Svět na drátě

Témy nastolené týmto filmom museli byť pre širokú verejnosť proste “mind-blowing“, keďže hlavný technický problém tej doby bolo či si nahrať piatočné vystúpenie Goťáka v opere NDR na VCR alebo Betamax. V dobe Facebooku a už updjtovanych zdrojov ako Matrix vieme, že Rainer bol svojou víziou totálne mimo mísu, za tri a pol hodiny strávených v Nemecku budúcnosti som nevidel jedinú kung-fu bitku alebo moslima a Blinde je tu absolútne neznámy pojem...teda už tušíme, že s týmto materiálom po 30 rokoch dieru do sveta neurobí. Ale úplne vážne, zaoberať sa virtuálnymi svetmi a umelými inteligenciami v 60. rokoch, a následne toto preniesť na plátno v rokoch 70tych chcelo veľké gule a veľké mozgy a sluší sa aspoň teda uznať pánov za ich snahy. Myšlienková základňa filmu je spracovaná výborne a je aktuálna aj dnes, dať to do ruky takému Elimu Rothovi tak vám z toho vyseká 90 minútový slasher par excellence, problém je s tým, že pre mňa (a tým pádom asi 90% ľudí) je film dnes už nepozerateľný vďaka neexistujúcej dramaturgii. Je síce štandard, že sa nás podobné filmy snažia držať v šachu a podhadzovať nám prázdne, mätúce stopy aspoň do polovice príbehu, ale pri 200 minútovej stopáži je to fakt na pecku na solar. 100 minút sledovať škaredé Nemky a zmätených Nemcov je trochu priveľa....Ak vás teda pointa filmu nenapadne okolo 7mej minúty...holt 30 rokov spraví s diváckym očakávaním svoje. Dobrý film má zub času otupiť a nie sa ním nechať ohlodať, stačí pozrieť na http://www.csfd.cz/film/20008-motylek/ alebo http://www.csfd.cz/film/5910-hodny-zly-a-osklivy/ , filmy ktoré ešte dnes vyrazia dych. Dokonca aj http://www.csfd.cz/film/5393-2001-vesmirna-odysea/ pri ktorom som 3x zaspal sa mi pozeral jednoduchšie. Je síce fajn, že režisér má technickú stránku pevne v ruke, ale ak by som mal vidieť ešte jeden kruhový objazd kamery alebo “tajomný nájazd“ na postavu, ukrytú niekde v obraze na konci každej druhej scény, tak sa stanem obeťou prvej dobrovoľnej samovraždy udusením zvratkami. Po 3 a pol hodinách sledovania konverzácií postáv, z ktorej aspoň jednu vždy vidíme v odraze striebornej misy, či iného blyšťavého predmetu, mi už automaticky zapadával jazyk keď som na plátne zbadal zrkadlo. A to nehovorím o "okružných jazdách", kde sa kamera len vykrúca dookola po miestnosti počas siahodlhých dialógov hľadajúc uhol, ktorý prispeje k epilepsii diváka ešte o trošku viac ako ten predošlí. Je to všetko strašné príma a verím, že kameraman mal z práce s logaritmickým pravítkom na učňovke v Dusseldorfe 1ku, ale v živote ma ešte kamera nerušila tak ako tu. Rád sa považujem za človeka, čo si je schopný aspoň na základnej úrovni užiť technickú stránku veci, rovnako mám napozeraného Terrence Malicka, čiže 3 hodinové bezdejové slátaniny mi nerobia problém, avšak tento film som pobrať nedokázal. Jedným z mínusov sú absolútne ohavné ženy a fakt, že hlavná samica filmu vyzerá, že v mládí vyhrávala prebory v hode guľou tomu moc nepomáha. Čo je celkom zaujímavé, ak sa pozrieme na pánov Nemcov, ktorých xichty by som hneď bral do reklamy na Head & Shoulders. Ak to mám zhrnúť, Welt am Draht je dnes už len pekná pripomienka na odvážne hlavy doby minulej, a varovný prst “umelcom“, ktorí si myslia, že 3 hodinové beztrikové “nudné“ sci-fi je nejaká novinka. Ak však chcete s kamarátmi vo flanelových košeliach a okulároch s centimetrovými obrúčkami viesť hlboké debaty o podstate vesmíru nad šálkou instagramu tak smelo do toho, máte vyhraté. (29.08.2012) (méně) (více)