Černé Vánoce

Veľký dom, ktorý je útočiskom vraha, veselý sesterský vianočný večierok a niekoľko farebných dekorácií a zasneženej krajiny spolu tvoria tento preslávený slasher ešte z doby, z ktorej neskôr vzišiel pozoruhodnejší a viac lákavejší Carpenterov Halloween. Táto klasika ma síce lákala už predtým, no ja som dal radšej prednosť Carpenterovmu preslávenému Halloweenu, a urobil som dobre. Black Christmas ma spočiatku zaujal, lenže od cca 30 minúte ma to začalo strašne nudiť a bol som presvedčený otom, kto po celý ten čas vraždí, ale neskôr som zbadal nemalú pravda, z ktorej sa vykukľala zaujímavá pointa s nečakaným koncom, ktorá sa podľa mňa vydarila. Ale to je asi všetko, film sa ani náhodou nepodobá na horor, ale skôr na detektívnu záležitosť a občasným pátraním po vrahovi. Ten vrah nielenže není ukázaný, ale má aj skrytú identitu, takže ho nemôžete identifikovať. Keby som film pozeral v podnapitom stave, dal by som tomu celých 5 hviezdičiek, ale ja som ho pozrel v triezvom stave. U mňa si film nezaslúži veľa bodov, atmosféri som sa dočkal no ale ani to nestačilo, takto len na 60 percent. (23.12.2009)

Krásna vianočná atmosféra sa vzápati premení na utrpenie a boj o holý život.Tento film,ma dostal svojim intenzívnym napatím,aj slušnou atmosférou.Bola to aj slušná zábava,vážne v niektorých momentoch som sa dost obavil.Dialógy sa s tým vobec nemaznali a nadávkami sa to tu len hemží.Mám rád filmy ktoré su zamerané na tajomno a mystérium vraha.A presne o tom je aj tento film.Aj spracovanie príbehu je velmi svieže,ale aj zábavne a velmi temné.Len tie telefonáty čo prichádzali od vraha,boli chaoticke a po čase mi začali dosť prekážať.Vrážd tu nie je veľa ale filmu to neubralo z napatia,ale ten koniec bol jedno veľké klišé.To celkom tvorcovia odflákli-škoda. (02.08.2014)

Tie roky sedemdesiate... Neustále mám potrebu sa k nim vracať. Neustále mám potrebu hľadať a bádať v tejto kinematografickej dekáde. Predovšetkým v jej žánrovej oblasti. Pre ten nervózny pocit vyvierajúci z neustálej minimalistickej ponurosti, ktorá súčasné horory z veľkej diaľky obchádza. Čierne Vianoce mi toto tvrdenie určite nevyvrátili, ba práve naopak, utvrdili ma v ňom dosť razantným spôsobom. V tomto, údajne prvom slasheri, natočenom štyri roky pred Carpenterovým Halloweenom (ktorého všadeprítomnú podprahovú stiesnenosť pri všetkej úcte nedosahuje) je neustále prítomná snaha o inovatívne postupy, či už štylistické alebo naratívne. Sedemdesiatkovo oldschoolová, atmosférická a mrazivá záležitosť, vyniká aj vďaka takmer permanentnému udržiavaniu jednoty miesta a času, premysleným aplikovaním krížového strihu a racionálnemu jednaniu hlavnej hrdinky v podaní prekrásnej Olivii Hussey. Avšak skôr ako o slasher ide z môjho pohľadu o hru s divákovými očakávaniami a rafinovane strategickú prácu so zámerne zavádzajúcimi náznakmi. Približne v polovici filmu je nám jednoznačne predložená jedna verzia, podľa ktorej vrahom môže byť ten, o kom si to až do konca všetci myslíme. Avšak túto zdanlivo jednoznačnú interpretáciu postupne nahlodávajú pochybnosti. V závere je totiž naznačená hypotéza, že tou osobou nemusí byť vôbec ON, čiže TEN, o kom nás rozprávanie už dobrú polovicu filmu úmyselne presviedča. Môže ísť o postavu úplne odlišnú a neznámu, ktorú poznáme iba skrz hľadisko ústrednej hrdinky, čiže ju len počujeme cez telefónnu linku a až do konca o ňom vieme to, čo aj ona, teda absolútne nič, môže ísť o niekoho, s kým subjektívnou kamerou ihneď v úvode vojdeme do podkrovia internátu a celý čas tam s ním prečkáme. V tomto prípade ide o rozprávanie s otvoreným koncom a zabíjanie s krásne nemotivovaným pozadím, v ktorom sa režisérovi naviac podarilo podať obžalobu bezradnosti policajných zložiek pri pátraní. Som za obe možnosti interpretovania, avšak vzhľadom na to, o ako obrodný film v rámci svojho žánru ide, sa viac prikláňam k druhej alternatíve výkladu so zdanlivým happy endom a neuzatvoreným rozprávaním s neodhalenou totožnosťou psychopata (zvonenie telefónu v záverečnej titulkovej sekvencii tejto možnosti vyloženia príbehu len „nadržiava“). Z Boba Clarka sa mohla vyvinúť silná režisérska osobnosť s identifikovateľným rukopisom, nebyť jeho presedlania k filmom čisto rodinného zamerania. Vianočný príbeh, ktorý spustil túto vlnu, je ešte výborným navrátením sa ku klasickému Hollywoodu, no svojimi poslednými príšernosťami natočenými pre televíziu, dobrovoľne rezignoval. 80% (19.03.2012)

Pomalu přešlapující a hravá horrorová detektivka s příchutí slasheru a atmosférou temných zákoutí. Scénář je pestrý a postavy (i díky hereckým výkonům) autentické. Zvláštním plusem je zde absence jednoznačně hlavní postavy, což má pozitivní vliv na nepředvídatelnost a tudíž i na napětí. Co bych vytknul, je režisérova záliba v podivných klamavých záběrech a střizích, které sice mátly, ale jistě ne tak, jak bylo jejich záměrem. Vzhledem k žánru se však jedná o poměrně inteligentní projekt. Bohužel s nedomyšleným koncem. 73% (15.05.2011)

Black Christmas sa tak úplne ešte do slasheru nezaraďujú, ale niektoré charakteristické prvky pre nastupujúci subžáner už obsahujú. Sviatočné obdobie navyše spomenuté aj v názve, telefonáty priamo z domu, mladé ženské obete, spôsob snímania vrážd z POV a podobne. Niečo z toho bolo už samozrejme aj v gialle. Ide ale aj o regulárnu detektívku, ak by bolo finále akčnejšie a vrah by dostal pár cez hubu, v podstate by mohlo ísť aj o ďalší diel Dirty Harryho. Máme tu zaujímavé feministické témy, ako právo na potrat, kariéra verzus rodina, ale aj ženský alkoholizmus. Výborný a inovatívny film ale predsa už len dnes zhadzuje zopár výrazných logických dier, ako mŕtvoly, ktoré nesmrdia, mŕtvola v okne, ktorú nikto nevidí a nakoniec aj to, že dom polícia vôbec nemala v úmysle prehľadať. (01.05.2021)