Avatar: Legenda o Aangovi

"It is important to draw wisdom from different places. If you take it from only one place, it becomes rigid and stale.”______Po desiatich rokoch som sa vrátil ku seriálu, ktorý formoval celé moje detstvo a aj napriek počiatočnému strachu môžem spokojne usúdiť, že ATLA je jeden z tých, nebodaj najlepší animovaný seriál, ktorý mal tento svet možnosť vidieť. Tým, že ja osobne milujem v príbehoch kontrast, je jeden z hlavných dôvodov, prečo to milujem. V jednej epizóde sedí človek ako prikovaný a s napätím sleduje vývoj situácie v Ba Sing Sei, o chvíľu strieka blahom nad tou epickou akciu, v sekunde zase umiera smiechom nad tým, miestami síce detinským až infantilným, trefným humorom a na koniec dostane totálny mental breakdown (Azula ty piča skurvená!!). To všetko je síce super, ale nebolo by to super, keby tvorcovia nenapísali jedny z najkomplexnejších charakterov, minimálne v histórii animákov. Či už mojej prvej detskej lásky, strýka Iroha, sorry ale to ako posiluje na tej prični mi v hlave ostalo až doteraz, tak aj postavu s jednou z najlepších redemption árch v seriálovej histórii, kde sa z tvrdohlavého princa Zuka, ktorého jediným cieľom je chytiť Avatara, sa nakoniec stane jeho najlepším priateľom. A takto funguje takmer každá postava, ktorá má svoju vlastnú osobnosť a rozoznateľná a zároveň si prejde aj nejakým charakterovým vývojom (Sokka, zo začiatku ako komický prvok dostane v druhej "knihe" obrovský glow up, a do toho mu dostane prekvapivo veľmi funkčný romantický vzťah). A takmer som zabudol na to, ako seriál s úplnou ľahkosťou malým deťom predhadzuje vážne spoločenské témy od sexizmu, xenofóbie, propagandy, výmývanie mozgov až po genocídu. Áno, v seriáli pre malé deti sa objavuje vyvražďovanie národov, ale je to podané veľmi zjednodušenou formou. Strašne sa mi páči aj to, jak príbeh kopíruje základnú trojaktovú štruktúru, kde prvá séria je setup a predstavenie sveta, druhá séria je to, kde sa to všetko posere a v poslednej sa karty obrátia a dojde ku rozuzleniu. Prvá séria, napriek tomu ako ľahko dokázala nastaviť tón a predstaviť svet, je podľa mňa tá najslabšia, pretože najviac tlačí ten infantilný humor a zároveň tam je strašne veľa fillerov, kde niektoré ani niesú nejakým extra zážitkom. Všetko sa ale zmení vo finále, ktoré opäť zvážnie a nakoniec to epicky vyvrcholí. Druhá séria sa vysrala na fillery a keď tam nejaký je, tak stojí fakt za to alebo posúva charaktery ďalej (Zukova epizóda). V druhej polovici sa to premení na, až priam Orwellovský, politický triler, ktorý je tak neskutočne vygradovaný, že človek na konci iba čumí s otvorenou hubou nad tým horkosladkým koncom. Tretia séria síce začala na vážnej note, ale rýchlo sa vrátila do starých koľají a dostali sme hneď niekoľko fillerov za sebou a opäť, oni niesú zlé, ale zároveň niesú nijak dychberúce. Na druhú stranu sa tu je epizóda The Puppetmaster, ktorá len tak tak hraničí s hororom. Nakoniec sa to vráti späť a dostaneme jedno z najepickejších finále, ktoré som mal za svoj krátky život možnosť vidieť. Epická bitka, rozdelená do troch frontov s geniálnym rozuzlením a nádherným zakončením. Do smrti budem s radosťou spomínať na to, ako som máchal rukami, či náhodou niesom Avatar ;)_____"In the darkness, hope is something you give yourself." ____Na napísanie tejto slohovky bolo spotrebovaných extrémne veľa kaktusového džúsu a nespočetné množstvo šálok jazmínového čaju. Hej a dajte tomu dedovi pokoj a neničte mu v kuse ten jeho stánok s kapustou!!! (11.09.2023) (méně) (více)