Útes smrti

Parádička, toto som si naplno užil. Síce sa krvi nedočkáme, ale je to napinák ako má byť. Najviac sa mi páčili zábery pod vodou, keď žralok okolo nich krúžil, a krúžil, a krúžil... a chňap! (Dalo sa niekedy aj zľaknúť). Námetom podobné ako Open Water, ale toto sa mi páčilo viac, pretože žraloka ukazovali oveľa častejšie (nie až na konci) a nebolo to točené takým dokumentárnym štýlom s roztrasenou kamerou. Naopak, celkové prostredie a kamera boli prekrásne. Okrem toho v Open Water nemali hlavní hrdinovia veľkú nádej na záchranu, tu však áno, a o to to bolo lepšie. Film však vyniká predovšetkým atmosférou, a aj napriek poriadne predvídateľnému záveru je napínavý až do poslednej minúty. (17.11.2010)

Další ze série... samy proti přírodě. Tentokrát od režiséra Krvavý laguny která se mi nějak extra nelíbila, tohle je upřímě o něco málo lepší ale taky jsem se setkal se stejným problémem jako u režisérovy prvotiny a to že po půlce jsem se strašně nudil. Nicméně režisér má jedno velký plus u mě a to že vybýrá mořský potvory které mi jsou nejvíce sympatické. Příběh je sice zase nezajímavý ale aspon napětí by se dalo krájet. Ale jak jsem řekl bohužel jsem se po půlce spíše nudil. (15.08.2012)

Mám slabosť pre takéto filmy, pri ktorých sa často pýtam sám seba, čo by som robil ja na ich mieste. Po krátkom zoznamovacom úvode sa jachta začína potápať a päť ľudí čaká jedno z najťažších životných rozhodnutí. Zostať na vraku, ktorý sa každú chvíľu môže potopiť, či plávať k najbližšiemu brehu niekoľko hodín vo vode plných žralokov. Zábery na desivého žraloka sú krátke, ale účinné, pretože kamera väčšinou skúma víriacu hladinu so strach naháňajúcou plutvou. Našich hrdinov čaká smutný osud, ale najsmutnejšie bolo, že smrť prišla pre niektorých tak strašne blízko pred cieľom. Film je natočený podľa skutočnej udalosti a som rád, že tvorcovia zbytočne nezľahčovali, či nepodkopávali vierohodnosť snímku. Veril som, že to, čo som na obrazovke videl, sa naozaj takto stalo a to je pre filmy natočené na základe skutočných udalostí asi najlepšia pochvala. Čo by som robil ja? Snažil by som sa vytiahnúť z podpalubia dvere, postele, jednoducho čokoľvek, z čoho by sa dala zviazať plť. S lanom by na lodi nemal byť problém. Ale po vojne je každý generál. 80% (23.06.2011)

Moře je hluboké a ryby dravé. Napínavá podívaná, u které lze vytušit, že ne všichni hrdinové budou mít štěstí. Na poutavosti a závěrečném dojmu dodává i punc skutečné události, jež se stala předlohou pro tento snímek. Zpočátku mi herci moc sympatičtí nebyli, což se postupem času měnilo a jejich příběh jsem prožíval s nimi. A na závěr komentáře otázka k zamyšlení: Jak byste se rozhodli na jejich místě vy? Plavat či neplavat? (13.03.2011)

„Skôr zomriete na bodnutie včely, než by vás zožral žralok.“ Mám slabosť pre žraločie horory a tento patril k najlepším, aké som videl. Na Čeľuste samozrejme nemal, no raz za 5 rokov vznikne žraločí krvák, ktorý nie je úplne hlúpy. Napríklad Otvorené more. A práve s ním má Útes smrti veľa spoločného. S ním, a s predchádzajúcim filmom režiséra Trauckého, s Krvavou lagúnou. Realistického krokodíla nahradil realistický žralok, ktorý realisticky zabíja realisticky jednajúcich ľudí v austrálskej prírode. Ako vtedy, i tu mi prekážali prehrešky voči logike. Ak by vám žralok spolovice zožral kamaráta a v jeho okolí by boli litre krvi, plávali by ste k torzu alebo čo najďalej od neho? A ako minule, ani tu sa mi nepozdávalo (ako laikovi), že zviera útočí na skupinu ľudí, pritom všade, kam len pozriete, sa nachádzajú DESIATKY KILOMETROV teritória s TONAMI potravy, ktorá je pre dané zviera prirodzenejšia, ako ľudské mäso. Tieto drobnosti (?) mi k pomerne realistickému Trauckému prístupu nesedia. Ale áno... páčilo sa mi to. (29.11.2010)