z ohna.Tak ten otec si najma učitelku aby doučovala jeho dceru lebo ju nechce dat do školy,lebo má na to svoje dovody.Tento pribeh je zahalený do ruška tajomna a jeho dcera nie je až take neviniatko ako sa sprvoti zdalo.Tak tento pribeh bol velmi dobrý,či po hereckej stránke Ch.Lee ako otec ktorý je prisny na dceru je velmi doveryhodný ale aj ostatní v tomto príbehu boli nadpriemerní.Malo to atmosferu,napatie aj strašidelnost.Posledný pribeh je o hercovi,ktorý toči prevažne horory.Aj keď realitný maklér ho varuje pred kupou toho domu,on si z toho ťažkú hlavu nerobí,ale asi mal.Aj keď mal dočinenia s upírmi,bavil som sa.V tomto príbehu bola silná irónia.Aj keď bol viac zábavnejší ako temný ale zaujal.Ale ako celok má prekvapil v dobrom.Každý s tých príbehov bol kvalitne a dobre spracovaný.Sú tu veľmi silne príbehy,ale žiadny nemá vážne nedostatky,nie sú dokonale ale majú svoje čaro.Zatiaľ najlepší poviedkový film,ktorý som videl,keď nájdem lepši tak hodnotenie prehodnotím. (15.05.2014)

Občas mrazivý, místy i zábavný povídkový horor z prostředí jednoho podivného domu, v němž se až podezřele často prolévá krev. Co příběh, to trefa do černého, a to nejen kvůli vděčnému obsazení dvojice Cushing - Lee, ale i díky pestrosti jednotlivých segmentů, nadhledu a pěkné amicusovské atmosféře. Osobně mi nejvíc sedly ty dva poslední... Povinnost nejen pro kompletáře. (16.03.2012)

Po Tales From the Crypt mé druhé setkání s povídkovým filmem od Amicusu... A musím říct, že více než vydařené... I když povídky nejsou příliš originální, dohání to skvělou atmosférou a výborným hereckým obsazením... Škoda jen poslední povídky, ta mi příliš nesedla, vzhledem k ostatním byla až příliš komediální... No nic, je načase si sehnat i další kousky od Amicusu a doufat, že budou stejně povedené jako The House That Dripped Blood... (06.03.2010)

Pri pozeraní mnohých starých britských hororov sa cítim ako pri čítaní knihy. Sú plné klasických motívov, ktoré definovali hororový žáner - upíri, voodoo, voskové múzeá... Dnes divákom už bohužial tieto motívy pripadajú skor komické a dávajú prednosť moderným verziám, kde pomalé tempo a hororová atmosféra je nahradená akciou a charizmatický herci naivnými teenagermi. Verte mi však, že tieto staré príbehy v sebe stále skrývajú obrovskú silu, treba si len nájsť správny čas, zahodiť predsudky a poddať sa. Dosť možne že objavíte niečo, čo vám zmení pohľad na hororový žáner, ktorý je v dnešnej dobe tak veľmi skreslený . (8.5/10) (11.05.2010)